Ak vstúpi zákon do platnosti, policajti dostanú vyššie kompetencie a dokonca budú mať právomoc siahnuť na sociálne dávky či skonfiškovať satelit. František Tanko pre Sputnik tvrdí, že kriminalita v rómskych osadách sa dá riešiť aj inak. Zo strany ministra vnútra však chýba ochota dialógu.

Róbert Kaliňák na tlačovej besede v Krompachoch odprezentoval balíček opatrení zameraných na tzv. rómsku kriminalitu. Minister hovoril, že až približne 70 percent trestných činov vo vybraných oblastiach východného Slovenska páchajú Rómovia. František Tanko tieto kroky kritizuje. Jednak odmieta údaje o rómskej kriminalite, keďže takéto štatistiky polícia doteraz nerobí a zároveň hovorí, že ministerstvo pri tvorbe tohto zákona Rómov obchádza. „Minister tieto kroky vôbec nekonzultoval. Ani so splnomocnencom vlády pre rómske komunity, ani s rómskymi aktivistami. Práve rómski aktivisti sú tí, ktorí žijú priamo medzi Rómami a vedia, kde sú najväčšie problémy," hovorí Tanko a dodáva: „Som presvedčený, že by v prospech štátu vedeli navrhnúť lepšie opatrenia. Nie tak, ako to robí minister vnútra."

Zo strany ministra pritom ide o dlhodobú ignoráciu rómskych aktivistov. "Od roku 2006 sa s ním snažíme stretnúť. Bezúspešne. Odvtedy si na nás nenašiel čas. Naposledy nás z jeho kancelárie odkázali na Úrad splnomocnenca vlády. Musím však podotknúť, že Úrad splnomocnenca vlády nemá dostatočné kompetencie na riešenie tohto problému," hovorí Tanko. Na štvrtkovej tlačovej konferencii pred sídlom Úradu splnomocnenca vlády ministrovi Kaliňákovi adresoval výzvu na dialóg. Na pracovnom stretnutí by rád s ministrom prediskutoval najzávažnejšie problémy rómskej menšiny.

Komunikácia pritom nebola podľa predsedu Únie Rómov na Slovensku vždy takáto náročná. „Veľmi dobrá komunikácia bola s podpredsedom vlády Dušanom Čaplovičom a vtedajším splnomocnencom vlády Ľudovítom Galbavým. Ako pán Čaplovič, tak aj pán Galbavý mali poradné orgány, s ktorými veci konzultovali. Napríklad pán Galbavý ihneď po svojom vymenovaní vytvoril rómsky poradný orgán, v ktorom bolo dvadsať Rómov z celého Slovenska," spomína Tanko. Z porád s Dušanom Čaplovičom zase vzišiel nápad rómskych internátnych škôl.

Tanko verí, že podobné poradné orgány by pri každom ministerstve, alebo aspoň pri tých rezortoch, kde rómska menšina zaznamenáva problémy, pomohli zmeniť veci k lepšiemu. Vrátane kriminality. „V každej obci s vysokou kriminalitou by mohli pôsobiť koordinátori, ktorí by „rómsku kriminalitu" monitorovali a raz mesačne by ministrovi mohli predkladať pravdivé informácie," hovorí predseda ÚRS.

Kaliňákov balíček bude stáť na troch pilieroch. Prvým budú zvýšené kompetencie pre policajtov, ktorí budú môcť po novom aj skonfiškovať mobilný telefón či satelit v prípade nevymožiteľnosti finančnej sankcie. Druhým pilierom budú integrované policajné oddelenia monitorujúce vybrané rómske osady. Ministerstvo ich chce zriadiť v spolupráci s Úradom splnomocnenca vlády pre rómske komunity a sídliť by mali v Krompachoch, Revúcej a Chminianskej Novej Vsi. Tretím pilierom budú tzv. občianske hliadky financované z prostriedkov ministerstva. Tanko ale upozorňuje aj na možné negatíva: „V prípade, že tieto zákony nadobudnú platnosť, tak sa policajtom rozviažu ruky. Ak sa napríklad nebude policajtovi na východnom Slovensku páčiť nejaký 16-17 ročný chlapec, môže ho trebárs bezdôvodne a beztrestne zbiť."

