Stalose Zprávy | Naše nezištná zahraniční politika

Pri čítaní mainstreamových správ si všimnite jednu podozrivú vec: Aktuálna zahraničná politika Západu je vždy ľaliovo eticky čistá. Západu ide zakaždým len o altruistické šírenie demokracie, ľudských práv a pokroku.

Prečo je to podozrivé? No, pretože vo všetkých iných oblastiach spoločenského života je Západ skrz naskrz prerastený korupciou a egoizmom. V politike, biznise, či športe – rovno na najvyšších miestach. Logicky. Máme kapitalistický systém, kapitál je najvyššia hodnota, peniaze vládnu svetu, za né si všetko kúpite, za nimi sa všetci ženú, aj nekalými spôsobmi, inými slovami volaniu peňazí alias korupcii nik neodolá (česť výnimkám).

Len v zahraničnej politike niekto šibol čarovným prútikom, všetci sa umravnia a myslia len na dobro druhých? A túto rozprávku nám médiá servirujú každý deň. Nie, to nie je podozrivé, to je nemožné.

Stačí si počkať pár rokov a pravda vypláva na povrch. Portál Vlkovo bloguje napr. teraz pripomenul správu Dolnej snemovne parlamentu Veľkej Británie zo septembra minulého roku, ktorá sa zaoberá podielom Veľkej Británie na udalostiach v Líbií v roku 2011.

Správa je poučná z viacerých hľadísk, dnes sa však venujme len časti analyzujúcej motiváciu Francúzska, ktoré hralo na začiatku udalostí kľúčovú úlohu. Slovami správy „Francúzsko viedlo medzinárodnú komunitu k pristúpeniu na vojenskú intervenciu v Líbii”, pričom „Spojené kráľovstvo nasledovalo rozhodnutia prijaté Francúzskom”.

Podľa správy pre britský parlament, ktorá vypichuje špeciálne rozhovor poradcu ministerky zahraničných vecí USA s francúzskou spravodajskou službou, boli plány francúzskeho prezidenta Sarkozyho vedené následujúcimi motívmi:

a) túžbou získať väčší podiel na libyjskej produkcii ropy,
b) zväčšením francúzskeho vplyvu v severnej Afrike,
c) zlepšením vnútropolitickej situácie ve Francúzsku,
d) zlepšením pozície francúzskej armády ve svete,
e) riešením obáv poradcov Sarkozyho ohľadom Kaddáfího dlhodobých plánov nahradiť Francúzsko ako dominantnú silu vo frankofónnej Afrike.

Čierne na bielom realita zahraničnej politiky v analýze z britského parlamentu. Aká demokratizácia? Ľudské práva?! Vidíte to tam niekde? Úplne naopak: Päť hrubo egoistických a bezohľadne zištných motívov. Presne v súlade s duchom sekulárnej spoločnosti s kapitalistickými hodnotami. S ropou na začiatku.

Už len tak mimochodom. Naskytá sa otázka, prečo vlastne uvedená, náhle si svedomie spytujúca správa vznikla a do akej miery odhŕňa celý závoj praktík zahraničnej politiky.

Čo sa týka dôvodov, takéto parlamentné vyšetrovania vždy súvisia s politickým bojom. Nie vždy všetko hneď vidno. Za kulisami sa veci chvíľu skrývajú. Ale hlavným obvineným správy je David Cameron. A správa sa uverejnila po prehratom referende o brexite. Žeby to bola jedna z príčin?

Čo sa týka objektivity správy, nie je smerodatné, či správa odkrýva celú realitu. Už to, čo je v správe napísané, však stačí na úplné vytriezvenie z mainstreamových politicky korektných rozprávok. Nie, príbehy s ropou na začiatku nie sú rozprávky o demokracii a ľudských právach. Sú to špinavé príbehy bojov z ulíc. Končia rozvrátenými krajinami, migrantami a džihádom.

https://www.stalose.com/item-62479-