Sála kultúrneho strediska na Vajnorského ulici v Bratislave sa včera večer naplnila do posledného miesta, počas osláv 5. výročia mesačníka Zem&Vek a slávnostného odovzdávania ocenení Prometheus za osobnú obetavosť pre dobro všetkých. Zamestnanci strediska ešte museli dokladať stoličky. Zástupkyňa riaditeľky Monika Luknárová zase ešte pred akciou musela odpovedať na nepríjemné otázky redaktorky Denníka N Kataríny Kiššovej, ktorej vadilo, že „trestne stíhaný konšpirátor Rostas“ si vôbec dovolí organizovať verejné podujatie.

Luknárová sa pre Denník N vyjadrila, že nie je jej povinnosťou lustrovať ľudí. Celý štvavý článok si môžete prečítať tu: https://dennikn.sk/1118503/konspirator-rostas-udeli-ocenenia-v-kulturnom-stredisku-bratislavskej-mestskej-casti-postrazi-to-policia/.

Napísaný bol bez toho, aby sa niekto z Denníka N prišiel na vlastné oči presvedčiť, čo sa na akcii dialo. Pritom jeho redakcia dostala od nás oficiálne pozvanie, spolu s ďalšími mainstreamovými médiami, aj s otvorenou možnosťou vystúpiť na pódiu a diskutovať. Odpoveďou však bola neúčasť, v prípade Denníka N aj spomínaný útočný článok.

Na rozdiel od mainstremu akciu podporili viacerí členovia Asociácie nezávislých médií, ako sú Slobodný vysielač, Slobodný výber, Na palete či Hlavné správy. Objavili sa aj Norbert Lichtner a Ľubomír Huďo z internetového rozhlasového Infovojna, ktorý nie je členom Asociácie. Šéfredaktor a vzdavateľ Zem&Vek Tibor Eliot Rostas na margo ich prítomnosti vyhlásil, že je najvyšší čas, aby sa nezávislé médiá prestali trieštiť a začali sa spájať v mene spoločného cieľa: odhaľovania neoliberálnej propagandy a tendencií na fašizáciu spoločnosti. O tejto fašizácii hovoril tiež v úvodnom prejave, aj v súvislosti s trestným stíhaním voči jeho osobe za to, že si dovolil citovať štúrovcov a zároveň kritizovať idol „slniečkarov“ Andreja Kisku.

Zástupca šéfredaktora Marián Benka prečítal zdravice od viacerých osobností, ktoré počas piatich rokov našej existencie spojili svoje meno s časopisom. Hordur Torfasson, líder islandskej revolúcie, odkázal: „Počas mnohých rokov som poskytol mnoho rozhovorov, ale ešte nikdy som nevidel tak kvalitný časopis ako Zem a vek.“

Profesorka Anna Strunecká, autorka bestselerov o Dobe jedovej, uviedla:“Časopisu Zem&Vek přeji do dalších let především hodně zvídavých čtenářů. K tomu, aby jich bylo stále víc, přeji časopisu odvážné autory, kteří se nebudou obávat psát pravdu a odhalovat širší souvislosti dění okolo nás i ve světě.“

Projektant Gabčíkovskej priehrady Július Binder: „Nachádzame sa v krajine, kde masmédiá, mimovládne organizácie i politici si osvojujú svojvoľne rozhodovať čo je demokratické a čo nie je. Pri príležitosti piateho výročia ZEMaVEK , chcem vysloviť poďakovanie, za 1.1 milióna výtlačkov napísaných v duchu pravdy.“

Peter Staněk, ekonóm a prognostik: „5 rokov je z hľadiska ľudského života málo, z hľadiska média to môže byť veľa. Zem a vek má za sebou 5 rokov nesmierne činorodej činnosti. Práve v čase, kedy polopravda a lož majú hody, a hovorenie pravdy je mimoriadne nebezpečné, treba oceniť, že Zem a vek plní úlohu vytvárania plurality názorov, obojstrannosti informácií a poskytnutia priestoru aj pre iné pohľady na svet okolo nás. Nikdy nebolo nič horšieho ako jednostrannosť pohľadu a tvrdenie o jedinej správnej pravde. V tomto ohľade plní Zem a vek nazastupiteľnú úlohu v slovenských reáliách a treba mu zaželať len jediné: Odvahu a silu hovoriť pravdu aj v situáciách, kedy to prináša nebezpečie, práve preto, že pokiaľ pravdu poznáme, oslobodzuje nás a dovoľuje nám prijímať skutočné riešenia dnešných problémov. A že tento svet má problémov vrchovate, o tom svedčí doba, o ktorej píše Zem a vek v každom čísle, v každom príspevku.“

