Opatrenie môže mať okrem toho vplyv aj na osloboditeľský odkaz Červenej armády. Upozorňuje na to analytik Branislav Fábry z Právnickej fakulty UK v Bratislave. Snaha o diskreditáciu Červenej armády môže byť podľa jeho slov jedným z cieľov návrhu zákona.

Hlasovanie už na najbližšej schôdzi

Trojica opozičných poslancov Peter Osuský, Ondrej Dostál (SaS) a Viera Dubačová (nezávislá) iniciovali novelu zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. Podľa ich návrhu nebude na Slovensku v budúcnosti možné, aby sa odhaľovali pamätníky osobnostiam, ktoré boli spojené s komunistickým hnutím. Po takýchto ľuďoch nebude ani možné pomenúvať ulice, námestia či iné verejné priestranstvá.

„Dokonca aj v období demokratického politického systému po páde komunistického režimu dochádza k inštalovaniu rôznych pamätníkov a pamätných tabúľ venovaných predstaviteľom komunistického režimu v Československu z obdobia rokov 1948 až 1989, či predstaviteľom fašistického režimu v období vojnového Slovenského štátu z obdobia rokov 1939 až 1945. Orgány činné v trestnom konaní však takéto konanie nepovažujú za naplnenie skutkovej podstaty niektorého z vyššie uvedených trestných činov. A žiadny iný zákon nezabraňuje tomu, aby v demokratickej Slovenskej republike boli inštalované pamätníky a pamätné tabule de facto oslavujúce totalitné režimy," píše trojica poslancov v dôvodovej správe novely.

V prípade, ak zákon poslanci schvália, tak jeho platnosť sa nebude vzťahovať na už existujúce pamätníky či verejné priestranstvá. „Zákon teda nevyžaduje, aby sa premenovali už existujúce názvy ulíc či verejných priestranstiev, alebo odstránili existujúce pamätníky, pomníky či pamätné tabule, smerom do budúcnosti však bude platiť," argumentujú poslanci.

Čo však novela nerieši je fakt, že zákaz by sa vzťahoval aj na osobnosti spojené s komunistickým hnutím, ktoré sú aj v súčasnosti vnímané pozitívne. To je napríklad prípad Vladimíra Clementisa, ktorý pôsobil ako minister zahraničia, ministra kultúry a zároveň básnika Miroslava Válka, ďalej Ladislava Novomeského, ktorý riadil rezort školstva a neskôr aj Maticu slovenskú. Trestné by v prípade schválenia novely bolo pomenúvanie ulíc a námestí po Karolovi Šmidkem či Gustávovi Husákovi, ktorí patrili k organizátorom protifašistického povstania na Slovensku. A, paradoxne, by sa toto opatrenie mohlo dotknúť aj Alexandra Dubčeka, ktorý stál v rokoch 1968-1969 na čele Komunistickej strany Československa, no dnes sa teší všeobecnej úcte ľavicových i pravicových politikov. Aj budova, v ktorej zasadajú slovenskí poslanci sa nachádza na námestí pomenovanom po Dubčekovi.

S takouto interpretáciou sa stotožňuje aj Branislav Fábry, ktorý upozorňuje, že po Dubčekovi bola pomenovaná celá univerzita. „Názory daných osobností sú v mnohom inšpiratívne aj pre súčasnosť, keď je sociálna nespravodlivosť v spoločnosti zvlášť citeľná. Ich komunistické idey majú svoje očividné nedostatky, ale súčasne ponúkajú aj viacero odpovedí, ktoré môžu obohatiť aktuálny spoločenský diskurz. Pre oponentov komunistických predstaviteľov je však jednoduchšie onálepkovať ich ako zločincov, než sa s nimi vysporiadať v otvorenej diskusii. Keďže si však súčasný politický systém svoju legitimitu buduje cez princíp slobodnej súťaže politických ideí, je návrh zákona prejavom slabosti jeho autorov" hovorí Fábry.

O návrhu trojice poslancov by sa malo hlasovať už tento týždeň počas prebiehajúcej schôdze parlamentu.

Snaha o diskreditáciu Červenej armády?

