Vždy budú existovať skupiny, ktoré aj v časoch pokojných a blahobytných, budú nespokojné. Ku skupine permanentne nespokojných patria napríklad - novinári. Potrebujú drámu a napätie v spoločnosti aby boli sledovaní a čítaní. Sú ako vyhladované supy bažiace po koristi - kvôli úspechu, kvôli prežitiu v konkurencii. Ak budeme vychádzať z tejto základnej premisy, tak nepokoje sú " živou vodou " pre médiá. A naopak : médiá rozbúria pokojné vody za účelom vytvorenia drámy a napätia, potrebné na písanie článkov, či vysielanie v TV. Niekto tomu hovorí investigatívna novinárčina, niekto bulvár, niekto žumpa, niekto sloboda slova,... Mnohí diváci a čitatelia si nevšimli, že novinári si prisvojili absolútnu moc nad slobodou slova, nad pravdou a spravodlivosťou. Prisvojili si moc sudcu, policajta i kata. Cenzúra naberá na sile a obrátkach aj na internete. Túto moc sme im dali my - zákonmi, sledovaním televízie, počúvaním rozhlasu, kupovaním novín a časopisov. Tragédiou spoločnosti je to, že dôverujeme médiám viac, než je to pre zdravý vývoj spoločnosti užitočné. Preberáme celé vety a myšlienky bez toho, aby sme sa nad nimi zamysleli a overili ich. Z uvedeného pre mňa vyplýva, že za nepokojmi na Slovensku sú aj média spolu s ich abonentmi, poslucháčmi a divákmi.
Ćasť spoločnosti, ktorá pri voľbách, pri hodnotení práce vlády sa neriadi len emóciami, alebo sympatiami, hodnotí Róberta Fica komplexne : má silné sociálne cítenie, silný zmysel pre potreby všetkých ľudí bez rozdielu, navrhol a prijal množstvo sociálnych zákonov, ktoré zohľadňujú potreby študentov, dôchodcov, rodín s deťmi ... - napríklad : vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov a hendikepovaných ( o čom teraz uvažuje Česká i Nemecká republika ), pomoc pracujúcim rodičom pri poplatkoch za jasle, zvýšenie dôchodkov o viac ako inflácia, zvýšenie rodičovského a opatrovateľského, zvýšenie príplatkov za prácu v noci, víkend a sviatky....atď. Kto chcel, mohol počuť pravicu, ktorá by nič z toho ľuďom nedala.
Ak zhrnieme obe kvality R. Fica - kladnú i zápornú - na jednu mincu, t. j. menej sympatický, ale s dobrými úmyslami a činmi pre obyvateľstvo Slovenska - tak médiá mohli pribrzdiť, uznať aj kvality, preniesť sa ponad negatívny dojem, komunikovať zdržanlivejšie a nie agresívne ( lebo agresia vyvoláva agresiu ), neklásť infantilné otázky, či používať sarkazmus - vzťah oboch strán by bol slušnejší, príjemnejší a hlavne pozitívny pre Slovensko.
Dnes má premiér oprávnene pocit krivdy. Ľudia dobro berú ako samozrejmosť, kým na zlo nechcú zabudnúť, ani odpustiť - napriek tomu, že Desatoro ich k tomu nabáda, napriek tomu, že sme krajina plná kresťanov.
Takže, áno, aj nadácie a mimovládky sú za nepokojmi na Slovensku.
Smer - SD by sa nemal brániť tomuto riešeniu, pretože je najvyšší čas, aby šiel do opozície si oddýchnuť. Dal ľuďom všetko, čo mohol, aj tak nie sú vďační. A vyhrať predčasné voľby Smeru neodporúčam - všetko by pokračovalo, čo sa deje dnes. Je treba vedieť, kedy odísť. Už pred dvoma rokmi bolo neskoro, alebo bol vtedy najvyšší čas.
S ľahkým a vrelým srdcom želám Slovensku pravicovú vládu na čele s R. Sulíkom, Matovičom, Kollárom a Hlinou... a so mnou určite aj médiá. Kto chce kam, pomôžme mu tam.