Politický analytik a vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár zbierajúci podpisy pod svoju kandidatúru predniesol tieňovú správu v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave. Vo svojom viac ako trištvrte hodinovom prejave vyzval na nezvyšovanie výdavkov na zbrojenie, posilnenie prezidentských právomocí či prijatie novej spoločenskej zmluvy. Zároveň kritizoval absenciu dlhodobých cieľov a upozornil na morálny a politický rozklad krajiny.

Rovnako tak kritizoval predchádzajúce správy o stave republiky vrátane tej stredajšej od prezidenta Kisku. Chmelár ich nazval „glosovaním udalostí" bez toho, aby poskytli riešenia.

Slovensko je v studenej občianskej vojne

Úroveň verejnej diskusie na Slovensku sa podľa kandidáta neustále znižuje — podľa jeho názoru každý, kto nezapadá do názorovej šablóny preferovanej mediálnymi elitami je dehumanizovaný a následne zosmiešňovaný a spochybňovaný. Hľadanie vinníka v radoch názorových oponentov sa stáva čoraz častejšou praktikou práve na úkor korektnej výmeny názorov.  „Ostrakizácia dosiahla také rozmery, že z verejnej diskusie sa vylučujú legitímne demokratické názory a niektoré médiá začali doslova vyzývať na vyhľadávanie verejných nepriateľov, čo sú osvedčené praktiky skôr totalitárnych režimov ako demokratických štátov," povedal.

Tento stav nazval Chmelár studenou občianskou vojnou, pričom zodpovednosť za ňu nesú aj médiá. Preto možný kandidát ostro kritizoval aj stav súčasnej žurnalistiky. Tá podľa jeho názoru nemá realitu vytvárať, ale reflektovať. „Úlohou novinára nie je povedať nám aká je pravda, ale poskytnúť čo najväčšie množstvo všestranných informácií, aby sme sa na ich základe vedeli kompetentne rozhodnúť alebo vytvoriť si vlastný relevantný názor," povedal Chmelár a dodal: „Morálna panika spojená s takzvanými fake news má všetky predpoklady zavliecť nás do stavu, v ktorom bude postupne oslabovať princíp slobody prejavu."

USA tlačia na zvyšovanie výdavkov na zbrojenie

V Primaciálnom paláci odznelo aj odmietavé stanovisko k zvyšovaniu výdavkov na zbrojenie. Vynakladanie dvoch percent HDP na vojenské výdavky nemá podľa nádejného kandidáta opodstatnenie a Slovensko k tomu navyše ani nezaväzuje žiadna zmluva. „Ako je potom možné, že naši politici, inokedy takí hákliví na míňanie každého eura v iných rezortoch, kde sa používa princíp hodnota za peniaze, hádžu pri vojenských výdavkoch cifry bez akéhokoľvek exaktného zdôvodnenia," pýtal sa Chmelár, ktorý následne nazval NATO „zastaranou a zmilitarizovanou spojeneckou organizáciou".

Slovensko sa, najmä z iniciatívy súčasného prezidenta, zaviazlo ku kontinuálnemu zvyšovaniu vojenských výdavkov až na hranicu 2% HDP. Pokým v roku 2016 dostal rezort obrany sumu v objeme 1,03% HDP, v nasledujúcich rokoch sa táto suma začala zvyšovať. Tento a nasledujúci rok dosiahnu vojenské výdavky hodnotu 1,22% HDP, v roku 2020 už 1,6% HDP.

Alternatívu voči financovaniu zbrojenia vidí Chmelár v podpore aktivít OSN, posilnení medzinárodného práva a budovaniu spoločnej európskej armády.

V ďalšom priebehu správy Chmelár kritizoval aj protiruské sankcie. Podľa jeho názoru záujmy Slovenska a EÚ podľa Chmelára „boli sú a budú odlišné tak od záujmov Spojených štátov, ako aj Ruska," no na druhej strane nie je múdre zvyšovať napätie len preto, že je to v záujme niekoho silnejšieho a mocnejšieho, kto patrí medzi našich spojencov.

Druhá Slovenská republika?

Prijatie novej ústavy na základe rozsiahlej celospoločenskej diskusie, a tým pádom založenie druhej Slovenskej republiky s pozmeneným delením moci je Chmelárovou ambíciou v prípade jeho zvolenia za prezidenta. „Podľa môjho názoru treba začať vážne uvažovať o novej spoločenskej zmluve, o odbornej diskusii, ktorá by vyústila do možného prijatia novej ústavy a tým možného zadefinovania druhej Slovenskej republiky," povedal.

Okrem prokuratúry by sa deľba moci dotkla aj právomocí prezidenta, ktoré by po novom mali byť posilnené. Inšpiráciou sa pre Slovensko v tomto prípade môže stať susedné Poľsko, ktoré je síce parlamentnou demokraciou, no prezident má právo navrhovať vlastné zákony a jeho veto môže byť prelomené len trojpätinovou väčšinou v parlamente.

Prezidentské voľby by sa na Slovensku mali konať na jar budúceho roku. Doteraz oznámilo svoj zámer kandidovať trinásť uchádzačov, no zatiaľ sa žiadnemu z nich nepodarilo splniť podmienku pre nadobudnutie statusu kandidáta — získanie podpory 15 tisíc občanov alebo 15 poslancov parlamentu. Svoju kandidatúru v prezidentských voľbách naopak už vylúčili expremiér Robert Fico, expremiérka Iveta Radičová, ako aj súčasný prezident Andrej Kiska.

Názor autora se nemusí shodovat s názorem redakce