Prinášame vám komentár pátra Jána Ďačoka – kňaza-jezuitu, lekára, odborníka na bioetiku, ktorý pôsobí na Pápežskej univerzite Gregoriana a je zároveň teológom Apoštolskej penitenciárie:

Dovoľte, aby som sa s vami podelil o niekoľko postrehov, ktoré súvisia s Alfiem Evansom, malým chlapcom z anglického Liverpoolu, ktorý zomrel v noci z 27. na 28. apríla t. r. Alfie (nar. 9. mája 2016) mal 23 mesiacov a trpel na neznámu degeneratívnu chorobu nervového systému, ktorej príčina sa doteraz nepozná. Je pravdou, že bol ťažko chorý a s veľkou pravdepodobnosťou by bol zrejme zomrel, či už v bližšom alebo vo vzdialenejšom časovom horizonte.

Čo však prekvapuje a zaráža, a čo je vám zaiste dobre známe, je postoj, podľa ktorého anglickí lekári v decembri 2017 rozhodli, že „nie je v najlepšom záujme dieťaťa pokračovať v udržiavaní životne dôležitých funkcií“. Inými slovami, lekári boli za prerušenie príjmu potravy a tekutín a za odpojenie umelého dýchacieho prístroja. Podľa nich sa jeho stav nemohol ani zlepšiť ani viesť k uzdraveniu. Taký postoj by však viedol k usmrteniu chlapca. Rodičia tento návrh rozhodne odmietli a tak do tejto dramatickej a ťažkej situácie zasiahli anglické súdy, ktoré – vrátane Najvyššieho súdu – iba potvrdili stanovisko lekárov. Súdne rozhodnutia stanovili aj deň aj čas, kedy mal byť chlapec odpojený od dýchacieho prístroja, avšak tieto dátumy sa tajili pred verejnosťou.

Nepomohol ani záujem troch alebo štyroch zdravotníckych zariadení – predovšetkým uznávanej detskej nemocnice Bambino Gesù v Ríme – ujať sa tohto chlapca a poskytnúť mu primeranú zdravotnícku starostlivosť. Nepomohla ani opakovaná podpora pápeža Františka či udelenie štátneho občianstva Talianskej republiky pre chlapca. Zaráža odpor zo strany anglických lekárov a sudcov, ktorých postoj sa môže preložiť aj takto: „O jeho živote rozhodujeme my. Nech zomrie pod naším dohľadom a v našej krajine! Nedovolíme, aby bol prevezený niekde inde, kde by sa jeho umieranie predĺžilo alebo by sa mu prípadne predišlo!“ To je však arogantný postoj, ktorým sa človek a jeho inštitúcie stavajú do pozície absolútneho pána, ktorý si udeľuje právomoc rozhodovať o živote iných.

Na druhej strane, poslaním medicíny je, aby stanovila diagnózu a liečila, keď sa dá a ako sa dá, a keď to nie je možné, aby sprevádzala chorého a zmierňovala jeho utrpenie až po prirodzenú smrť. Medicína má zabezpečiť fungovanie životne dôležitých funkcií, ako je dýchanie, činnosť srdca, príjem stravy a tekutín. Zo strany talianskych lekárov sa v prípade Alfieho uvažovalo o tzv. tracheostómii – teda o urobení otvoru do priedušnice a o následnom napojení na dýchací prístroj. Uvažovalo sa aj o zavedení hadičky do žalúdka cez prednú brušnú stenu (tzv. PEG), ktorá by uľahčovala podávanie vhodne upravenej stravy a tekutín.

Nová charta zdravotníckych pracovníkov, ktorú vydala Pápežská rada pre pastoráciu v zdravotníctve v roku 2016, o povinnosti výživy a prísunu tekutín stanovuje: „Výživa a hydratácia, aj umelo poskytované, patria medzi základné formy starostlivosti o zomierajúceho, pokiaľ nepredstavujú neprimeranú záťaž alebo nijaký úžitok pre chorého. Ich neoprávnené prerušenie môže znamenať vo vlastnom zmysle eutanáziu: ´Podávanie výživy a tekutín, aj umelým spôsobom, je v súlade so zásadou riadneho a primeraného prostriedku na zachovanie života. Je teda povinné do tej miery, kým sa ukazuje, že sa tým dosiahne vlastný cieľ tohto konania, spočívajúci v zaistení hydratácie a výživy pacienta. Takto sa zabráni utrpeniu a smrti v dôsledku vyhladovania a dehydratácie´“ (č. 152).

Alfie Evans v náručí svojej matky Kate Jamesovej