Desať tisíc rokov je takmer nevýznamné časové obdobie z hľadiska evolúcie. Evolučne sme si vyvinuli našu základnú ľudskú podstatu oveľa skôr než prišlo poľnohospodárstvo alebo priemysel. My sme, v podstate, všetci lovci a zberači, čo znamená, že potrebujeme veľa voľného času na vytváranie našich vlastných zábavných činností nad rámec živobytia. Dnes, keď dokážeme zabezpečiť poľnohospodárstvo a výrobu s tak malou potrebou práce, môžeme opäť získať slobodu, ktorú sme si užívali väčšinu našej evolučnej histórie, ak dokážeme vyriešiť problémy distribúcie.

Potrebujeme pracovať, aby sme boli aktívni a šťastní? Nie.

Niektorí ľudia sa obávajú, že život s minimom práce by mohol byť lenivý a depresívny. Myslia si, že ľudské bytosti potrebujú pracovať, aby mali zmysel života, alebo aby ráno vstali z postele. Pozerajú na to, že ľudia sa stávajú depresívny, keď sa stanú nezamestnanými, alebo na množstvo ľudí, ktorí len vegetujú, keď sa vrátia domov z práce, alebo ako niektorí ľudia na dôchodku nevedia, čo robiť, a začínajú sa cítiť zbytoční. Lenže tieto pozorovania sa dejú v svete, v ktorom nezamestnanosť znamená zlyhanie v mysliach mnohých; v ktorom pracujúci prichádzajú domov fyzicky a psychicky vyčerpaní; v ktorom je práca glorifikovaná a hra očierňovaná; a v ktorom pracovný život od základnej školy do dôchodky viedol k tomu, že mnohí zabudli ako sa hrať.

Pozrite sa na malé deti, ktoré ešte nezačali chodiť do školy a preto nemajú kvôli práci potlačenú ich zvedavosť a hravosť. Sú lenivé? Nie. Sú takmer neprestajne aktívne, keď nespia. Vždy sa zaujímajú o veci motivované zvedavosťou, a potom sa hrajú vymýšľajúc príbehy, stavajúc veci, tvoriac umenie, a filozofujúc (áno, filozofujúc) o svete okolo nich.  Neexistuje dôvod myslieť si, že motivácia pre takéto činnosti sa vekom stráca.  Stráca sa kvôli našim školám, ktoré oceňujú prácu a znehodnocujú hru, odstraňujú hravosť z ľudí; a potom nudná a únavná práca a kariéra pokračujú v jej odstraňovaní. Táto motivácia sa vekom nestráca u lovcov a zberačov, a nestrácala by sa ani v nás ak by neexistovala všetka tá predpísaná a diktovaná práca.

Školy boli vymyslené hlavne, aby nás učili slepej poslušnosti k autoritám (šéfom) a vykonávaniu nudných a zdĺhavých úloh za zvyčajne určený čas. Inými slovami, školy boli vymyslené na potlačenie našich prirodzených sklonov objavovať a hrať sa a pripraviť nás na prijatie života s prácou. Vo svete kde sa oceňuje hra namiesto práce, by takéto školy neboli potrebné. Namiesto toho by sme umožnili každej osobe rozvíjať hravosť, tvorivosť a prirodzené úsilie nájsť zmysel života tak, aby kvitla.

Práca, hlavne podľa definície, je niečo, čo nechceme robiť. Prekáža našej slobode. Keďže musíme (!!!) pracovať, nie sme slobodní, aby sme si vybrali svoje vlastné aktivity a našli vlastný zmysel života. Presvedčenie, že ľudia musia pracovať, aby boli šťastní, je úzko spojený s povýšeným názorom, že ľudia nedokážu zvládnuť slobodu. Tento stiesňujúci názor na ľudskú povahu bol podporovaný a presadzovaný celé storočia, posilňovaný v školách, za účelom udržiavania flegmatickej pracovnej sily.

Závisia hodnotné kultúrne objavy, výtvory a vynálezy na práci? Nie.

