
Dohodu o vytvorení Európsko-krymskej obchodnej komory (EKOK) podpísali minulý týždeň šéf fondu Krymkongress Rustam Muratov, a nezaradený poslanec NR SR Peter Marček. EKOK symbolicky sídli v bratislavskom historickom hoteli Krym.
"Chceme pomôcť európskym firmám, ktoré majú záujem robiť biznis na Kryme," povedal pre Sputnik poslanec NR SR Peter Marček.
Európska centrála v Bratislave
Podľa stanov EKOK má komora niekoľko cieľov, pričom hlavným z nich bude podpora vzťahov medzi podnikateľmi z EÚ a z Krymu.
Podľa JUDr. Buša je najväčší potenciál Krymu z pohľadu EKOK kombinácia kúpeľníctva, turistiky a prírody. "Z pohľadu urbanistického usporiadania súžitia ľudí spoločne s prírodou je potrebné veľkoryso pristúpiť k určeniu územného plánu, ktorý logisticky vymedzí oblasti tak, aby symbióza prinášala osoh prírode aj ľuďom. To je možné iba vtedy, ak sa celé teritórium rieši globálne. Tu dokáže EKOK veľmi výrazne pomôcť pri koordinácií cieľov krymskej vlády a praktických skúseností európskych globálnych hráčov v oblasti stavebníctva a urbanizmu," hovorí podnikateľ.
Spolu s právnym zástupcom EKOK sa cesty na Krym zúčastnilo ešte ďalších 12 podnikateľov. Ich mená ani oblasti, v ktorých podnikajú však nechcel uviesť. "Síce chorá, ale reálna hrozba sankcií, by im mohla uškodiť. Preto využívajú služby advokáta, ktorý je zo zákona, tak ako jeho mnohí iní kolegovia, oprávnený a zároveň povinný „nastaviť svoj chrbát" na ochranu oprávnených záujmov svojich klientov," dodal.
Súčasťou slovenskej skupiny bol aj bývalý riaditeľ rozviedky SIS a v súčasnosti šéf portálu Orientácia.sk Igor Cibula. Ten pre Sputnik tvrdí, že to bolo len úvodná schôdzka. "Ich stretnutia z členmi krymskej autonómnej vlády i mestskej administrácie v Jalte otvorili podnikateľský dialóg o perspektíve pôsobenia vo viacerých odvetviach priemyselného komplexu Krymu, ako aj turizmu, pretože Krym je príťažlivá rekreačno-turistická prímorská destinácia," povedal Cibula.
Predstavitelia Krymu majú ambiciózne plány. Zo svojho regiónu by chceli vybudovať "väčšie a bohatšie Monako". To, samozrejme, predpokladá obrovské investície do rozvoja infraštruktúry, sektoru služieb či oblasti financií. Na druhej strane „dekoratívno-užitkové" poľnohospodárstvo je takisto významným segmentom v hospodárstve regiónu.
Investície na Kryme zo strany EÚ však nebudú bezproblémové, najmä z hľadiska stále platných protiruských sankcií, ktoré podnikateľské vzťahy medzi Krymom a krajinami EÚ negatívne ovplyvňujú.
Na toto právne a obchodné riziko upozorňuje aj JUDr. Roman Bušo. "Najnebezpečnejšie je vždy správanie sa subjektu, ktorý je vnútorne neusporiadaný. Neviete totiž predpokladať jeho reakcie," hovorí podnikateľ na margo EÚ a dodáva: "Na jednej strane chceme zabezpečiť odbyt pre našu produkciu, na druhej strane si to sami zakazujeme. Na jednej strane podporujeme mier a tvrdíme, že našim cieľom je obrana, ale podporujeme aktivity amerických vojenských poradcov v krajinách, kde vojna nie je. Teda až dovtedy, kým tam nezačnú radiť teroristickým skupinám. No a potom ideme tým krajinám pomáhať s cieľom ich oslobodiť od skupín, ktoré sme tam sami vytvorili. Toto je dobrá obchodná taktika. Ale povedzme si úprimne, takéto správanie nie je vlastné ani Slovákom, ani Slovanom ani Európanom. A čo je najnepríjemnejšie, nedokážeme sa ako člen NATO zbaviť zodpovednosti za rozhodnutia, ktorým sa jednoducho musíme podriadiť. Často aj proti vôli občanov Slovenska, ktorí podľa Ústavy SR sú pôvodcami moci v našej krajine. A to nie je normálne."
Kvôli konfliktu na juhovýchode trpia ľudia ako na Ukrajine, tak aj v Rusku. "A my — Európania sme nemúdi, že tomuto cieľu USA oddane a slepo slúžime," hodnotí advokát.
"Najväčší dopyt na Kryme je dnes po čestnom prístupe krajín sveta k obyvateľom Krymu," hovorí JUDr. Bušo a na záver dodáva: "Viac ako sankcií, by sa však mali podnikatelia báť deficitu cti, morálky, hrdosti a rozumu vlastných vlád. A úlohou obchodnej komory je tieto anomálie a defekty korigovať a odstrániť."
Názor autora se nemusí shodovat s názorem redakce