Podnikatelia, bez rozdielu právnej formy subjektov, sa obracajú na vládu, aby im pomohla pri poklese tržieb v dôsledku proti pandemických opatrení. Doterajšia pomoc sa zameriavala, predovšetkým na udržanie zamestnanosti, na ktorú sa zo štátneho rozpočtu minulo takmer 600 miliónov eur. Do konca roka sa počíta s podporou do ďalších 200 miliónov eur. Nezamestnanosť však nedosiahla očakávaný nárast, čo malo vplyv aj na vyšší výber daní a odvodov. Slováci sa tak nebáli počas pandémie míňať zarobené peniaze, čoho dôkazom je aj druhý najnižší pokles spotreby domácnosti v Európe. Všetko môže zmeniť terajšia druhá vlna, pokiaľ sa nebude opakovať odstavenie ekonomiky tak, ako v prvej vlne, pri výrazne menšom počte nakazených.
A tak najväčším problémom v súčasnosti sú narastajúce deficity verejných financií. Preto už ministerstvo financií vyzvalo všetky podriadené rezorty, k znižovaniu prevádzkových nákladov v budúcom roku. Vláda teda naďalej počíta s podporou zamestnanosti, už nie zo štátneho rozpočtu, ale z fondu SURE, čo sú však úverové peniaze, ktoré sa ale budú splácať za výhodných úrokových podmienok, ktoré doteraz nepozná nikto. Najvyšší predstavitelia členských krajín EÚ už schválili viacročný európsky rozpočet na roky 2021-2027 ako aj doteraz nepoznaný fond obnovy. Schválenie a teda aj čerpanie peňazí predovšetkým z toho druhého, bude závisieť aj od súhlasu všetkých národných parlamentov členských štátov únie. Problémom schvaľovania môže byť stanovisko Nemecka, ktoré ako terajšia predsednícka krajina Rady EÚ podmieňuje čerpanie peňazí dodržiavaním právneho štátu, s čím nesúhlasí Poľsko a Maďarsko a navyše aj schválením azylovej a migračnej dohody, s čím nesúhlasia krajiny V4 vrátane Slovenska. A tak len môžeme špekulovať, či Európska komisia bude schopná a za akých podmienok aj byť fiškálne zodpovedná za terajšie negatívne dôsledky koronavírusovej krízy, čím sa má zároveň podporiť dôvera k spoločnej mene.
Projekty na splácanie dlhov
Podľa vyjadrenia V. Remišovej, vicepremiérky a ministerky pre investície našej vlády, máme k dispozícii 30 miliárd eur z troch európskych zdrojov. Prvým sú peniaze z fondu obnovy EÚ v objeme niečo nad 6 miliárd, ktoré by ministerstvo financií malo vyčerpať do roku 2026. Druhým sú peniaze z doteraz existujúceho európskeho rozpočtu na roky 2021-2027 v objeme 13 miliárd eur, ktorých čerpanie bude organizovať vicepremiérka a napokon ešte nevyčerpané peniaze z dobiehajúceho európskeho rozpočtu v objeme 9 miliárd eur. Už sú známe dátumy na odsúhlasenie obsahu navrhovaných projektov s odbornými pracoviskami Európskej komisie, ktorých schválenie rozhodne, ktoré z nich budú financované z garantovaných, a ktoré z úverových peňazí fondu obnovy. Tie druhé sa budú po roku 2027 splácať 30 rokov a tak si kladieme oprávnenú otázku, ktoré reformné projekty nám prinesú vyššiu pridanú hodnotu alebo pokles nákladov tak, aby sme požičané peniaze bez zvyšovania daní a odvodov dokázali za vyššie uvedené roky v dohodnutých termínoch splácať.
Róbert Hölcz
Autor je ekonóm