Plasty sa v obchodoch využívajú takmer všade — od mikroténových vreciek na pečivo či ovocie cez obaly potravín a drogérie až po igelitové tašky, v ktorých si nákupy nosíme domov. Za rok takýmto spôsobom každý z nás vyprodukuje niekoľko desiatok kilogramov plastového odpadu. „Nešlo by to inak?" položila si otázku Alexandra Varšová (37) a zanedlho po tom otvorila vlastný obchod bez plastov — prvý svojho druhu v Košiciach. Potraviny sú tu uskladnené v sklených nádobách, tašky a nádoby na kúpené potraviny si prinesiete vlastné.

Obchodík Na kôpke má za sebou prvý deň. Vaše pocity?

Bola som v eufórii. Ľudia prišli, veľmi sa tešili. Hovorili, že na to čakali už dlho, takže to vyzerá, že som otvorila v ten správny čas, alebo — ako sa hovorí — päť minút pred dvanástou (smiech). Zákazníci prišli z celých Košíc, pretože sa o tom dočítali a chceli to vidieť. Odozva na ponúkaný sortiment bola pozitívna, aj keď som si už zapísala pár prianí, ktoré by zákazníci uvítali v obchode. Je to živý projekt, ktorý sa bude vyvíjať ďalej s časom a možnosťami a podľa požiadaviek. Ciže určite je na čo sa tešiť aj ďalej.

Čo všetko si môžu ľudia u Vás kúpiť?

Zatiaľ si môžu zákazníci kúpiť suché sypané potraviny, teda koreniny a sladidlá a bylinky, oleje na pečenie aj šaláty. Orechy, sušené ovocie, vločky, strukoviny, ryže, cestoviny. Mám aj bezlepkové zo šošovicovej múky a z fazuľovej múky. Mám rôzne typy múk, aj dve čisto bezlepkové.

Kedy a ako sa u Vás zrodila myšlienka žiť bez odpadu?

Myslím, že táto myšlienka sa nejak nezrodí, je to súvis okolností, skúseností, zážitkov, výchovy, prostredia, v ktorom sa pohybujete, ľudí, s ktorými sa stretávate. Ale po prvýkrát som sa stretla s hnutím zero-waste asi pred tromi rokmi, keď mi o tom povedala kamarátka. S produkovaním minimálneho odpadu sa tak nejak snažím žiť odjakživa.

V Barcelone sa mi veľmi páčilo, ako fungovalo triedenie odpadu — boli tam koše na všetko, vrátane organického odpadu, teda na kompost. Raz do týždňa ľudia vyhodili na ulicu starý nábytok, ktorého sa chceli zbaviť a neskoro večer chodili autá, ktoré ho vyzbierali. Medzitým však ostatní ľudia mali čas prebrať si nábytok a prípadne si niečo odniesť, čo by sa im hodilo. To bolo úžasné. Cirkulárna ekonomika v praxi. Nebolo na tom nič divné, takto si zobrať z hromady niečo pre seba. Robil to každý, biznismen v obleku, dôchodca na prechádzke či hipster (smiech).

A myšlienka na založenie bez odpadového obchodu?

Myšlienka bezobalového obchodu prišla po tom, čo som sa dozvedela, že v Bratislave takýto obchod otvorili a že už dlhšiu dobu na Slovensku fungoval aj bezobalový online obchod z Detvy. Vtedy sa zrodila prvotná myšlienka, ktorá mi v hlave tlela a zakaždým, keď sme šli nakupovať do veľkoobchodu a videla som okolo seba, ako ľudia bezhlavo trhajú mikroténové sáčky, sa táto idea v mojej hlave zväčšovala a zväčšovala. Keď som sa o tom rozprávala so známymi a kamarátkami, tak  ma v tom všetci podporovali a vraveli, že je to dobrý nápad. Denno denne som trávila hodiny na telefóne s mojou úžasnou sestrou Natálkou, ktorá moje nápady počúvala a radila mi. To bolo to, čo ma posunulo vpred najviac. 

