Stalose Zprávy | SR na čele OBSE: prispeje k zníženiu napätia medzi Ruskom a Západom?
Najmä na čele Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) čaká Slovensko ako vedúcu krajinu organizácie niekoľko výziev — konkrétne v Stredomorskom regióné či vo vzťahoch Západu a Ruska.
Zmiernime napätie medzi Ruskom a Západom?
OBSE má momentálne 15 misií. 6 na Balkáné (v Srbsku, Čiernej Hore, Kosove, Bosne a Hercegovine, Albánsku a Macedónsku), 4 vo východnej Európe (dve pre Ukrajinu a po jednom na rusko-ukrajinských hraniciach a v Moldavsku), 2 na Kaukaze (v Arménsku a misiu monitorujúcu situáciu v Náhornom Karabachu so sídlom v Tbilisi) a 5 misií v Strednej Ázii (Kazachstan, Kirgizsko, Uzbekistan, Tadžikistan a Turkménsko).
Slovenské ministerstvo zahraničia uvádza, že medzi najdôležitejšie úlohy Slovensko bude v tomto roku patriť predsedanie Fóru OBSE pre bezpečnostnú spoluprácu, ako aj vedenie skupiny Stredomorských partnerov pre spoluprácu s OBSE. Krajiny Stredomorského regiónu trápia najmä vlny nelegálnej migrácie prúdiace do Európy a organizované zločinecké skupiny, ktoré na migrantoch profitujú.
Podľa analytika Branislava Fábryho je pri problematike stredomorských krajín potrebné pripraviť sa na néčakaný vývoj udalostí. Ďalej je dôležité vytvoriť v samotnej organizácii priestor pre konštruktívny dialóg. Momentálne tomu bránia najmä rozpory medzi Ruskom a Západom.
„Slovenská diplomacia by chcela byť aktívna, ako problém sa však môže ukázať rozpor medzi názormi jednotlivých štátnych orgánov, najmä medzi prezidentom a premiérom. Ani v minulosti sa im nedarilo koordinovať vzájomné postoje a keďže v roku 2019 budú na Slovensku prezidentské voľby, môže sa prezident Kiska profilovať práve na kritike vlády v zahraničnej politike,” hovorí analytik.
Slovensko je od 1. januára súčasťou trojčlenného predsedníctva OBSE, ktoré je zložené z krajiny, ktorá aktuálne predsedá OBSE, krajiny, ktorej predsedníctvo práve skončilo a krajiny, ktorá bude OBSE šéfovať na budúci rok. Predsednícka krajina má zároveň post generálneho tajomníka. Spolu so Slovenskom sú v predsedníctve Taliansko a Rakúsko.
V roku 2019 bude na pozícii generálneho tajomníka pôsobiť slovenský minister zahraničia Miroslav Lajčák, ktorý momentálne pôsobí na čele Valného zhromaždenia OSN. Slovenská diplomacia by svojim pôsobením mohla prispieť k zlepšeniu vzťahov Ruska a Západu. Otázne je či sa na Slovensku na to nájde dostatok politickej vôle.
„Priestor na zlepšenie vzťahov medzi Ruskom a Západom tu určite je, avšak nie je isté, že by slovenská diplomacia dokázala k reálnemu zlepšeniu vzťahov prispieť. MZV totiž aj na Slovensku často vyzýva na boj proti ruskej propagande, ktorú chápe veľmi extenzívne,” hodnotí situáciu Fábry a dodáva: „Silno protiruský je aj návrh novej Bezpečnostnej stratégie SR, ktorý vypracoval práve rezort diplomacie a v tomto roku sa zrejme bude schvaľovať. Ak by chcel minister Lajčák konať v súlade s návrhom tejto stratégie, tak by mal voči Rusku zaujímať veľmi tvrdé postoje.”
Miroslav Lajčák, ale nebude prvým Slovákom v tejto pozícii. V rokoch 1999–2005 zastával túto funkciu neskorší minister zahraničia Ján Kubiš. Pred ním v roku 1992 ešte ako federálny minister zahraničia Jozef Moravčík.
V OSN o ľudských právach
Slovenská republika bude v rokoch 2018–2020 súčasťou 47-člennej Rady OSN pre ľudské práva, ktorá sleduje dodržiavanie ľudských práv v členských štátoch OSN, vyjadruje sa k ich porušovaniu či reaguje na výnimočné situácie. Rada sa schádza trikrát ročné na zasadnutiach trvajúcich 3–4 týždne.
Podľa ministerstva zahraničia budú prioritami Slovenska „najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie.” Analytik ale vidí priestor aj pre ďalšie, nemenej pálčivé problémy: „Všetko sú to síce dôležité témy, ktoré si zaslúžia pozornosť, avšak vzhľadom na to, že minister zahraničných vecí je nominant sociálnej demokracie, mohol by sa v Rade zamerať aj na otázky nespravodlivého prerozdeľovania bohatstva vo svete a daňových únikov, ktoré úzko súvisia s hospodárskymi a sociálnymi právami, či na problematiku garancií práva na mier, ktoré je zvlášť významné v súčasnom svete.”
Rada sa od svojho založenia v roku 2006 zaoberala situáciou v Barme, Guinei, Iráné, Kirgizsku, Izraeli, Líbyi, Pobreží slonoviny, KĽDR, na Srí Lanke či v Sýrii. USA ju počas prezidentovania Georgea Busha ml. bojkotovali. Dôvodom boli aj postoje Rady v izraelsko-palestínskom konflikte.
Názor autora se nemusí shodovat s názorem redakce
https://www.stalose.com/item-76822-