Šefčovič je momentálne jedným z najdlhšie slúžiacich komisárov. Od roku 2009 riadil dva rezorty. Prvým boli medziinštitucionálne vzťahy a od roku 2014 má na starosti európsku energetiku, pričom zároveň zastáva aj post podpredsedu Európskej komisie (EK), teda zástupcu Jeana-Claudea Junckera.

Teraz prejavil Šefčovič ambíciu nahradiť Junckera a podporu v tomto snažení mu už vyjadrili Robert Fico, Peter Pellegrini, ale aj viaceré socialistické strany v Európe. Podľa politológa Romana Michelka to však bude mať Šefčovič náročné. Jednak je jeho pozícia špecifická, keďže slovenský eurokomisár nemá za sebou pôsobenie v domácej politike, tak ako Jean-Claude Juncker, José Manuel Barroso či Romano Prodi — tí pred tým pôsobili väčšinou na postoch premiérov či ministrov. Navyše protikandidátov bude mať nielen z ostatných politických frakcií, ale aj vo vnútri Socialistickej strany. Medzi najvážnejších vyzývateľov môžu podľa Michelka patriť eurokomisár Pierre Moskovici alebo hlavný vyjednávač EÚ o brexite Michele Barnier.

Rozhodnú eurovoľby

Michelko ďalej upozorňuje, že o novom šéfovi Európskej komisie rozhodujú aj nepísané pravidlá. Post predsedu komisie podľa zvykového práva získava strana, ktorá vyhrá voľby do Európskeho parlamentu. V niekoľkých posledných obdobiach to boli vždy kresťanskí demokrati. „Šanca, že socialisti vyhrajú najbližšie voľby je dosť malá, podľa mňa ako konzervatívci, tak aj socialisti utrpia straty na úkor okrajov politického spektra, teda radikálnej ľavice a radikálnej pravice. Napriek tomu to však vyzerá tak, že voľby vyhrajú kresťanskí demokrati," prognózuje Michelko.

Strany budú pravdepodobne voliť tzv. spitzenkandidátov, čo je spoločný kandidát, ktorého vyberie konkrétna frakcia v EP do čela svojej kandidátky a ktorý je zároveň nominantom tejto skupiny na post predsedu EK. „Už to, že by sa stal kandidátom európskych socialistov by znamenalo veľmi veľa — poskytol by nový pohľad na mnohé veci, nastolil nové témy a týmto by mal veľkú šancu zviditeľniť sa. Bol by to veľký úspech pre slovenskú diplomaciu a politiku," hovorí politológ. Konečné slovo pri vyberaní šéfa EK bude mať Európska rada, ktorá zväčša rozhoduje práve podľa spomínaného nepísaného pravidla o víťazovi volieb. „Výhru socialistov v eurovoľbách považujem za nepravdepodobnú. Šanca na post predsedu EK sa mi v tejto chvíli zdá skôr teoretická," dodáva Michelko.

Na druhej strane ani prípadný neúspech v súboji o kreslo predsedu EK nemusí pre Šefčoviča znamenať koniec — v takomto prípade sa mu totiž otvárajú iné možnosti. Ďalším nepísaným pravidlom je totiž rozdelenie si vedenia europarlamentu medzi kresťanských demokratov a socialistov. Polovicu volebného obdobia stojí na čele europarlamentu zástupca socialistov a v druhej polovici zase zástupca kresťanských demokratov. A práve tu by mohol Šefčovič, napríklad z pozície volebného lídra Smeru v eurovoľbách, uspieť. „Dnes stojí otázka tak, či si ho európski socialisti osvoja. Navrhli ho českí socialisti a teraz sa snaží získať čo najširšiu podporu. Získanie podpory nebude ľahké, ale viem si to za istých okolností predstaviť," hovorí na margo Šefčovičových snáh Michelko.

Odrazový mostík do prezidentského paláca?

Druhou možnosťou, ktorú bude Šefčovič mať je účasť v prezidentských voľbách. Na rozdiel od Miroslava Lajčáka, ktorý definitívne odmietol možnosť, že by kandidoval na prezidenta s podporou Smeru-SD, sa Šefčovič doteraz vyjadroval na túto tému podstatne zdržanlivejšie.

Táto možnosť by podľa Michelka bola reálna v prípade, že by Šefčovičovi nevyšla kandidatúra na spitzenkandidáta. Napriek neúspechu by bolo možné Šefčovičovu účasť v tomto súboji využiť na jeho propagáciu a doma ho prezentovať ako skúseného diplomata, ktorý je v európskych kruhoch rešpektovaný. „V tom prípade by bol v hre. Ak ale získa nomináciu a stane sa spitzenkandidátom, tak sú preňho prezidentské voľby pasé. Eurovoľby a prezidentské voľby termínovo v podstate kolidujú," hovorí Michelko a dodáva, že tým by zároveň skomplikoval situáciu Smeru, keďže okrem Lajčáka a Šefčoviča nemajú ďalších potenciálnych kandidátov na post hlavy štátu.

Názor autora se nemusí shodovat s názorem redakce