Suleiman prišiel na Slovensko už v roku 1985 študovať na Katedru chemických strojov STU. Po revolúcii sa usadil na Slovensku — založil si rodinu, absolvoval základnú vojenskú službu, začal pracovať ako prekladateľ, tlmočník a poradca viacerých inštitúcií, vrátane štátnych. Sýrskeho prezidenta Bašára al-Asada sprevádzal počas jeho návštevy Slovenska v roku 2009, dva roky pred tým zase premiéra Fica na stretnutí s líbyjským vodcom Muamarom Kaddáfím.

Ideálny príklad integrácie prisťahovalca do väčšinovej spoločnosti. Nie však pre mainstream. Dôvod? Suleimanove politické názory.

Kritik NATO a prezidenta

Suleiman je takisto podpredsedom mimoparlamentnej KSS a patrí k najviditeľnejším kritikom Severoatlantickej aliancie či prezidenta Andreja Kisku. Za to si častokrát vyslúži kritiku či výsmech opačného tábora, častokrát mierené aj na jeho neslovenský pôvod. Naposledy napríklad od redaktora Hospodárskych novín.

„Nepýtajte sa ma, vážení priatelia, na môj pocit, keď redaktori Hospodárskych novín, či iných slniečkárskych novín, s veľkou dávkou hnevu a rozhorčenia poukazujú na proruského "imigranta" Jalala Suleimana, narodeného v Sýrii, ktorý organizuje pred prezidentským palácom protest pod heslom "My sme tu doma" (blogeri z Denníka N ma dokonca nazývajú proruským truľom). Nuž, nalejme si čistého vina, mainstreamu toto konanie vadí a drzo poukazuje na to, že Suleiman je imigrant. "Slušne" mi dávajú vedieť, že "nie si tu doma, ty imigrant!" napísal na facebooku v reakcii na viaceré články Suleiman.

Následne upozornil na niekoľko prípadov cudzincov, ktorí sú mainstreamovými médiami protežovaní, ako napríklad politológ Grigorij Mesežnikov či novinár Tom Nicholson. Príčinu tohto dvojitého metra vidí Suleiman v neochote mainstreamu počuť či vidieť iný názor.

„Akonáhle verejne obraňujete piliere štátnosti, štátne a národné záujmy Slovenska, tak ste obvinený z nacionalizmu alebo komunizmu. Taktiež, akonáhle sa verejne zasadzujete za mier a odmietate vojnové štvanie proti Rusku, tak ste automaticky rusofil a konšpirátor," hovorí arabista a dodáva: „Takéto vyhľadávanie a nálepkovanie termínom konšpirátor je pritom najväčšou konšpiráciou."

Mainstream zamlčuje alternatívne riešenia svetových problémov

Samotný Suleiman sa pritom necíti byť proruským, ale proslovenským. Podľa jeho slov je v záujme Slovenska mať dobré či dokonca nadštandardné vzťahy s Ruskou federáciou, s ktorou sa spája aj oslobodenie územia Slovenska od nacizmu. Toto je pre neho zároveň nadčasová hodnota a kriticky poukazuje na to, že do nej častokrát zasahuje súčasná politika.

Podobné pohľady sú však v mainstreame sporadické, za čo ich Suleiman pravidelne kritizuje: „Zamlčujú akékoľvek alternatívne riešenia súčasných svetových problémov. Zahmlievajú témy, ktoré sa týkajú mieru, mierových iniciatív či zvrchovanosti štátov. Zamlčujú utrpenia obetí viacerých vojnových konfliktov, prípadne prezentujú polopravdy."

A ako sa samotný migrant stavia k migračnej kríze v Európe?

Suleiman rozdeľuje migráciu na dvojakú — legálnu a nelegálnu. Tá legálna a prirodzená migrácia tu bola, je a bude, pričom neohrozuje územnú celistvosť, kultúru, sociálnu stránku či bezpečnosť krajín. „Nelegálna migrácia je práve tá, ktorej svedkami sme v posledných rokoch. Vlna nelegálnej migrácie sa stala mohutnou, lebo v jej uskutočnení sa stretli mnohé záujmy. Ako ilustračný príklad uvediem fašizáciu Európy, ktorá vznikla aj ako reakcia na nezvládnutie migračnej krízy. Ďalším problémom je lacná pracovná sila — armáda pracujúcich nelegálnych migrantov bez práv zákonite negatívne ovplyvní krvou vydobyté práva pracujúcich v Európe," hovorí a dodáva, že nevidí nič zlé na tom, ak migranti vo svojich nových domovinách participujú na politickom živote. To sa podľa Suleimana už aj deje: „Poznám mnohých, ktorí odviedli kus dobrej práce v komunálnej politike. Ak niektorí prirodzení migranti sú zároveň vynikajúci odborníci v rôznych profesiách, ak riadia nemocnice či štátne podniky, tak môžu riadiť aj funkcie politického charakteru."

Názor autora se nemusí shodovat s názorem redakce.