Koľko času Vám zabralo všetko okolo obchodu naplánovať a zrealizovať?

Ja som si povedala, že na tom nič nie je, že to dokáže každý — o to som si to zjednodušila. Ak by som k tomu mala pristupovať tak, že je to dlhý proces a veľké sústo, tak by som sa touto myšlienkou trápila dodnes. Projektu a obchodíku som verila, preto od myšlienky k realizácii prešiel necelý rok. Na úvod som musela zohnať vhodné priestory — vhodné polohou, vhodné z hygienického hľadiska a hlavne vhodné z hľadiska charakteru a útulnosti miesta. Preto to trvalo až šesť mesiacov.

Priestorov som videla mnoho, no žiaden nemal ten správny nádych — až na tento. Keď som doň vošla, ihneď som vedela, že tam to bude. Potom trvalo už len dva-tri mesiace, než som upravila priestor pre predaj, teda namaľovala steny, nechala nabiť police, objednala nádoby, objednala tovar, poriešila výklad a tabuľu nad obchod. Popri tom som ešte vybavovala papierovačky a úrady.

Koľko odpadu asi vyprodukujete za mesiac?

Nesledujem to na kilá alebo odpadové vrecia, pretože momentálne žijem na rodinnom dome u rodičov, ktorý až tak veľmi nehľadia na každý kus plastu, aj keď sa rozhodne snažia viesť čo najviac ekologický život. Len tak z hlavy, keď sa zamyslím, čo používam len ja, tak medzi hlavné plasty-odpady, čo vyprodukujem, patria obaly z tvarohu, prípadne jogurtu, ak si ho nekúpim v skle, ale patrí sem aj odpad pri kúpe napríklad externého HDD alebo nedávno som si menila baterku do laptopu, takže som ju dostala zabalenú v obale. Sem-tam si kúpim nejakú čokoládovú tyčinku, keď si zabudnem pripraviť jedlo, takže to je tiež odpad. Rozhodne nie som zero-waste, zatiaľ sa ten odpad snažím minimalizovať na minimum a keby sme to spravili všetci — keby by sme len prestali používať mikroténové sáčky a prešli by sme na plátené vrecúška a plátené tašky — už to by bola obrovská pomoc pre našu planétu. Takže podstatné je začať a postupne to potom rozvíjať ďalej.

Na kôpke je síce prvý obchod svojho druhu na východe krajiny, no na strednom či západnom Slovensku už prvé takéto obchody vznikli. Poznáte sa ako ich majitelia navzájom? Hodláte spolupracovať?

Väčšinu osobne nepoznám, len z toho, čo sa dočítam v článkoch. Každopádne som oslovila slečnu, ktorá si otvorila v Piešťanoch obchodík Dobrotéka, kde aj predáva pár potravín a drogériu na váhu a tá mi odpovedala na všetky otázky, ktoré som mala. Ďalej som si písala aj so slečnou z bezobalového obchodu v Ostrave, ktorej ponuka ma stále fascinuje a inšpiruje. Písala mi aj slečna zo Žiliny, ktorá tam chce otvoriť rovnaký obchod a k novému obchodíku mi popriali aj z trenčianskeho Bezobalis. Hoc sa vzájomne nepoznáme, myslím, že každý to robí s rovnakým zámerom a ochota pomáhať si je veľká. Spoluprácu si viem predstaviť na báze nejakých spoločných akcií, či už špecializovaných prednášok, alebo aj pri výmene kontaktov na dodávateľov.

Sú potraviny predávané voľne ešte v niečom lepšie, ako tie predávané v bežných obchodoch?

