Dokument Mečiar režisérky Terezy Nvotovej sa má najnovšie šíriť po stredných školách, prostredníctvom projektu „Mečiar na školách“, podporovaného produkčnou spoločnosťou Zuzany Mistríkovej PubRes a distribučnou platformou „Dokument na kolesách“. Školám, ktorých vedenie prejaví záujem, platforma poskytne zadarmo premietanie filmu s následnou diskusiou.

Na webovej stránke projektu sa píše: „Cieľom projektu je šíriť film na stredné školy po celom Slovensku, a to prednostne nekomerčnou cestou, ako materiál vhodný pre pedagógov, ktorí chcú v rámci predmetov, akými sú Náuka o spoločnosti, Dejepis či Masmediálna výchova prehlbovať občiansko-politické povedomie, otvoriť diskusiu a ukázať, ako naša minulosť ovplyvňuje súčasnosť. Dokument Mečiar sa stal zásadným príspevkom do verejnej diskusie. Svojou chronologickosťou a jednoduchou formou rozprávania je otvorený a zrozumiteľný širokému a mladému publiku, ktoré sa potrebuje zoznámiť s historickým kontextom filmu.“

„Jednoduchosť, zrozumiteľnosť a otvorenosť“ však môžu byť len synonymami pre zjednodšujúci pohľad, snažiaci sa démonizovať osobu Vladimíra Mečiara, bez snahy pochopiť všetky zložitosti doby, počas ktorej bol premiérom. Napokon, Tereza Nvotová sa vždy pohybovala v prostredí, ktoré považovalo Mečiara za čisté zlo.

Dokument Mečiar nie je takým paškvilom ako fiktívny príbeh Únos, natočený účelovo, aby pomohol ospravedlniť zrušenie Mečiarových amnestií. Viac sa drží faktov, ale napriek tomu režisérka nedokázala prekročiť svoj tieň a osobu Mečiara vykreslila jednostranne.

Ako napísal v svojej recenzii politológ a publicista Roman Michelko: „To, čo nasleduje, je však len znôška schém, ktoré sú všeobecne známe, nič nové neprinášajú a len posilňujú stereotypy, ktoré o tejto osobnosti vytvárajú médiá hlavného prúdu. V tomto kontexte je potom symptomatické, že v podstate všetci respondenti, ktorí vo filme vystupovali, sú jeho dlhodobí a často až kŕčovití kritici. Osoby ako Fedor Gál, novinári Žitný, Leško, Šimečka, Nicholson, Tóth a Korda sotva povedia o Mečiarovi čosi pozitívne. Jediný respondent, u ktorého by sme apriórnu predpojatosť nemuseli očakávať, je český expremiér Petr Pithart. Aj ten však vystupoval viac-menej v očakávanom naratíve, takže ani jeho vyjadrenia nenabúrali starostlivo vytváraný obraz.“

A takýto jednostranný dokument má teraz stredoškolskej mládeži ukazovať objektívny obraz doby. Ešte by sa dalo pochopiť, keby sa diskusií po jeho premietnutí zúčastňovali aj ľudia z opačnej názorovej skupiny, napríklad niekto z bývalých poslancov za HZDS. Lenže v tomto prípade diskutujú samotná režisérka Nvotová, producentka Mistríková alebo dokonca organizátorka protestov Karolína Farská. Mládeži sa teda najprv premietne film a potom im ho tí zo „správnymi názormi“ ešte aj vhodne zinterpretujú. Slová o podnecovaní diskusie sa potom stávajú čisto propagandistickou fraškou.

Aktivita sa tak stáva len ďalšou súčasťou v poslednom čase intenzívne pribúdajúcich snáh o infiltráciu školstva neoliberálnou a „slniečkarskou“ ideológiou.

Po predchádzajúcom pôsobení v rôznych tituloch ekonomickej tlače som napokon prešiel do redakcie Zem a Vek. Jednak preto, že som sa dostával k čoraz viac informáciám o pravej podstate a neudržateľnosti súčasného ekonomicko-politického systému. Jednak vďaka môjmu záujmu o prírodné duchovno, alternatívy všetkého druhu a vývoj spoločnosti ako takej.