Organizovaný systém transkontinentálneho presídľovania Afričanov a Ázijčanov túžiacich po lepšom živote v sociálne ohľaduplnej Európe má svoju obdobu aj v Spojených štátoch. Stojí za to zobrať si pod lupu niektoré jeho prvky.

Tlačia na pílu

Za príklad môže poslúžiť pravidelná kampaň hromadnej prepravy zo Strednej a Južnej Ameriky cez Mexiko do Spojených štátov. Presnejšie z nástupných lokalít na hranici Guatemaly s Mexikom ku hraničným priechodom medzi Mexikom a USA. Prebieha raz ročne a do povedomia verejnosti sa zapísala ako Karavána migrantov.

Wikipédia pridáva ďalšie: The migrant Viacrucis („Way of the Cross“), Central American migrant caravan a tieto tzv. karavány opisuje ako „výročné púte prevažne stredoamerických migrantov cestujúcich z guatemalsko-mexických hraníc do Mexika a/alebo smerom k mexicko-americkým hraniciam.“

Sémanticky navodzujú dojem náboženskej púte krížom cez Mexiko, avšak s tým výrazným rozdielom, že ich účastníci nemajú poriadne (alebo žiadne) cestovné doklady, a Mexiko ich kvôli tomu nevracia späť do Guatemaly. Silný a účinný nátlak na mexické štátne orgány vykonávajú, opäť citácia z Wikipédie, „human rights defenders for protection from police abuse and criminal attacks…“, t.j. ľudskoprávne organizácie chrániace pred zneužívaním zo strany polície a kriminálnych živlov.

Narážame tu na paušálne dehonestovanie polície a nič sa nedeje. Obrazne povedané, Karavány pútniko“ si berie pod ochranné krídla „transhraničná koalícia aktivistov za sociálnu spravodlivosť, komunitní organizátori“ a ľudskoprávna organizácia „známa ako Pueblo Sin Fronteras“ (Ľudia bez hraníc). Tá sa na svojej webovej stránke www.pueblosinfronteras.org/ chváli, že sa touto činnosťou zaoberá už vyše 15 rokov a takto fotograficky ilustruje pod-stránku Refugee Caravan 2018 o tohtoročnom podujatí.

Odskúšané, overené, pripravené

Cezhraničná organizovanosť nie je nič iné ako nadnárodne organizovaná, koordinovaná a financovaná činnosť, ktorá má potenciál uskutočňovať neporovnateľne mohutnejšie presuny ako tie doterajšie. Rádovo tisícové počty starostlivo sprevádzaných migrantov môžu najbližšie vyskočiť na desaťtisícové i státisícové, ak nad tým mexické bezpečnostné orgány privrú oči.

Z doterajších skúseností sa dá predpokladať, že by aj oči privreli, keby im organizátori zaručili, že sa nezačnú hromadiť na hraničných priechodoch do USA neúnosne veľké masy žiadateľov o azyl v USA. Ako upozornil 30. apríla viceprezident Mike Pence i ďalší americkí činitelia, úrady v USA sú na základe medzinárodných dohôd viazané posudzovať každú takúto žiadosť individuálne.

Len časť z necelých dvoch tisíc účastníkov tohtoročnej Karavány migrantov sa rozhodla pokúsiť sa dostať do USA legálnou cestou v podobe podania žiadosti o azyl na priechode San Ysidro. Leží medzi Tijuanou a San Diegom a patrí medzi najväčšie na svete. S vysokou pravdepodobnosťou azyl ale nedostanú a prisťahovalecké orgány môžu nariadiť ich deportáciu. Čím viac migrantov ale súčasne požiada o azyl, tým viac preťažia príslušnú byrokraciu CBP (U.S. Customs and Border Protection – Úrad pre colnú a pohraničnú ochranu). CBP zvykne žiadateľa o azyl na úvod procedúr registrovať a predbežne preverovať priamo na hraničnom priechode, aby ho následne mohol odovzdať alebo neodovzdať imigračnému úradu k umiestneniu v detenčnom stredisku, alebo k prepusteniu s monitorovacím náramkom. Za bežných okolností a pri nízkych počtoch žiadateľov môže úvodná kontrola na hraničnom priechode trvať niekoľko dní. Ak sa však začnú hromadiť návaly a vytvoria sa tábory čakateľov, chytia sa toho neziskovky a médiá lamentovaním nad humanitárnou krízou. Tento tlak sa dá jednoducho uvoľniť vpustením davov z hranice do detenčných táborov v americkom vnútrozemí a keď sa tie kapacitne preťažia, ten istý tlak povedie k prepúšťaniu azylantov na slobodu na území USA. V lepšom prípade s elektronickými náramkami na členkoch, v horšom aj bez nich.

Americký prezident Donald Trump považuje takúto prax, známu pod názvom catch-and-release (chyť a pusť) za škodlivú a neprípustnú. Proti nemu však stojí pro-migračná slniečkárska byrokratická mašinéria na úrovni amerických miest, štátov únie, federálnej vlády a nadnárodných štruktúr. Búranie hraníc štátov, ktoré prebieha v Európe, začína postihovať aj Spojené štáty.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Zopár slov o autorovi...