Keď americký prezident Donald Trump vydal minulý týždeň dekrét o uvalení ciel vo výške 25% na dovoz ocele a 10% na dovoz hliníka, rozpútala sa na oboch brehoch Atlantiku mediálna kampaň proti divokému Donovi, čo nepochopil podstatu svetovému obchodu a vyvoláva obchodnú vojnu.

Silné reči do vetra

„Nemáme radi vojny, máme s nimi všetci zlé skúsenosti. Ale musíme byť pripravení na protiopatrenia, pokiaľ sa potvrdí prílišná agresivita druhej strany„, vyriekol odhodlane eurokomisár pre hospodárske a menové otázky, dane a clá Pierre Moscovici. Predseda Európskej komisie Jean-Claude  Juncker, ktorý je ako šéf najvyššej výkonnej moci funkčne predsedom vlády Európskej únie, teatrálne pripomenul Washingtonu, že protiopatrenia zo strany Únie by sa mohli dotknúť „ikonických výrobkov, akými sú džínsy Levi’s, motocykle Harley-Davidson a bourbon.“ Na pripravenosť podniknúť odvetné kroky upozorňoval aj Peking: „Čína nechce obchodnú vojnu a nezačne obchodnú vojnu … ale budeme odhodlane brániť záujmy našej krajiny a ľudu„, ozvalo sa čínske ministerstvo obchodu.

Rozhorčenie vysokopostavených štátnikov a predstaviteľov nadnárodných blokov, ktoré vháňajú jednu krajinu za druhou do globalizačného mlynu, nad akýmsi „izolacionistickým spiatočníctvom“ Donalda Trumpa je pochopiteľné. Zdržiava transkontinentálne zlučovacie procesy, ktoré z poverenia globálnej plutokracie vedú už po desaťročia Spojené štáty. V januári 2017 vyňal USA z dohody o Transpacifickom obchodnom partnerstve (TPP) a zmrazil rokovania USA s EÚ o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve TTIP. V oboch prípadoch však nie preto, aby ich pochoval, čo ako by to privítali stovky miliónov Európanov, Američanov a Ázijčanov. Učinil to predovšetkým preto, aby si Washington vymohol v oboch zmluvách výhodnejšie podmienky.

Démonizovanie uvaľovania ciel na vybrané položky dovážaných tovarov a komodít patrí medzi indoktrinačné metódy sociálneho inžinierstva neoliberálov pri formovaní želateľných postojov verejnosti. Používanie cla ako nástroja, ktorým národný štát chráni svoje záujmy, sa mienkotvorne hanobí ako škodlivé pre „svetové spoločenstvo“, „udržateľný rozvoj“, či pre „našu krehkú planétu“. Politikov a vlády, ktoré sa neboja používať clo na ochranu domácich výrobcov, biľagujú ako populistov a kazisvetov, ktorých nehodno počúvať a brať vážne. Donald Trump zobral vlani na seba rolu takéhoto populistu i fackovacieho panáka a hrá ju dodnes.

Nie však vždy a všade. Predminulý mesiac prejavil na Svetovom hospodárskom fóre vo švajčiarskom Davose nie po prvýkrát ochotu vrátiť Spojené štáty do TPP, ale za výhodnejších podmienok, ako boli tie pôvodné. Americký minister financií Steven Mnuchin konštatoval koncom uplynulého mesiaca na summite investorov, ktorý organizovala Americká obchodná komora, že „sme začali rozhovory o TPP na vysokej úrovni.“ Globalistickému združeniu TPP sa postavilo počas absencie USA na čelo Japonsko a 8. marca, v deň, keď D. Trump ohlásil colné zaťaženie dovážanej ocele a hliníka, sa organizačne preskupilo do združenia pod názvom Komplexná a progresívna dohoda o transpacifickom partnerstve (Comprehensive and Progressive Agreement for Trans-Pacific Partnership – CPTPP). Nikto nevystúpil a jedenástku zloženú z Japonska, Bruneja, Malajzie, Vietnamu, Singapuru, Austrálie, Nového Zélandu, Kanady, Mexika, Čile a Peru, pravdepodobne doplní Veľká Británia, len čo o rok opustí EÚ.

Dá sa predpokladať, že veľkokapitál si nájde spôsob, ako dať Donaldovi Trumpovi signál, že nastal čas zaveliť Vpravo vbok!, zasalutovať, zaklopať na dvere CPTPP, vyladiť niektoré zmluvné body, premenovať združenie späť na TPP a uviesť ho do činnosti ako jeho hlavný kormidelník.

Na vedľajšej koľaji neostanú natrvalo odstavené ani rozhovory o TTIP. Minulý týždeň rokoval v Bruseli o clách a celkove o transatlantickom obchode americký obchodný poverenec Robert Lighthizer. Tento týždeň ho v belgickej metropole vystriedal americký minister obchodu, multimiliardár a prezidentov starý známy Wilbur Ross. Debatuje o búraní obchodných bariér.

Hlavnú pozornosť všetkých odporcov centralizačného úsilia nadnárodných kruhov si ale zaslúži v tejto súvislosti nastupujúci nemecký minister pre hospodárstvo a energetiku Peter Altmaier. „Cílem, který po řadu let bráníme, je volný obchod s nízkými tarify. To je v zájmu všech,“ citovala tohto presvedčeného úniozväzáka česká tlačová kancelária ČTK.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Zopár slov o autorovi...