Na úvod, aby bolo možné pochopiť zvyšok textu, malé jazykové okienko. Slovenčina aj ruština patria medzi slovanské jazyky a teda sú si do istej miery príbuzné. Napriek tomu sú medzi nimi rozdiely, ktoré sú na prvý pohľad drobné, ale vedú k zásadnému nepochopeniu. Typickým príkladom je na Slovensku slovíčko „Rusko“. Pre mnohých Slovákov je Ruskom všetko, čo patrí do Ruskej federácie a Rusom je občan tejto federácie. Samotný ruský jazyk to ale vidí inak.

V ruštine existujú dva pojmy pre označenie vlastnej krajiny: Russia a Rossija. V slovenčine sa obvykle prekladajú oba pojmy ako „Rusko“. Čo je však chyba, pretože v skutočnosti majú tieto dva pojmy obrovský významový posun. Za Russiu sa pokladá historické územie Ruska, na ktorom žili etnickí Rusi. Za Rossiju sa považuje územie Ruska vrátane dobytých a pričlenených území. Niečo, ako pojmy Anglicko a Veľká Británia, alebo (mierne prehnané) Nemecko a Európska únia. Ak sa hovorí o Rossiji, hovorí sa o impériu, ktoré zaberá rôzne krajiny a národy. Tento pojem boľševici zmenili na Sovietsky zväz – čo je vlastne iba iný výraz (ale jednoznačnejší výraz) pre Rossiju.

Aby to nebolo také jednoduché, neoboľševici sa vrátili k pojmu Rossija. Nie k tomu cárskemu významu, ale k tomu sovietskemu. A tak keď hovoria o Rossiji, majú na mysli Sovietsky zväz a nie cárske impérium (aj keď by radi dosiahli jeho veľkosť). Takýchto neoboľševikov poznáte veľmi jednoducho – stále hovoria o Rossiji a nie o Rusi, ak hovoria o občanoch, hovoria o Rossjaninoch a nie o Rusoch (Ruskich), keď hovoria o nacionalizme, je to pre nich extrémizmus a ani náhodou si nemyslia, že by malo patriť Rusko Rusom, či Slovensko Slovákom. Sú to internacionalisti od kosti a každá zmienka pred nimi o nacionalizme je ako hádzať horiacu zápalku do suda s benzínom. Intenzívne podporujú panslávizmus, ktorý maskujú ako družbu a jednotu slovanských národov, ktorým nahradili proletársky internacionalizmus. V skutočnosti to je pre nich iba spôsob, ako dostať na svoju stranu ďalšie národy, rozšíriť Rossijské impérium a propagovať myšlienky agresívneho neoboľševizmu.

Noční vlci v Slobodnom vysielači, ich vyjadrenia o nacionalizme cca v čase 11:50

Na Slovensku je nepochopenie týchto pojmov obzvlášť výrazné. A tak môžeme vidieť, ako sa tzv. „nacionalisti“, ktorí oslavujú dr. Jozefa Tisa a vznik prvej Slovenskej republiky, zgrupujú s neoboľševickými, „rossjanínskymi“ Nočnými vlkmi a kladú vence ku hrobom červenoarmejských okupantov, ktorí organizovali prevrat práve voči samostatnému Slovensku, legitímnej vláde na čele s Tisom a vraždili slovenských vlastencov.

Čo k tomu týchto Slovákov, ktorí sa radi označujú za nacionalistov (ale rozhodne nimi nie sú) vlastne vedie? Nechápu, že keď adorujú Jozefa Tisa, je absolútne proti akejkoľvek logike klásť vence k pamätníkom SNP alebo ku hrobom červenoarmejcov? Chýba im logický úsudok? Alebo sú tak zhlúpnutí aj po viac ako štvrťstoročí komunistickou propagandou? U starších ľudí by som to chápal, ale u mladých? Alebo si myslia, že všetko, čo sa stavia proti Západu, je dobré, najmä ak prichádza z Východu? Poliaci dokázali urobiť rázny krok a zakázali vstup na svoje územie Nočným vlkom. Aspoň štipka zdravého rozumu. Ale po skúsenostiach Poľska s boľševikom sa ani nie je čo diviť.

Títo slovenskí popletení „nacionalisti“ hneď začnú kričať, že predsa kladú pamätníky obetiam vojny. Akosi ale zabúdajú dodať, že práve to nerobia. Že kladú vence okupantom a agresorom, ktorí zaútočili na Fínsko, Lotyšsko, Litvu, Estónsko, obsadili Bielorusko a polovicu Poľska. Mali by klásť vence obetiam týchto okupantov. Fínskym vojakom, vlastencom z pobaltských krajín, ale aj ruským vlastencom, ktorý sa postavili so zbraňou v ruke boľševizmu. Červenoarmejci nás neoslobodili, červenoarmejci nás okupovali. Toto treba neustále vysvetľovať.

Pokiaľ niekto nedokáže pochopiť rozdiel medzi nacionalizmom a boľševizmom (poťažmo jeho dnešnými mimikrami zvanými „panslávizmus“), treba sa s ním rozlúčiť. Tieto postoje musím prestať tolerovať a musíme ich vytrhať z našich radov ako burinu, vrátane ich nositeľov. Bohužiaľ, zdá sa, že sa z tohto kryptoboľševizmu stáva nový hlavný prúd. Môžeme to vidieť v „alternatíve“ Zem a Vek, ale aj v Slobodnom vysielači a u množstva sympatizantov strany K-ĽSNS. Obzvlášť to posledné je veľmi smutné, ale vôbec nie prekvapivé.

Neoboľševizmus je našim nepriateľom, bez ohľadu na to, či prichádza z Ruskej federácie, alebo z Európskej únie. Sú to len dva prsty na jednej (ľavej) ruke. Jeden oslavuje Marxa, druhý Lenina a Stalina, ale v skutočnosti zásadný rozdiel medzi nimi nie je. Ciest do pekla je mnoho, správna cesta je však iba jedna. Vyberajte opatrne.

::prop; www.protiprudu.org