V priemere podporuje líderstvo Spojených štátov len 30% svetovej populácie. Počas prvého roku úradovania Donalda Trumpa tak klesla podpora USA o 18% a dosiahla nové minimum od čias úradovania Georga Busha ml., kedy sa pohybovala na úrovni 34%. Prieskum sa uskutočnil v období od marca do novembra 2017 v 134 krajinách sveta. Okrem Spojených štátov zisťovali pracovníci Gallupovho inštitútu názor na prípadné líderstvo ďalších troch krajín. Nemecko sa v ňom umiestnilo so 41% na prvom mieste, nasledované Čínou (31%), USA (30%) a Ruskom (27%).
Unipolárny vs. multipolárny svet
Analytik Branislav Fábry z Fakulty práva Univerzity Komenského pre Sputnik tvrdí, že podobné prieskumy netreba preceňovať a on sám je voči podobným prieskumom skeptický, ale trend je jednoznačný. „Dominantné postavenie USA vo svetovej politike a ekonomike nezodpovedá realite súčasného sveta," hovorí Fábry a dodáva: „Verejnosť v rôznych krajinách nadobúda čoraz silnejšie presvedčenie, že kľúčovým subjektom medzinárodných vzťahov sa stane Čína a narastie aj význam ďalších nezápadných mocností.
Podľa analytika tento trend platí aj pre regióny, kde je dominancia Spojených štátov tradičná — v západnej Európe či Latinskej Amerike. Napríklad v krajinách Amerického kontinentu podpora USA klesla zo 49% v roku 2016 na 24% v roku 2017. Najväčší pokles Spojené štáty zaznamenali v Kanade (- 40%), Paname (- 35%), Kostarike (- 32%) či v Salvadore (- 31%). V žiadnej z krajín amerického regiónu, vrátane tradičných spojencov ako Kolumbia alebo Čile, podpora USA nestúpla.
Zaujímavé sú aj údaje z Ázie a Tichoocenáskeho regiónu. Spojené štáty si dokázali mierne prilepšiť v bývalých sovietskych republikách — Kirgizsko (+ 7%), Kazachstan (+ 5%), Uzbekistan (+ 2%), Tadžikistan (+ 1%), no v krajinách svojich tradičných regionálnych spojencov badať značný pokles podpory: Nový Zéland (- 36%), Austrália (- 31%), Singapur (- 32%), Taiwan (- 22%), Japonsko (- 16%), Južná Kórea (- 14%). Najmä pri Austrálii a Novom Zélande je prepad značný — obe krajiny sa v regionálnom rebríčku podpory Spojených štátov ocitli na chvoste spolu s Palestínou, Iránom či Pakistanom. Podľa Fábryho sa na tomto poklese podpísalo jednak správanie prezidenta Trumpa, ale aj zmena zahraničnej politiky USA. „Zbytočný nárast vojenského napätia a hrubá rétorika pri kríze na Kórejskom polostrove alebo v Juhočínskom mori budili negatívne reakcie práve v Austrálii. Časť tamojšej verejnosti nebola nadšená ani odstúpením USA od obchodnej dohody o Transpacifickom partnerstve, ktorú vnímala ako ochranu pred čínskou hospodárskou dominanciou," hodnotí Fábry.
Strata dôvery spojencov
Vysokú popularitu si USA dokázali udržať v tradičných proamerických baštách — Poľsku, Kosove a Albánsku, aj keď ani tu sa nevyhli menším stratám. V prvej desiatke európskych krajín, ktoré najviac podporujú Spojené štáty sa ale prekvapujúco umiestnili Maďarsko, Česko a Slovensko. Práve Slovensko je jednou zo siedmych európskych krajín, kde podpora USA stúpla — konkrétne z 30% na súčasných 37%. „Na rozdiel od západnej Európy na Slovensku a v krajinách V4 nevnímala verejnosť prezidenta Donalda Trumpa až tak negatívne. Jeho rétorika vo vzťahu k témam ako migrácia alebo vzťahy s Ruskom bola na Slovensku prijímaná pozitívnejšie než v iných štátoch EÚ," domnieva sa analytik.
Najväčší nárast podpory Spojených štátov spomedzi európskych krajín bol zaznamenaný v Macedónsku (+ 15%) a Bielorusku (+ 11%). Zaujímavý je aj nárast v Rusku (+ 6%). Treba však dodať, že ako v Bielorusku, tak aj v Rusku je úroveň podpory Spojených štátov tradične minimálna. V roku 2016 to v Bielorusku bolo 9% a v Rusku len 2%. Branislav Fábry sa domnieva, že za týmito číslami možno vidieť nádeje vyplývajúce z predvolebnej kampane Donalda Trumpa. „Mnoho ľudí videlo šancu na zmenu zamrznutých vzťahov so Západom. Tento postoj v niektorých médiách pretrváva dodnes a to napriek tomu, že Donald Trump už od väčšiny svojich predvolebných sľubov ustúpil," hovorí Fábry.
Rok 2018 v znamení zbrojenia
Najväčšej miere podpory v afrických krajinách sa USA tešia v Guinei, Togu, Stredoafrickej republike, Ghane a Kongu. Naopak najnižšia je na sever kontinentu v Maroku, Líbyi, Alžírsku a Tunisku.
Podľa Fábryho sa však na tomto trende veľa nezmení. V roku 2018 bude podľa neho pokračovať tlak Spojených štátov na nákup nových zbraní, a teda aj na nárast zbrojenia v krajinách Európy. „Transatlantické rozpory sa však budú prehlbovať, najmä pokiaľ ide o Blízky Východ, kde sa črtá niekoľko starých i nových zdrojov napätia. Vo vzťahu k Rusku sa v tomto roku zrejme definitívne potvrdí, že očakávania na zmenu politiky USA po nástupe Donalda Trumpa boli neopodstatnené," uzatvára svoje hodnotenie Fábry.
Názor autora se nemusí shodovat s názorem redakce