Po jeho vystúpení sa v pléne odohrala slovná prestrelka, ktorú si všimlo viacero médií. Kotlebovci kritizovali dvojtvárnosť vládnych vystúpení — zatiaľ čo minister Lajčák upozorňoval na hrozby, ktorým čelí Severoatlantická aliancia a apeloval na utužovanie transatlantického partnerstva, Blaha kritizoval Izrael a západnú rusofóbiu. Poslanci pravicovej SaS Martin Klus a Ondrej Dostál zase kritizovali obsah Blahovho vystúpenia. „Boli tam reči o západných mocnostiach o tom, že západné mocnosti presadzujú vlastné mocenské záujmy. Robia to pod zámienkou reči o slobode a demokracii. Briti sú podľa neho hanbou. Zastáva sa Putinovho Ruska. Používa ruskú rétoriku cez to, že spochybňuje, že by existovali dôvody na zákroky, či už v Sýrii alebo spoločnú akciu európskych krajín alebo západných krajín voči ruským diplomatom a špiónom. Bol tam prítomný latentný antiamerikanizmus. No škoda len, že išlo o prejav predsedu výboru pre európske záležitosti," povedal Dostál.
Na eurovýbore vyzvali Pellegriniho
Aj keď Blaha nepriamo vyzval ministra zahraničia na predvolanie izraelského veľvyslanca, neočakáva, že by Miroslav Lajčák zareagoval. „Minister Lajčák je profesionálny diplomat, nikdy nereaguje explicitne. Verte, že veľmi dobre počúva — berie na vedomie a registruje. Ale málokedy sa od neho dozviete priamu reakciu, takže preto budem sledovať jeho ďalšie kroky," odpovedal vládny poslanec na otázku Sputniku či očakáva zo strany Lajčáka reakciu.
Blaha, ktorý stojí na čele Výboru NR SR pre európske záležitosti, nevidí veľký priestor na otváranie izraelskej témy v tomto výbore. "Je kompetenčne ťažké vyjadrovať sa k takýmto veciam, pokiaľ sa priamo netýkajú Európskej únie. Skôr by sa to týkalo zahraničného výboru," hovorí a dodáva, že na výbore radšej využili prítomnosť premiéra Pellegriniho.
„Ďaleko dôležitejšie sa mi momentálne zdalo vyzvať predsedu vlády SR, ktorý bol ráno na európskom výbore, aby sa zasadil na summite Európskej rady, ktorý bude dnes a zajtra v Bruseli, za odsúdenie toho, čo spravil Izrael. Predseda vlády povedal, že podporí iniciatívu, ktorá príde zo strany Európskej únie na odsúdenie toho, čo spravil Izrael," povedal pre Sputnik Blaha.
Presunutá ambasáda mala za následok tisíce ranených
Rozhodnutie americkej administratívy presunúť svoje veľvyslanectvo z Tel Avivu do Jeruzalema vyvolalo vlnu nevôle medzi arabským obyvateľstvom. Podľa rôznych odhadov na hraniciach Izraelu a Palestíny protestovalo od 10 do 30 tisíc demonštrujúcich.
Ozbrojený zásah izraelskej armády si však vyžiadal desiatky mŕtvych a stovky ranených. Podľa údajov RIA novosti si do stredy nepokoje vyžiadali 61 mŕtvych Palestínčanov, medzi ktorými sú aj ženy, deti či novinári. Ranených je viac ako 1 700.
V reakcii na tieto udalosti oznámilo islamské hnutie Hamás mobilizáciu viac ako 100 tisíc ľudí. Turecko zase vyhostilo izraelského veľvyslanca.
Názor autora se nemusí shodovat s názorem redakce