Začiatkom januára podnikol francúzsky prezident s početnou delegáciou trojdňovú návštevu Číny, aby tam prekonal politické bariéry zapojenia Európskej únie do globalistického projektu Novej hodvábnej cesty.

Ten sa navonok opisuje ako stratégia čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga na prehlbovanie obchodnej a hospodárskej integrácie najľudnatejšej krajiny sveta s desiatkami štátov Ázie, Európy a Afriky. Aj mechanizmus sa javí jednoduchý: budovať, modernizovať a zveľaďovať sieť obchodných trás, dopravných koridorov, infraštruktúrnych sietí, priemyselných parkov a zón voľného obchodu.

Názov celého projektu, do ktorého sa oficiálne zapojila už Eurázijská ekonomická únia pod vedením Ruska, Kazachstanu a Bieloruska nesie marketingovo príťažlivú reminiscenciu na starovekú Hodvábnu cestu, ktorá viedla viacerými trasami z východnej Ázie cez Strednú Áziu k európskemu Stredozemiu. Spájala imperiálnu Čínu s ríšami a kmeňovými územiami, ktoré vznikali a zanikali, alebo neraz upadali do vazalského postavenia voči ríši stredu. Európske vnútrozemie v nej nehralo prakticky žiadnu rolu, pretože obchod s hodvábom kontroloval kapitál v talianskych mestských štátoch. Cez klimaticky nehostinné súčasné Rusko dávne trasy neviedli.

Podnet k obnoveniu Hodvábnej cesty síce oficiálne predniesol pred piatimi rokmi čínsky prezident, ale nebol to jeho nápad. Vypracovala ho už v 19. storočí svetová finančná oligarchia ako súčasť šírenia priemyselnej revolúcie a prepájania krajín i svetadielov dopravnými trasami. Začiatkom 70. rokov minulého storočia ho plutokracia zaktualizovala pri uzatváraní dlhodobých dohôd s Pekingom o zapojení komunistickej Číny do globalizačných projektov.

…

Autor: Patrik Sloboda

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian

Zopár slov o autorovi...