Zhromaždenie organizované Slovensko-ruskou spoločnosťou prebiehalo pod transparentom s nápisom „Politika nepatrí do športu" a organizátori sa pripojili k iniciatíve 58 poslancov NR SR, ktorí otvoreným listom odsúdili prístup MOV k ruským športovcom, keď nielenže dopingové prehrešky jednotlivcov riešil uplatnením kolektívnej viny, no navyše ruským športovcom pripusteným na ZOH zakázali akékoľvek nosenie národných symbolov.

„Všetci si veľmi dobre uvedomujeme vážnosť dopingu v športe, avšak rozhodnutie MOV vylúčiť čistých ruských športovcov na základe prezumpcie viny a kolektívnej viny považujeme za neprijateľné… Je smutné, že MOV sa k týmto zločinným princípom otvorene hlási a v tzv. Schmidtovej správe doslovne požadoval zrušenie prezumpcie neviny pre ruských športovcov," povedal prvý z rečníkov — BranislavFábry z Právnickej fakulty Univerzity Komenského a ako príklad nespravodlivého zaobchádzania uviedol biatlonistu Andreja Šipulina, brata slovenskej reprezentantky AnastázeiKuzminovovej. „Nikdy mu nič nedokázali, okrem toho, že má ruský pas," dodal.

Čarnogurský: Najviac odpudivé je vylúčenie paralympionikov

Ďalším rečníkom po Branislavovi Fábrym bol Ján Čarnogurský. Ten v úvode vystúpenia zdôraznil, že dôvodom zhromaždenia je zachovanie čistoty športu od dopingu, ale aj od politiky. A praktiky MOV sú dôkazom toho, že geopolitický boj sa presúva aj do športu. Keďže obavy doterajších geopolitických hegemónov v súčasnosti vyvoláva najmä Rusko, tak práve športovci tejto krajiny si to museli „zliznúť".

„Ak ruských športovcov podozrievajú, že používajú doping, prosím, nech ich testujú, ako ktorýchkoľvek iných. Ale prečo chcú znevážiť ruský šport aj tak, že zakazujú ruským športovcom nosiť ich národnú trikolóru? Prečo majú ruskí športovci aj v súkromných izbách zákaz zavesiť si ruskú vlajku? Prečo majú na sociálnych sieťach zákaz vyjadrovať sa k tomuto zákazu? A čo je najviac odpudivé, že medzinárodný paralympijský výbor vylúčil z paralympiády aj ruských paralympionikov?" pýta sa bývalý disident.

Na záver Čarnogurský zdôraznil, že cieľom organizátorov bratislavského protestu i ďalších podobných v zahraničí je záchrana športu pre seba, pre svoje deti a pre všetky národy sveta. „A preto voláme Medzinárodnému olympijskému výboru: Skončite s týmto znásilňovaním športu! A vítame list slovenských medailistov, vyjadrujeme im úctu, pretože už samotným jeho podpisom riskujú, že sa na ne vrhnú „slniečkárske" médiá, že budú na nich útočiť, že ich uplatnenie v živote bude ďaleko ťažšie, ako je teraz," dodal Čarnogurský.

List hokejových legiend

Na záver zhromaždenia boli jeho účastníci oboznámení s iniciatívou bývalých hokejových reprezentantov Československa Vincenta Lukáča a Igora Libu — listom adresovaným MOV, ktorý prečítal moderátor podujatia. Jeho znenie podľa organizátorov podporili aj ďalší vynikajúci hokejisti minulosti — Jozef Lukáč, Dárius Rusnák a Jozef Golonka.

V liste bývalí hokejisti píšu, že duchu olympiády a športu vždy chápali za hodnoty, ktoré sú mimo politiku. Ba čo viac, šport a zvlášť olympijské hry považovali za platformu, ktorá politické rozdiely nenásobí, ale eliminuje. V tomto kontexte rozhodnutie MOV odmietajú.

„Pečať západného kolonializmu, v ktorého troskách dnes žijeme, nie je možné vtláčať do športu a olympiád zvlášť.Hovoríme tak preto, lebo metódy, akými WADA a MOV pojednávajú v poslednom čase s ruskými športovcami sa inak ako koloniálnymi metódami nazvať nedajú. Ako inak nazvať odobratie symbolu štátnej hymny a štátnej vlajky ruským športovcom na olympiáde v Pchjongčangu?" píšu hokejisti.

„Dovolíme si tvrdiť, že zápasy na olympiádach — ale aj mimo nich — so vtedajšími hokejistami sovietskej zbornej boli vždy absolútnou atrakciou turnaja. Paradoxne musíme konštatovať, že v našej ére — ktorú charakterizoval bipolárny svet, sme si scenáre akýchsi zákazov nevedeli čo i len predstaviť. Dnes je opak realitou! S takýmto hanebným a nedôstojným zaobchádzaním ruských športovcov hlboko nesúhlasíme a to je spôsob ako im chceme vyjadriť podporu," neskrývajú svoje sklamanie zo súčasnosti hokejové legendy.