Možno očakávať od slovenského predsedníctva vo V4 aj iné akcenty v spornej politike sankcií voči Ruskej federácii? Touto otázkou Sputnik sa obrátili na publicitu a komentátora Slovenských národných novín Dušana Kerného:

Pri dnešnej dynamike európskych problémov a politickej neistote v jej kľúčových štátoch, keď už aj nemecká politická scéna trvalo stráca na stabilite, je ťažko byť prorokom čo sa stane v priebehu jedného roka slovenského predsedníctva. Faktom však je, že V4 práve tak ako Slovensko a jeho politické vedenie získalo ostrohy v dlhom zápase proti povinným kvótam prideľovania migrantov. Dnes sú kvóty mŕtve, ale trvalo to tri roky čo sa proti nim od roku 2015 V4 bráni, Slovensko dokonca žalobou na európskom súde. Ukázalo sa, že aj malý štát, ktorý nie je nijakou ťažkou váhou v politike zoskupení NATO či EÚ si dokáže zachovať vlastnú politickú a diplomatickú tvár a nemusí len splývať s politikou veľkých štátov. Faktom však je, že Maďarsko hodilo na váhy sporu o migračnú politiku únie svoj rázny postoj, radikálne uzatvorenie hraníc proti nelegálom. A vytrvalo pokračovalo v najtesnejšej výmene názorov a spolupráci s bavorskou CSU Horsta Seehofera vrátane jeho mocenského boja proti kancelárske Merkelovej. Slovensko už v rámci polročného rotujúceho predsedníctva v orgánoch EÚ vlani získalo uznanie za dobré organizačné zvládnutie agendy, je teda pragmatickým kozákom, nie je nijakým zelenáčom. Prejavil sa typický slovenský pragmatizmus, ktorý bude dominovať aj vo V4.

Slovensko bude posilňovať a budovať koaličný potenciál, ktorý V4 získala aj jeho pričinením v opore voči Bruselom nanucovaným povinným kvótam migrantov. Preto bude rešpektovať postoj českej a poľskej vlády voči Rusku, ten sa prejavil tým, že oba štáty, na rozdiel od Slovenska vypovedali ruských diplomatov v rámci nanucovanej solidarity EÚ.

Okrem toho Slovensko má svoje ciele — jedným z nich je patriť do jadra Európskej únie, keďže sme o. i. jediným štátom V4 ktorý má menu euro. Slovenským problémom preto je aj nové formovanie eurozóny, osobitne snaha o spoločný rozpočet eurozóny a potom problémy s novým rozpočtom EÚ, Bruselom poňatý ako krátenie eurofondov o. i. pre poľnohospodárov, ktorí aj tak nikdy nedosiahli sľubované vyrovnanie na úroveň starých teda západných štátov EÚ.

Z toho všetkého vyplýva, že začať diskusiu o nových vzťahoch s Ruskom zatiaľ zrejme nebude oficiálnym programom V4?

Nie je na to rovnaký názor. Okrem toho sa tu vedie politický a mediálny boj proti údajnému rafinovanému všade prenikajúcemu ruskému vplyvu, vystríha sa pred tým, že Rusi chcú ovládnuť naše srdcia, nabúrať sa do našich myšlienok a sŕdc a zneužiť to pre svoje ciele. Aký to má efekt vidno na príklad na spravodajstve — hlavné správy napríklad neuviedli, že na oslavách 9. mája bol v Moskve predseda izraelskej vlády Netanjahu, ktorý bok po boku s prezidentom Putinom kráčali na čele miliónového sprievodu Nesmrteľný pluk. Hoci o Izraeli vieme mnoho, fakt, že tam je štátnym sviatkom dňa víťazstva nezmenene 9. máj a nie 8. máj o tom sa nehovorí. Publikum ani nevie čo to je, pritom protifašistické povstanie sa považuje na Slovensku za jeden z pilierov modernej štátnosti!

Ale vráťme sa k problému sankcií…

Jednotlivé štáty V4, osobitne Maďarsko, Rakúsko, Slovensko a zvlášť politika pražského Hradu budú rozvíjať v maximálne možnej miere dvojstranné vzťahy. V širšej zahraničnopolitickej a hospodárskej komunite spomenutých štátov sú silné pochybnosti o zmysle sankcií a mnohí ich neskrývajú. Avšak ešte ani jeden politik nedospel k takému jednoznačnému vyhláseniu ako Jean Claude Juncker, že je najvyšší čas začať nové vzťahy s Ruskou federáciou, že teda treba ukončiť terajšiu politiku sankcií. Slovensko s jeho pragmatizmom, jednoznačnou viazanosťou v mediálnej a spravodajskej politike štátov NATO nebude vo formáte V4 iniciátorom nijakých zmäkčovaní politiky sankcií, ale ani brzdou tých, ktorí sa o to budú snažiť. Nebude brzdou rozvoja dvojstranných vzťahov. Ale ako sme povedali pred nami je dlhých dvanásť mesiacov neistej nestabilnej politickej európskej scény. Veď dnes sa považuje za väčšie riziko staviť sa o to, kto bude o rok na čele Nemecka než tipovať výsledky futbalových majstrovstiev v Rusku.

Názor autora se nemusí shodovat s názorem redakce