Ruskú cársku rodinu podľa oficiálnej verzie zastrelili boľševickí revolucionári v IPATIEVOVOM dome v Jekaterinburgu na začiatku Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Po sto rokoch, keď nám túto verziu dejín servírovali ako pravdu, vyplávali na svetlo sveta dôkazy, že išlo o veľkú konšpiráciu.

Cár Mikuláš II. Romanov pochádzal z dynastie Romanov-Holstein-Gottorp. Ruský cár bol vnukom britskej kráľovnej. Nemohli ho len tak popraviť. Cár po prevrate opustil Rusko a žil najprv u príbuzných v Nemecku, aby v roku 1924 prišiel inkognito do Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, lebo aj juhoslovanský kráľ Petar Karadjordjević bol jeho príbuzný.

S cárskou rodinou prišli do Srbska aj predstavitelia cárskych mocenských štruktúr: vojaci bielogvardejci, generáli, starostovia, kňazi a ďalší, ktorým dal juhoslovanský kráľ k dispozícii mestá Vršac a Bela Crkva pri rumunských hraniciach, no zároveň neďaleko hlavného mesta novovzniknutého štátu južných Slovanov Belehradu. Mesto Bela Crkva znamená doslova cirkev bielych Rusov, čím sa myslia cáristi alebo bielogvardejci ako opak červených boľševických revolucionárov. Mikuláš priniesol so sebou do Juhoslávie aj cirkevné relikvie: ruku sv. Jána Krstiteľa, obraz Bohorodičky, ktorý maľoval apoštol Pavol, tzv. ikonu Filermosu, a kus Kristovho kríža. Vatikán za ne ponúkal 250 miliónov dolárov, ale srbská pravoslávna cirkev, ktorá ich má v dočasnom držaní, ich odmietla predať. Keď cár Mikuláš zomrel, pochovali ho v Srbsku, na mieste neznámom verejnosti.

Autor: Ratko Sudecký

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian

Zopár slov o autorovi...