Ľudia milujú objavovanie a tvorenie. Sme prirodzene zvedaví a hraví, a objavy a vynálezy sú produkty zvedavosti a hravosti. Neexistuje dôvod veriť, že menej práce a viac času na robenie toho, čo chceme môže spôsobiť menej pokroku vo vede, umení a inom kreatívnom úsilí.

Špecifické formy našej vynaliezavosti čiastočne závisia na kultúrnych podmienkach. Medzi kočovnými lovcami a zberačmi, kde materiálne bohatstvo je za hranicou toho, čo človek môže jednoducho niesť ako bremeno, objavy boli vo všeobecnosti o bezprostrednom fyzickom a biologickom prostredí, na ktorom záviseli, a kreatívne výrobky boli typicky v podstate krátkodobé – piesne, tance, dekorácie tela a podobne. Dnes a od počiatku poľnohospodárstva, kreatívne výrobky môžu mať takéto formy plus materiálne výrobky, ktoré menia naše základné spôsoby života.

Takmer všetci veľkí vedci, vynálezcovia, umelci, básnici a spisovatelia hovoria o svojich úspechoch ako o hre. Napríklad Einstein hovoril o svojich úspechoch v matematike a teoretickej fyzike ako o „kombinatorickej hre.“ Robil to pre zábavu, a nie peniaze, keďže pracoval ako úradník v patentovej kancelárii. Holandský kultúrny historik Johan Huizinga vo svojej klasickej knihe Homo Ludens presvedčivo tvrdil, že väčšina kultúrnych výdobytkov, ktoré obohatili ľudské životy – v umení, hudbe, literatúre, poézii, matematike, filozofii a dokonca v teórii práva – sú derivátmi úsilia o hru. Poukázal na to, že najväčšie výlevy takýchto úspechov sa objavili v časoch a na miestach, kde výrazný počet dospelých bol oslobodený od práce a preto sa mohli hrať, v prostredí kde hra bola cenená. Primárnym príkladom sú antické Atény.

Môžeme morálne degenerovať bez práce? Nie.

V 18. storočí básnik a filozof Friedrich Schiller napísal, „Človek je len vtedy skutočným človekom, keď sa hrá.“ Súhlasím; a vyzerá to pre mňa jasné ako pre Schillera tá časť našej ľudskosti, ktorá sa rodí v hre a je záležitosťou našich blízkych ľudských bytostí.

V našom prácou naplnenom svete príliš často padáme do  jamy, kde pracovná povinnosť prekonáva náš záujem o druhých. Práca nás oberá o čas a energiu – a niekedy dokonca aj motiváciu – na pomoc susedovi v núdzi, alebo úsilí čistiť naše životné prostredie, alebo podporu vecí zameraných na zlepšenie sveta pre všetkých. Fakt, že je už tak veľa ľudí zapojených do takýchto humanitárnych činností, napriek pracovným tlakom, je dôkazom, že ľudia chcú pomáhať druhým a urobiť svet lepším. Väčšina z nás by urobila viac pre ľudí, ak by im to neutopilo čas a energiu a tendencie k chamtivosti a podriadenosti k moci, ktoré prácu vytvára.

Skupiny lovcov a zberačov, ktorí, ako som povedal, žili život hrou, sú známe medzi antropológmi pre ich nadšenie a ochotu deliť sa a pomáhať iným. Ďalší termín pre tieto society je egalitárne society – sú to jediné society bez sociálnych hierarchií, ktoré boli objavené. Ich étos, získaný v hre, je jediný, ktorý zakazuje každému človeku, aby mal vyšší status alebo viac tovaru ako iný. Vo svete bez práce, alebo s oveľa menším množstvom práce, by sme boli menej zaujatí stavaním schodov nevedúcich nakoniec nikam, a boli by sme viac zaujatí šťastím iných, ktorí sú koniec koncov našimi spoluhráčmi.

Tak namiesto seriózneho úsilia zachrániť prácu, prečo nevyriešime distribučné problémy, neodstrihneme sa od práce a nedovolíme si sa zahrať?

Dobrá otázka.

Autorom tohto článku je Peter Gray, profesor psychológie na Boston College.

Preložené z:http://evonomics.com/less-work-job-creation-peter-gray/

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.