Ján Šlinský, vynálezca systému Agrokruh: „Už od veky vekov je človek spätý so Zemou a už päť rokov sú dobrý ľudia na Slovensku spätý s mesačníkom ZEM a VEK. Pri príležitosti piateho výročia jeho existencie, prajem redakčnému kolektívu veľa sily, odvahy a umu pri vyvažovaní informačného poľa na Slovensku. Pred 73 rokmi 9.mája 1945 skončila druhá svetová vojna. Sila ktrá ju rozpútala, dnes znovu v novej podobe, rafinovanejšie a zákernejšie ženie ľudstvo do poroby. Tejto sile, ktorej zastavenie stálo milióny životov, dnes musíme postaviť znova hrádzu. ZEM a VEK to robí dobre.“

Juraj Hraško, bývalý minister životného prostredia a zakladateľ slovenskej vedy o pôde: „Prvé rady, ktoré si pamätám z poučení môjho deda bola „Chlapče, drž sa zeme, nespadneš!“ Ja som to vzal k srdcu doslova. Celý svoj život som zasvätil Zemi, výskumu vlastností jej povrchu, optimálneho využívania i ochrane ako nenahraditeľného prírodného zdroja. V Zemi som našiel istotu i životnú nádej. Rôznorodosť povrchu zeme v jej harmonickej jednote ma lepšie naučila chápať aj rôznorodosť ľudí ktorí na nej žijú a naučila ma hodnotiť ju nie podľa želaní a príkazov majiteľa, ktorý si ju dočasne privlastnil, ale podľa objektívne zistených faktov, ktoré som musel vždy rešpektovať. Naučil som sa rešpektovať fakty nielen v prírode, ale aj v živote ľudí, lebo nie želania, ale fakty sú často veľmi nepríjemné, avšak jedine ich rešpektovanie zaručuje harmóniu. Preto som už od začiatkov mesačníka Zem a Vek, ktorého päťročnicu si dnes pripomíname, pozorne sledoval či bude verný odkazu matky zeme, ktorého sa treba držať. Nesklamal som sa, preto sa srdečne pripájam k blahoželaniam množstva vašich čitateľov, ktorí sú radi že ste a dlho budete.“

Doc. František Škvrnda, prednášajúci medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite: „Päť rokov v ľudskom a tobôž v spoločenskom živote nie je vôbec veľa. Sociálny čas sa v súčasnosti vôbec nedá merať fyzikálnymi kritériami. Obdobie prvých piatich rokov časopisu možno označiť za úspešné najmä z hľadiska toho, koľko podpory ale aj odmietania sa vo vzťahu k nemu prejavilo. Zem&Vek šíri iné poznanie, ako sa požaduje v súčasnej finančno-právno-mediálnej diktatúre, ktorá nás zahlcuje balastom, potrebným na to, aby sa ľudia dali ľahšie manipulovať a usmerniť tam, kde to anonymným vládcom sveta vyhovuje. Naša vlasť, spoločnosť potrebuje diskusiu, lebo to, čo nám roky predvádzajú médiá hlavného prúdu nemá s objektívnym informovaním postavenom na argumentoch často nič spoločné. Zem&Vek má preto nenahraditeľné miesto a úlohu na mediálnej scéne Slovenska, ktoré si musí udržať a upevniť.“

Nidal Saleh, jordánsky spisovateľ: „V politike a v živote, som človekom s jasným parametrom, meradlom a kompasom, podľa ktorých sa riadim. Sionisti, či tí, ktorí fandia sionistom, sú moji ohavní nepriatelia. Priaznivci USA a Západu a ich koloniálnych záujmov tiež. Na listine mojich nepriateľov nájdete členov alebo priaznivcov Sorošových nadácii a iných podobných organizácií, ktoré majú za účel rozvracať slovenskú spoločnosť. Priaznivci práva homosexuálov sobášiťsa a adoptovať si deti nemôžu byt, v žiadnom prípade, moji priatelia. Priaznivci politického islamu, ako je ISIS či iných podobných teroristických organizácii, ktorí vraždia, ničia kultúru a históriu v Sýrii, Iraku a iných krajinách, sú moji ohavní nepriatelia. Som priateľom Ruska a všetkých vlasteneckých Slovákov. Časopis Zem a vek a jeho tím majú podobný kompas ako ja, preto považujem Zem a vek za môj časopis a za hovorcu nie len mojej osoby, ale všetkých poctivých, vlasteneckých Slovákov. Držme mu palce, nech úspešne vydrží v svojom ťažkom boji za pravdu a práva všetkých Slovákov.“

