Stalose Zprávy | Zrušenie ochrany brazílskych mangrovov pri príležitosti pandémie
Mangrovy.. Zdroj: wikipedia
Vláda brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara zrušila nariadenie na ochranu mangrovových porastov a iných krehkých pobrežných ekosystémov v miere, ktorú ekologovia odsúdili ako „zločin“, ktorý podľa nich povedie k ich zničeniu. Týmto rozhodnutím sa vylúčili takzvané „trvalé ochranné pásma“, ktoré vznikli v roku 2002, s cieľom zachovať pozdĺž pobrežia Atlantiku v Brazílii množstvo tropických mangrovov a krovín piesočných dún známych ako „restinga“. Ochrancovia životného prostredia varovali, že zrušenie predpisov bude mať katastrofický dopad na ich ekosystémy.
„Tieto oblasti sú už pod silným tlakom kvôli rozvoju stavebného priemyslu a realít,“ uviedol Mario Mantovani, vedúci environmentálnej skupiny SOS Mata Atlantica. „Nariadenia z roku 2002 ich minimálne chránili pred ďalším zničením,“ uviedol a ich zrušenie označil za „zločin proti spoločnosti“.
Rozhodnutie bolo prijaté na zasadnutí Národnej rady pre životné prostredie (Conama). Rada združuje vládnych úradníkov, environmentálne skupiny a podnikateľské združenia, avšak na pokyn vlády sa vlani znížil počet členov rady z 96 na 23, čím sa zvýšila váha jej vlastných členov.
Rada v ďalších rozhodnutiach zrušila aj opatrenie vyžadujúce environmentálne povolenie pre zavlažovacie projekty a cementárske spoločnosti, ktoré spaľujú prázdne kontajnery na pesticídy v betóné, čo podľa environmentalistov spôsobuje veľké znečistenie. V apríli bol zverejnený videozáznam zo zasadnutia vlády, na ktorom minister životného prostredia Ricardo Salles uviedol, že pandémia koronavírusu je príležitosťou na zrušenie nariadení „teraz, keď médiá hovoria iba o Covide“.
Pozn.: Mangrovník je voľné označenie 54 druhov rôznych stromov, ktoré sú súčasťou ekosystémov nazývaných mangrovy. Mangrovníky patria medzi najväčšie stromy sveta. Nad spleťou koreňov asi meter nad vodou začína samotný kmeň, ktorý sa týči do výšky až štyridsiatich metrov. Stromy patria k najstarším rastlinám našej planéty a k životu potrebujú sladkú i slanú vodu, preto rastú práve na miestach, kde rieky ústia do mora. Biológov odjakživa fascinuje nevídaná schopnosť mangrovníkov prispôsobovať sa slanému prostrediu s nedostatkom kyslíka. Majú i veľa dýchacích koreňov, ktorými si zabezpečujú kyslík, na ktorý je bahnitá pôda veľmi chudobná. Mangrovníkové lesy slúžia ako útočisko množstvu jedinečných živočíchov.
Obrázok: restinga, Brazília
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj: Brazil revokes mangrove protections, triggering alarm, Bangkok post, 29.9.2020
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.
ZDIEĽAJTE ČLÁNOK
https://www.stalose.com/item-159351-