Krátko pred dvanástou hodinou sa priestor pred pamätníkom pomaly zapĺňa. Dvojice vojakov čestnej stráže držia vence jednotlivých delegácii, vedľa nich sa pripravuje vojenská kapela.

Pomedzi hroby tisícok Červenoarmejcov, ktorí padli na rôznych miestach Slovenska, postávajú aj členovia klubov vojenskej histórie v dobových uniformách, motorkári z gangu Nočných vlkov a na konci žiaci základných a stredných škôl s červenými karafiátmi v rukách. V dave veje sovietska vlajka. Organizačne podujatie zabezpečujú aj pracovníci ruskej ambasády, spomienka však tento rok pripadla na obdobie, keď kulminuje „kauza Skripaľ" a viacerí slovenskí politici volajú po tom, aby rezort diplomacie niekoho z ruskej ambasády vyhostil.

Pellegrini a Danko prišli bez Kisku

Po pietnom akte sa prítomným prihovorili ruský veľvyslanec A. L. Fedotov, premiér SR Peter Pellegrini, predseda NR SR Andrej Danko, bratislavský župan Juraj Droba a nakoniec predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Pavol Sečkár. V dave vidno aj exprezidenta Ivana Gašparoviča, exministra spravodlivosti Štefana Harabína či expremiéra Jána Čarnogurského. Do Bratislavy pricestoval aj podpredseda Ruského zväzu veteránov V. I. Romanenko.

Prezident republiky Andrej Kiska však nedoplnil dvojicu ústavných činiteľov a pietnej spomienky na Slavíne sa nezúčastnil.

„Aj napriek tomu, že európske spoločenstvo vytvorilo základ, aby tu vládla demokracia, ctili sa základné ľudské práva jednotlivca, sme svedkami akoby tichej renesancie zvrátených ideológií, ktoré sa nám naspäť vracajú do politického života," povedal premiér Pellegrini a dodal, že zástupcovia týchto ideológií dnes sedia nielen v slovenskom, ale aj európskom parlamente.

Predseda parlamentu Andrej Danko sa vo svojom prejave dotkol aj súčasnej situácie, pričom odmietol zaťahovanie Slovenska do konfrontácie veľmocí. „Slováci žijú radi v mieri, a verím, že aj dostatočne poznajú jeho hodnotu. Preto sa ako národ prirodzene staviame na odpor voči všetkým pokusom ohroziť krehkú rovnováhu medzi dobrom a zlom kdekoľvek na zemi. Náš národ okúsil hrôzy dvoch svetových konfliktov. Už nikdy nechceme byť účastníkmi ani svedkami ďalšieho ničivého stretu národov," povedal Danko a dodal: „Slováci boli, sú a budú priateľmi Rusov a národov žijúcich v Ruskej federácii." Zároveň zopakoval, že bez silného Ruska nie je možný trvalý mier.

Pod pamätníkom môže byť múzeum

Ruský veľvyslanec podotkol, že každá oslava víťazstva je pripomienkou toho, akú cenu museli zaplatiť všetky národy za nároky hitlerovského Nemecka na svetovú nadvládu. „Sme vďační slovenskej vláde a občanom za dôstojné uchovávanie pamiatky na padlých 63 517 Červenoarmejcov," povedal Fedotov. Ruský veľvyslanec zároveň zdôraznil, že v súčasnosti sme vo viacerých európskych krajinách svedkami pokusov o prehodnocovanie výsledkov vojny. Medzi takéto pokusy Fedotov zaradil aj poškodzovanie pamätníkov Červenej armády či náhrobných kameňov padlých vojakov. „Žiaľ, takéto veci sa dejú celkom blízko," dodal veľvyslanec. Narážal tak zrejme na pravidelné poškodzovanie pamätníka osloboditeľov v Košiciach skupinou vandalov. Pred niekoľkými dňami trojicu vandalov za takýto skutok z augusta minulého roku okresný súd v Košiciach odsúdil na trest odňatia slobody na dva mesiace s odkladom na skúšobnú dobu jedného roku.

Na Slavíne, ktorý bol vybudovaný v rokoch 1957-1960 je pochovaných 6 845 sovietskych vojakov v šiestich masových a 278 individuálnych hroboch. Od roku 1962 je miesto Národnou kultúrnou pamiatkou. Po pietnom akte Andrej Danko vyjadril nádej, že sa tu v blízkej budúcnosti vybuduje múzeum. Momentálne tomu bráni statika. „Viem si predstaviť, že v podzemí Slavína, ak dôjde k spevneniu tých oslabených častí, bude múzeum podobné, aké som videl v Petrohrade," povedal predseda parlamentu.

Názor autora se nemusí shodovat s názorem redakce