Vojaci Ivan Semjonovič Gorjunov a Nikolaj Ivanovič Jefimuškin patria medzi viac ako 740 vojakov Červenej armády, ktorí začiatkom apríla 1945 padli v oslobodzovacích bojoch o Bratislavu. V súčasnosti ich pamiatku v lesoch nad Bratislavou pripomína skromný pamätníček, pri ktorom sa vďační obyvatelia hlavného mesta každoročne stretávajú.

Buďme ostražití pred novodobým extrémizmom

Pietny akt kladenia vencov sa konal za účasti mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Ruskej federácie na Slovensku A. L. Fedotova, zástupcu pridelenca obrany veľvyslanectva RF Alexandra Vinogradova, veľvyslanca Bieloruskej republiky na Slovensku I. A. Leščeňu, zástupcov ambasády Čínskej ľudovej republiky. V sprievode kráčali aj exprimátor Bratislavy Milan Ftáčnik, spisovateľka Gabriela Rothmayerová či herečka, scenáristka a recitátorka Terézia Szabová-Kornošová.

Ruský veľvyslanec v úvode svojho neformálneho príhovoru pozdravil prítomných s Dňom víťazstva, s výročím oslobodenia a zároveň upozornil na rastúce nebezpečenstvo rehabilitácie radikalizmu a extrémizmu. Takisto upozornil pred pokusmi o rehabilitáciu nacizmu a tých, ktorí nacistom pomáhali. „Táto tendencia je dnes viditeľná v mnohých európskych krajinách za oslobodzovanie ktorých platila Červená armáda vysokú cenu," dodal Fedotov.

S ďalším rečníkom, bratislavským exprimátorom Milanom Ftáčnikom, sa zhodli na tom, že sú radi, že sa v poslednom období o 8. a 9 máji opäť začína v spoločnosti hovoriť ako o „dňoch víťazstva nad fašizmom", a nie len ako o ukončení druhej svetovej vojny. „Fašizmus je možné poraziť len hodnotami slobody a demokracie. Ukázalo sa to aj v posledných krajských voľbách, keď sa v Banskobystrickom kraji dokázali spojiť strany pravicové aj ľavicové, opozičné aj koaličné s cieľom vyhnať extrémistov zo župy. Čo sa v konečnom dôsledku aj podarilo," povedal Ftáčnik.

Nepoznali sa, no pamätník majú spoloční

Ako ďalší rečníci sa prítomným prihovorili bieloruský veľvyslanec Leščeňa a predseda oblastnej rady Slovenskézo zväzu protifašistických bojovníkov Martin Krno. Leščeňa priblížil vojnové útrapy obyvateľov Bieloruska — podľa slov veľvyslanca majú v každej bieloruskej rodine obeť vojny a celkovo počas vojny zahynula štvrtina bieloruskej populácie. Krno zase upozornil na udalosti v koncentračnom tábore Sobibor. Tie boli donedávna takmer neznáme a v poslednom období ich verejnosti približuje najmä nový film Konstantina Chabenského Sobibor.

Po bodke za oficiálnym programom — prednese básne Ladislava Novomeského v podaní Terézie Szabovej-Kornošovej sa začala neoficiálna časť programu pod neďalekým prístreškom s ohniskom. V apríli 1945 sa však aj v týchto lesoch odohrávali tvrdé boje.

Nemci sa totiž v Bratislave opevnili v troch líniách, z ktorých jedna sa tiahla od úpätí Malých Karpát, popri továrni Dynamit až smerom na Pasienky. Z tohto smeru prišiel hlavný sovietsky útok 3. apríla 1945. Bojovalo sa o Raču, prieskumné a predsunuté jednotky 25. gardového zboru Červenej armády sa dostávali hlbšie do lesov Malých Karpát. Už 3. apríla večer Nemci odrážali sovietske útoky na ich postavenia na Kolibe.

Na druhý deň síce bola Bratislava oslobodená, no pri týchto bojoch padli desiatky červenoarmejcov. Dvomi z nich sú aj spomínaní Gorjunov a Jefimuškin. Podľa dostupných informácií sa nepoznali, boli ranení a zomreli pri transporte. Pamätníky ako ten na Malom Slavíne môžeme dnes nájsť po celom Slovensku stovky — pamätníky osobných tragédií, hrdinstva, no predovšetkým obetí, ktoré Červená armáda zaplatila za naše oslobodenie.

Názor autora se nemusí shodovat s názorem redakce