Roman Michelko, riaditeľ Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov, politológ a publicista, zhodnotil 5 rokov našej existencie z pohľadu odborníka na médiá: „Keď sa pred piatimi rokmi na našej mediálnej scéne zjavil ambiciózny mesačník  ZEM & VEK, mnohí mu asi nedávali veľa šancí. Za všetkými relevantnými vydavateľskými domami, ktoré  vtedy pôsobili na Slovensku, bol buď silný zahraničný kapitál, teda skupiny ako Ringier Axel Springer, Bertelsmann group Slovensko a iní, alebo naši oligarchovia.

Prísť v tomto čase s plnofarebným  mesačníkom  vydávanom na kvalitnom papieri s veľmi výrazne akcentovanou výtvarnou zložkou a navyše programovo odmietať inzerciu, to bolo proti všetkým pravidlám. A napriek tomu ZEM & VEK žije a stáva sa čoraz viac mienkotvornejším médiom, čo sa prejavuje aj čoraz nevyberavejšími útokmi. ZEM & VEK totiž narúša  „monopol jediných správnych a prípustných právd“. Dáva priestor alternatíve a kladie otázky, ktoré sú pre mainstream nepatričné. Najpodstatnejšie však je, že  je to úspešný projekt, a to je pre niekoho ťažko stráviteľné. Miera a sila útokov je teda priamo úmerná úspechu tohto projektu.

Iste, prežiť a rozvíjať sa v dnešnej dobe nie je ľahké, napriek tomu však treba snívať  a nebáť sa svoje sny napĺňať. Aj preto stále snívam, že o nejaký čas bude na Slovenskú pôsobiť úspešný vydavateľský dom, v ktorom bude fungovať mediálna triáda – denník, týždenník, mesačník, že tieto médiá budú mať úspešné weby, ktoré budú ďalej synergizovať ich obsah a posolstvo, že tu vzniknú silné a mienkotvorné internetové rádiá a televízie, vďaka čomu tu vyrastie nová generácia sebavedomých a rozhľadených občanov, ktorí už nebudú len bezmocnými bábkami v rukách profesionálnych manipulátorov.“

Súčasťou programu bolo predstavenie druhého rozšíreného vydania knihy NEVIDITEĽNO a jej spoluautora, bývalého šéfa československej rozviedky v USA Miroslava Polreicha, ktorý tvrdil, že dnes sa nemusíme vyhľadom na americkú nemohúcnosť obávať vypuknutia tretej svetovej vojny. Tiež spomenul, že účasť v NATO nám nijako negarantuje ochranu v prípade nášho napadnutia. V krátkych vstupoch sa predstavili nominovaní na cenu Prometheus: filozof a kulturológ Viktor Timura, sudca Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin, predseda združenia Slavica Miloš Zverina a predseda Združení slovenskej inteligencie Korene Viliam Hornáček. V. Hornáček polemizoval s M. Polreichom, hovoriac, že on by nebol taký pokojný, vzhľadom na to, ako sa ozbrojené sily NATO sťahujú k ruským hraniciam.

Potlesk publika zožal Š. Harabin, keď konštatoval, že stav v Slovenskej republike sa už ani nedá nazvať právnym bezvedomím, ale skôr právnou kómou, keď sa prijímajú nižšie právne predpisy v rozpore s ústavou. Ústava nám napríklad garantuje bezplatné zdravotníctvo a školstvo, prax je však úplne iná. Štefan Harabin sa napokon aj stal ďalším nositeľom ocenenia Prometheus, na základe výsledkov čitateľského hlasovania.

Ocenenie Prometheus In memoriam získal náš bývalý spolupracovník a geopolitický analytik Peter Čalovka, ktorý žiaľ koncom minulého roka podľahol zákernej chorobe.

Celý záznam zo slávnostného večera si môžete pozrieť tu:

FOTOGALĚRIA: