Jedným z najviac skloňovaným pojmom dnes je inflácia, ktorý si však netreba zamieňať s rovnakým obsahom pojmu, ktorým je zdražovanie. Pod infláciou treba rozumieť chorobu ekonomiky, ktorej príčinou sú trhové nezrovnalosti vyvolané menovou politikou centrálnej banky a fiškálnou politikou vlády. Keďže inflácia patrí medzi makroekonomické ukazovatele, jej priebeh ovplyvňuje ostatné makroekonomické ukazovatele akými sú HDP, zamestnanosť a obchodná bilancia vo vzájomných súvislostiach. Inflácia sa lieči priamymi a nepriamymi menovými nástrojmi centrálnej banky, alebo opatreniami na príjmovej a výdavkovej stránke štátneho rozpočtu. Najdôležitejšími nástrojmi utlmovania inflácie zo strany centrálnej banky sú kvantitatívne uvoľňovanie a základná úroková sadzba, na strane fiškálnej politiky vlády sú to predovšetkým dane, odvody, výdavkové stropy a náklady verejnej správy. Miera inflácie má vplyv na stabilitu národnej meny, pod čím sa rozumie jej kúpna sila, ktorá sa porovnáva voči ostatným svetovo obchodovateľným zahraničným menám. Z hľadiska menovej stability je dôležitý súlad medzi menovou politikou centrálnej banky a fiškálnou politikou vlády, čo pre euro neplatí, keďže prvá je nadnárodná a ostatné sú národné a preto jej základná úroková sadzba nevyhovuje všetkým členským štátom eurozóny.

Strata vlastnej menovej politiky sa neopláca

Pred dvadsiatimi rokmi sa 12 terajších členských štátov eurozóny rozhodlo využívať doma a v zahraničnom obchodnom styku spoločnú menu euro s cieľom znížiť transakčné náklady spojené s výmenou s inými menami a tým aj obmedziť úverové riziká, s čím sa dá súhlasiť. Na druhej strane však strata samostatnej menovej politiky predstavuje riziko v hospodárskej   politike v procese pretrvávajúcich cenových a mzdových rozdieloch. Na narastajúcu infláciu v Česku reagovala ČNB výrazným zvýšením základnej úrokovej sadzby s cieľom utlmiť jej negatívne dôsledky. Je predsa rozdiel, keď na rovnakú terajšiu mieru inflácie 8,5 percenta v oboch bývalých štátnych súputníkov, je v ekonomike v Česku nastavená úroková sadzba 4,5 percenta a na Slovensku škrtnutá nula, čo napokon platí aj pre viac ako 340 miliónov obyvateľov v 19 členských krajinách eurozóny, z ktorých všetky sú zadlžené, čo napokon platí aj pre väčšinu zamestnávateľov a menšinu zamestnancov. To môže byť jeden z dôvodov, prečo ECB myslí viac na dlžníkov, ktorým inflácia napomáha dlhy splácať, ako na sporiteľov, ktorým inflácia znižuje kúpnu silu spoločnej meny euro. O tom, že česká politická scéna sa zodpovedne rozhodla nevstupovať do eurozóny svedčí aj rast životnej úrovne, ktorá v parite kúpnej sily už dosahuje 94 percent priemeru únie a teda predbehla Portugalsko a Španielsko a je dnes na úrovni tretej najväčšej ekonomiky v eurozóne, ktorým je Taliansko. V porovnaní s ním je však lepšie v miere nezamestnanosti, ktorá dosahuje len 2,6 percenta, zatiaľ čo ostrov atakuje 10 percentnú nezamestnanosť.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.