Najmä na čele Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) čaká Slovensko ako vedúcu krajinu organizácie niekoľko výziev — konkrétne v Stredomorskom regióne či vo vzťahoch Západu a Ruska.

Zmiernime napätie medzi Ruskom a Západom?

OBSE má momentálne 15 misií. 6 na Balkáne (v Srbsku, Čiernej Hore, Kosove, Bosne a Hercegovine, Albánsku a Macedónsku), 4 vo východnej Európe (dve pre Ukrajinu a po jednom na rusko-ukrajinských hraniciach a v Moldavsku), 2 na Kaukaze (v Arménsku a misiu monitorujúcu situáciu v Náhornom Karabachu so sídlom v Tbilisi) a 5 misií v Strednej Ázii (Kazachstan, Kirgizsko, Uzbekistan, Tadžikistan a Turkménsko).

Slovenské ministerstvo zahraničia uvádza, že medzi najdôležitejšie úlohy Slovensko bude v tomto roku patriť predsedanie Fóru OBSE pre bezpečnostnú spoluprácu, ako aj vedenie skupiny Stredomorských partnerov pre spoluprácu s OBSE. Krajiny Stredomorského regiónu trápia najmä vlny nelegálnej migrácie prúdiace do Európy a organizované zločinecké skupiny, ktoré na migrantoch profitujú.

Podľa analytika Branislava Fábryho je pri problematike stredomorských krajín potrebné pripraviť sa na nečakaný vývoj udalostí. Ďalej je dôležité vytvoriť v samotnej organizácii priestor pre konštruktívny dialóg. Momentálne tomu bránia najmä rozpory medzi Ruskom a Západom.

„Slovenská diplomacia by chcela byť aktívna, ako problém sa však môže ukázať rozpor medzi názormi jednotlivých štátnych orgánov, najmä medzi prezidentom a premiérom. Ani v minulosti sa im nedarilo koordinovať vzájomné postoje a keďže v roku 2019 budú na Slovensku prezidentské voľby, môže sa prezident Kiska profilovať práve na kritike vlády v zahraničnej politike," hovorí analytik.

Slovensko je od 1. januára súčasťou trojčlenného predsedníctva OBSE, ktoré je zložené z krajiny, ktorá aktuálne predsedá OBSE, krajiny, ktorej predsedníctvo práve skončilo a krajiny, ktorá bude OBSE šéfovať na budúci rok. Predsednícka krajina má zároveň post generálneho tajomníka. Spolu so Slovenskom sú v predsedníctve Taliansko a Rakúsko.

V roku 2019 bude na pozícii generálneho tajomníka pôsobiť slovenský minister zahraničia Miroslav Lajčák, ktorý momentálne pôsobí na čele Valného zhromaždenia OSN. Slovenská diplomacia by svojim pôsobením mohla prispieť k zlepšeniu vzťahov Ruska a Západu. Otázne je či sa na Slovensku na to nájde dostatok politickej vôle.

„Priestor na zlepšenie vzťahov medzi Ruskom a Západom tu určite je, avšak nie je isté, že by slovenská diplomacia dokázala k reálnemu zlepšeniu vzťahov prispieť. MZV totiž aj na Slovensku často vyzýva na boj proti ruskej propagande, ktorú chápe veľmi extenzívne," hodnotí situáciu Fábry a dodáva: „Silno protiruský je aj návrh novej Bezpečnostnej stratégie SR, ktorý vypracoval práve rezort diplomacie a v tomto roku sa zrejme bude schvaľovať. Ak by chcel minister Lajčák konať v súlade s návrhom tejto stratégie, tak by mal voči Rusku zaujímať veľmi tvrdé postoje."

Miroslav Lajčák, ale nebude prvým Slovákom v tejto pozícii. V rokoch 1999-2005 zastával túto funkciu neskorší minister zahraničia Ján Kubiš. Pred ním v roku 1992 ešte ako federálny minister zahraničia Jozef Moravčík.

V OSN o ľudských právach

Slovenská republika bude v rokoch 2018-2020 súčasťou 47-člennej Rady OSN pre ľudské práva, ktorá sleduje dodržiavanie ľudských práv v členských štátoch OSN, vyjadruje sa k ich porušovaniu či reaguje na výnimočné situácie. Rada sa schádza trikrát ročne na zasadnutiach trvajúcich 3-4 týždne.

Podľa ministerstva zahraničia budú prioritami Slovenska „najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie." Analytik ale vidí priestor aj pre ďalšie, nemenej pálčivé problémy: „Všetko sú to síce dôležité témy, ktoré si zaslúžia pozornosť, avšak vzhľadom na to, že minister zahraničných vecí je nominant sociálnej demokracie, mohol by sa v Rade zamerať aj na otázky nespravodlivého prerozdeľovania bohatstva vo svete a daňových únikov, ktoré úzko súvisia s hospodárskymi a sociálnymi právami, či na problematiku garancií práva na mier, ktoré je zvlášť významné v súčasnom svete."

Rada sa od svojho založenia v roku 2006 zaoberala situáciou v Barme, Guinei, Iráne, Kirgizsku, Izraeli, Líbyi, Pobreží slonoviny, KĽDR, na Srí Lanke či v Sýrii. USA ju počas prezidentovania Georgea Busha ml. bojkotovali. Dôvodom boli aj postoje Rady v izraelsko-palestínskom konflikte.

Názor autora se nemusí shodovat s názorem redakce