Rómsky aktivista pripomína aj zásahy polície vo Vrbnici, Moldave nad Bodvou či v Zborove, ktoré dodnes nie sú úplne objasnené. Z tohto dôvodu ani nedáva veľké šance iniciatíve Európskeho centra pre práva Rómov, ktoré podalo na slovenské ministerstvo vnútra žalobu.

Tanko súhlasí, že problém vysokej kriminality existuje, no ako pôvodcu vidí zlú sociálnu situáciu. V súvislosti s tým kritizuje zahraničné mimovládne organizácie, ktoré neefektívne riešia tieto problémy, ale i rozkrádanie financií — slovenských aj európskych, ktoré smerujú na riešenie rómskej problematiky. Servítku pred ústa si neberie ani pri hodnotení Rómov. Priznáva, že pre nízko vzdelaných ľudí nie je na trhu práce dostatočný počet miest a vo voľbách sa Rómovia nedokážu zjednotiť. „Za tento problém si môžeme my Rómovia sami. Po roku 1989 vzniklo niekoľko rómskych politických strán, no u samotných Rómov nenašli potrebnú podporu a nedostali tak príležitosť riešiť napríklad problém nezamestnanosti," hodnotí Tanko, ktorý svojho času viedol Stranu Rómskej únie na Slovensku. Zároveň tvrdí, že rok 1989 bol pre Rómov z pohľadu sociálnej situácie katastrofou. „Demokracia pre nás Rómov nič dobrého nepriniesla, pretože pred rokom 1989 mal každý občan povinnosť pracovať. Po roku 1989 štát spravil jednu veľkú chybu — zrušil zákon o príživníctve a Rómovia tak po roku 1989 klesli na úplné dno," sťažuje si rómsky aktivista.

V súvislosti s avizovanými opatreniami ministerstva vnútra sa neozývajú len Rómovia, ale aj druhá strana, polícia. Zástupca riaditeľa KR PZ v Prešove František Leško zverejnil otvorený list s názvom Policajná frustrácia, v ktorom vyjadruje ministrovým plánom podporu a vyzýva, aby predstavitelia Európskeho centra pre práva Rómov prišli na Slovensko. „Príďte sa teda páni z Európskeho centra pre práva Rómov porozprávať, čo je pre týchto osadníkov najdôležitejšie, čo považujú v živote za prioritné, čo považujú za hodnotu a čo sú ochotní v elementárnej činnej stránke bytia spraviť so svojím neutešeným stavom vo vzťahu ku vzdelaniu, k hygienickým návykom, ako vnímajú sexuálnu výchovu, ako je to s ich pohľadom na plánované rodičovstvo atď… Ale hlavne, príďte sa porozprávať so samotnými osadníkmi, ako svoju budúcnosť vnímajú oni samotní, čo spravia a čo sú v skutočnosti ochotní podstúpiť pre vzdelanostný, kultúrny a občiansky rast. Neriešme ustavične my niečo za nich! Netvárme sa ako spasitelia etnika na chudobu, ktorého dlhodobo vytvárajú finančné zdroje zástupy múdrych až v ďalekom Bruseli. Usilujme sa aj o novinársku aktivitu a vyvolanie diskusie o problematike, ktorá t. č. ako-keby výsostne patrila nadáciám, mimovládkam a ľudskoprávnym organizáciám. Sú tu však aj vyššie spomenuté strany konania," píše Leško.

Policajný funkcionár ďalej kritizuje, že polícia pri výkone svojich povinností naráža na práva páchateľov, zatiaľ čo ich povinnosti nezaujímajú nikoho — ani mimovládky, politikov či novinárov, ako aj ich nezáujem o riešenie zlej sociálnej situácie Rómov, ktorá je podľa neho spúšťačom kriminality. „Mojou agendou nie je ale riešiť príčinu tohto stavu, mojou agendou, tou policajnou, je riešiť následok po protiprávnom konaní, resp. mu komplexom opatrení preventívno-represívneho charakteru predchádzať. Súčasné vnímanie práva, tak dôležitého v právnom štáte, však paradoxne viac chráni páchateľa ako poškodeného! Náhrada škody po spáchaní trestného činu či priestupku osadníka sa jednoducho nedostaví… lebo právo. Dieťa zobrať od nezodpovedných rodičov a dať mu náležitú prepotrebnú výchovu, aj keď to zákon umožňuje, neprejde to… lebo právo," sťažuje si policajt.

Názor autora se nemusí shodovat s názorem redakce