„Čo sa týka individuálnych opatrení proti Rusku, Slovensko ich podporí len v prípade, že budú odhlasované všetkými štátmi EÚ. Ešte raz opakujem — nechceme podporovať žiadne individuálne opatrenia, ktoré len narušia jednotu EÚ," vyhlásil Peter Pellegrini 22. marca na brífingu po skončení prvého dňa samitu EÚ. V slovenských médiách však zmienka o premiérovom vyhlásení nie je. Branislav Fábry z Fakulty práva Univerzity Komenského hovorí, že to nie je nič nové.

„Takzvané mienkotvorné slovenské médiá už dávno neplnia informačnú funkciu, ale sú nástrojom politického nátlaku. Informácie, ktoré sa nehodia, sa jednoducho ignorujú," hovorí analytik, no zároveň dodáva, že v posledných dňoch sa pozornosť médií zameriavala najmä na vnútro-politické otázky.

Pellegrini svojim vyhlásením de facto odmietol prijímanie sankčných opatrení proti Rusku, napríklad v podobe rušenia licencií pre médiá či vyhostenie ruských diplomatov.

Predvolanie veľvyslanca nemusí byť koncom kauzy

Práve otázka vyhostenia pracovníkov ruských ambasád v súčasnosti rezonuje vo viacerých krajinách únie. Slovensko sa pridalo ku krajinám ako Luxembursko, Rakúsko, Grécko, Cyprus, Malta, Portugalsko, či Slovinsko, ktoré ku dnešnému dňu (28. marec) odmietajú demonštratívne vyhostiť vybraných zástupcov ruskej ambasády. Slovenská strana zatiaľ, podľa Fábryho, zvolila miernejší postup. Štátny tajomník ministerstva zahraničia Lukáš Parízek si predvolal ruského veľvyslanca.

„Slovenská diplomacia je podobne ako iné štáty pod tlakom z Veľkej Británie a USA. A preto musí robiť určité kroky na podporu Londýna. Predvolanie ruského veľvyslanca nie je vôbec prekvapujúce, dôležité však bude, či sa urobia aj ďalšie kroky. Predvolanie veľvyslanca tak neznamená, že sa tým kauza končí, naopak, situácia sa bude zrejme naďalej zostrovať a je dôležité, aby si slovenskí predstavitelia udržali vo svojich krokoch primeranú mieru aj do budúcna," povedal Fábry, pričom spomínané zostrenie situácie už nastalo. Prezident Kiska si v priebehu dňa predvolal štátneho tajomníka Parízka. Po stretnutí vyjadril prezident nespokojnosť s prácou ministerstva a Parízekovo vysvetlenie označil za nedostačujúce. Následne sa spojil s premiérom Pellegrinim, ktorému podľa stanoviska prezidentskej kancelárie oznámil, že „očakáva zásadový a jasný postoj Slovenska k požiadavke prejaviť solidaritu s jedným z našich dôležitých partnerov."

Na prezidentovu kritiku už reagoval aj expremiér Robert Fico. „Vyzval som všetkých, vrátane pána prezidenta, nech sa ukľudní. Nebudeme robiť hurá výkriky len preto, že uňho niekto klope na dvere a niečo od neho chce… Nebuďme ako barani, ktorí idú na bitúnok," povedal predseda Smeru-SD a zároveň dodal, že v žiadnom prípade si neželá diplomatickú vojnu s Ruskom len preto, že si to želá niekto iný. „Slovensko je krajina, ktorá je strategicky naviazaná na Ruskú federáciu. Nemali by sme sa len tak z ničoho nič postaviť do tábora krajín, ktoré majú ideologický problém s Ruskou federáciou," uviedol Fico.

Podobný postoj ako prezident už zaujalo viacero opozičných strán, ale i mnohé médiá, ktoré volajú po odvolaní ruských diplomatov z ruskej ambasády v Bratislave. Tých v súčasnosti pôsobí na veľvyslanectve v Bratislave 34. Nasledujúce dni ukážu či rezort diplomacie a nová vláda tento tlak ustoja. Z členských krajín EÚ, ktoré doteraz nevyhostili ruských diplomatov sa napríklad Belgicko vyjadrilo, že konečné rozhodnutie zverejní až zajtra.

Podľa Fábryho nie je postup krajín vyhosťujúcich ruských diplomatov prekvapivý, no je neadekvátny. „Medzi Ruskom a Západom panuje napätie, ktoré prerastá do otvoreného nepriateľstva. Napriek tomu, diplomacia uskutočňovaná podobným spôsobom je rozporuplná a vzhľadom na nedostatočne presvedčivú dôkaznú situáciu vo Veľkej Británii aj veľmi nevhodná. Mnohé z krajín však konajú pod tlakom z Veľkej Británie a USA, pre niektorých je to zasa možnosť potvrdiť vlastnú protiruskú politiku, napríklad pre pobaltské štáty," hovorí analytik.

Komu útok na Skripaľa prospel?

Veľká Británia obviňuje Rusko z otrávenia Sergeja Skripaľa a jeho dcéry nervovoparalytickou látkou A234. 4. marca našli oboch v bezvedomí na lavičke pred nákupným centrom v meste Salisbury.

Skripaľ v minulosti pracoval ako agent ruskej vojenskej spravodajskej služby GRU. Neskôr ho zverbovala britská strana a Skripaľ sa stal dvojitým agentom. Po jeho odhalení bol ruskými úradmi odsúdený a na slobodu sa dostal až v rámci výmeny agentov medzi Ruskom a Veľkou Britániou v roku 2004.

Veľká Británia od počiatku obviňuje z útoku Kremeľ, minister zahraničia Boris Johnson nedávno dokonca vyhlásil, že útok sa uskutočnil na príkaz prezidenta Putina. Fábry nevylučuje možnosť, že za týmto činom stojí Rusko, avšak považuje to za nepravdepodobné: „Ide o človeka, ktorý bol v Rusku väznený a keď ho nezlikvidovali už vtedy, je málo pravdepodobné, že by sa tak stalo teraz."

Zároveň Fábry upozorňuje na fakt, že kauza Skripaľ prišla pre Rusko v nevhodný čas. Nemá pri tom na mysli nedávne prezidentské voľby, ale blížiace sa Majstrovstvá sveta vo futbale. „Táto kauza pomáha vytvárať napätie medzi Ruskom a Západom a to sa môže negatívne prejaviť práve pri organizácii podujatia. Bojkot zo strany anglických futbalistov je síce v súčasnosti skôr nepravdepodobný, ale kauza môže napomôcť k tomu, že západní politici nepocestujú na zápasy svojich tímov v Rusku. To zvýši mieru škandalizácie Ruska v západných médiách práve počas MS," dodáva analytik.

Názor autora se nemusí shodovat s názorem redakce