Fábry zároveň upozorňuje na ďalší fakt — na snahu poslancov dávať komunizmus na jednu úroveň s nacizmom a fašizmom. Podľa názoru analytika pri porovnávaní komunizmu s nacizmom alebo fašizmom netreba vychádzať z krátkodobých politických nálad, ale z toho, čo si myslí väčšina sveta a ako sa k celej záležitosti stavia medzinárodné právo.

„V OSN sa opakovane objavila snaha niektorých štátov odsúdiť komunizmus podobne ako nacizmus, avšak veľká väčšina sveta takúto analógiu odmietla. V krajinách mimo západného sveta je názor na komunizmus podstatne pozitívnejší a dominuje skôr snaha vytvárať analógie medzi nacizmom a kolonializmom či neokolonializmom. Treba spomenúť, že komunisti si mimo Západu získali značnú popularitu aj preto, lebo veľmi skoro presadzovali nielen sociálne práva, ale aj ideu rasovej rovnosti, ktorú západné mocnosti na Versailleskej konferencii v roku 1919 odmietli," hovorí Fábry a dodáva: „Je pravda, že najmä v období stalinského ZSSR boli v mene komunistickej ideológie spáchané strašné zločiny, avšak zločiny rasistických koloniálnych mocností v 19. a 20. storočí boli taktiež obrovské. Napriek tomu však nacistické zločiny možno považovať za celkom mimoriadne, keďže dokázali priviesť svet na pokraj katastrofy za krátkych 12 rokov."

Prípadné schválenie novely by zrejme ovplyvnilo aj posudzovanie Červenej armády. Už niekoľko rokov sa totiž vybrané pamätníky Červenej armády na Slovensku stávajú terčom vandalizmu len preto, lebo niektoré symboly ZSSR, resp. jeho armády boli identické so symbolmi komunistického hnutia. „Snaha o diskreditáciu úlohy Červenej armády je zrejme jedným z cieľov návrhu zákona, pretože spomienkové akcie na oslobodenie zohrávajú dôležitú úlohu pri rozvoji slovensko-ruských vzťahov. Navrhovatelia zákona chcú vytvoriť čierno-biely obraz histórie, v ktorom všetko sovietske, teda aj Červená armáda, bolo prejavom zla," hovorí Fábry.

Ďalej dodáva, že aj keď sa novela nevzťahuje na už existujúce pamätníky, samotné prijatie takejto novely by malo za následok ďalšie snahy o odstraňovanie komunistických symbolov z týchto pamätníkov. Na druhej strane si ale analytik nemyslí, že by táto iniciatíva mohla spôsobiť takú hystériu ako na Ukrajine, v pobaltských krajinách či najnovšie aj v Poľsku. Miestne politické elity chcú k 100. výročiu poľskej nezávislosti zbúrať varšavský Palác vedy a kultúry, a to i napriek tomu, že je to kultúrna pamiatka, v ktorej sídli Poľská akadémia vied, dve prestížne vysoké školy, centrum mládeže, štyri kiná, dve divadlá a múzeum. Dôvodom je fakt, že budovu stavali sovietski architekti po vzore tzv. Stalinových mrakodrapov vybudovaných v Moskve v rokoch 1947-1957.

Podľa Fábryho slov nemožno návrhu zákona uprieť snahu o ovplyvnenie celospoločenskej atmosféry, tá je však podľa neho na Slovensku podstatne iná ako v Pobaltí či v Poľsku. „Tam existuje silná historická tradícia nepriateľstva k Rusku, ktorá nie je na Slovensku rozšírená. V Poľsku zohráva odsudzovanie komunistickej ideológie dôležitú úlohu aj pri zahraničnej politike smerom na Východ, v Pobaltí zasa odsudzovanie komunistického režimu slúži na legitimizáciu etnickej diskriminácie tamojších Rusov. Veľká časť z nich dodnes nedostala štátne občianstvo, hoci tam mnohí žijú už v tretej generácii. Toto na Slovensku nehrozí a národnostné menšiny tu so štátnym občianstvom problém nemajú," hovorí Fábry.

Podľa najnovšieho prieskumu realizovaného pre potreby konferencie GLOBSEC 2018 je Slovensko najviac proruské z regiónu V4. 41% Slovákov súhlasí s politikou Vladimira Putina a až 56% Slovákov sa domnieva, že Slovensko by sa malo tvoriť most medzi Východom a Západom.

Názor autora se nemusí shodovat s názorem redakce