Myslím, že je fajn aj to, že nedržím na sklade 100 kg, ale len pár kg, čo znamená, že je tam oveľa menšia šanca na to, že tomu skončí doba spotreby a znehodnotí sa to. Už teraz premýšlam nad tým, čo spravím s tými potravinami, ktoré sa náhodou nepredajú a bude sa blížiť koniec ich spotreby. Určite nejak zmysluplne, či už navariť pre charitu, alebo rozdať tým najmenej zvýhodneným. V takomto obchode je aj možnosť dať priestor veľmi malým podnikateľom, ktorí možno nemajú poriešené obaly a značky, ale majú papier na výrobu a zber, takže aj takých by som chcela podporiť. Ak to bude možné, raz by som chcela, aby za väčšinou z produktov, ktoré budem v obchode ponúkať, stál nejaký príbeh a nie len bezduchá značka.

Odkiaľ pochádzajú tovary, ktoré predávate?

V tomto smere podnikania nie som vôbec zbehlá. Priznám sa, že som potrebovala naplniť regály potravinami, pretože som na začiatok nemala čas zháňať a preklepávať si jednotlivých výrobcov. Preto som sa rozhodla, že nakúpim väčšinu v BIO kvalite, takže som zvolila slovenského distribútora aj výrobcu BIO produktov, kde si aspoň môžem byť istá tým certifikátom. Som rada, lebo na ich produkty mám dobrú odozvu. Zvyšok vecí z obchodu som objednala od rôznych dodavateľov, ktorých som si vyhľadávala na internete. Zo Slovenska mám hlavne domáce cestoviny a nejaké múky, aj slnečnicový olej extra panenský v BIO kvalite. Ostatné veci pochádzajú spoza hraníc.

Naše ženské čitateľky zrejme bude zaujímať drogéria. Je možné úplne sa odstrihnúť od kozmetiky v plastoch?

To je veľmi individuálne. Ja som odjakživa v tomto smere minimalistka a to len z dôvodu, že mi maľovanie a trávenie vo vani prišlo časovo náročné (smiech). Jednoducho mi stačí 10 minút ráno na sprchu, naolejovanie sa a prípadne vysušenie vlasov. Používam jedno mydlo na vlasy, iné mydlo na telo a olejujem sa kokosovým olejom. Make-up nepoužívam, resp. len zriedkavo, ak mám na to náladu a to použijem sestrinu alebo mamkinu maskaru a púder, ktorý už mám asi 10 rokov, lebo som ho doposiaľ neminula. Našťastie už existuje mnoho ekologicky vyrábajúcich značiek kozmetiky na Slovensku, takže určite je z čoho vyberať. Zatiaľ to v obchodíku nemám, ale hneď, ako sa to trošku rozbehne, tak to určite chcem doplniť, pretože je o to veľký záujem. Rovnako tak aj o ekodrogériu.

Úprimne, viete si predstaviť svet bez plastov, resp. s minimálnym využitím plastov? Narážam na to, že využitie plastov má najmä ekonomické pozadie a ich masívne vyradenie z obchodu by sa mohlo odraziť aj v ekonomickej oblasti.

V mojej dobe si to neviem predstaviť, dokonca ani u tej ďalšej generácie a možno ani potom. Masívne sa len tak nevyradia. Možno sa nahradia niečím udržateľným, ako napríklad kompostovateľným plastom, alebo to začnú baliť do papierov. Určite ale postupne aj veľké reťazce prejdú sčasti na bezobalový systém, teda vytvoria bezobalové časti/regály, tak ako je to už niekde v USA.

Ako by ste charakterizovali to, čo robíte — je to vzbura proti zaužívanému spôsobu života väčšinovej spoločnosti, alebo skôr snaha o vytvorenie si vlastnej „oázy"?

Hmmm. Tak som sa nad tým nezamýšľala. Áno, mám svoje výhrady voči spoločnosti a systému,  občas skutočne neviem, kam to speje a ako to skončí, a mám chuť odsťahovať sa do lesa a žiť úplne sebestačne mimo mapy. A asi to aj raz spravím (smiech). Ale obchodík Na kôpke som primárne chcela otvoriť, aby tu bol pre všetkých, ktorí chcú prispieť touto formou k ochrane našej planéty. Je frustrujúce, keď aj chcete pomôcť, lebo vás znečisťovanie planéty trápi, no nemáte na to vytvorené podmienky.