„Pán premiér, vitaj na Slovensku, vitaj doma," privítal Fico svojho českého kolegu pred novinármi v Bratislave. Obaja premiéri sa následne ocenili tradične vysokú kvalitu vzájomných vzťahov oboch krajín. Návšteva českého premiéra však priniesla aj diskusiu o migračných kvótach, dvojrýchlostnej Európe, prijatiu eura Českom či spoločnú ochranu vzdušeného priestoru.

Podľa Romana Michelka je postavenie súčasného českého premiéra neštandardné, nakoľko stojí na čele kabinetu, ktorý ešte nezískal dôveru parlamentu a zrejme ju pri prvom hlasovaní ani nezíska.

Nie kvótam

Ako Robert Fico, tak aj Andrej Babiš vyslovili názor, že kvóty na prijímanie migrantov sú neefektívne. „Pokiaľ ide o migračnú problemtiku, postoje vlád Česka a Slovenska sú prakticky totožné… Chceme a budeme prejavovať solidaritu Českej republike, ale aj Poľsku a Maďarsku, pokiaľ ide o žaloby, ktoré boli na tieto krajiny podané, pretože to je úplný nezmysel," vyhlásil v piatok slovenský premiér. Babiš následne premiéra doplnil, že krajiny V4 začínajú hľadať aj ďalších partnerov v EÚ, ktorí sa postavia proti kvótam. Európska komisia totiž nedávno podala žalobu na Česko, Poľsko a Maďarsko pre ich odmietavý postoj voči kvótam na prerozdeľovanie migrantov.

„Slovensko je v trochu inej pozícii, čo sa týka postihu zo strany únie, lebo neodmietlo striktne prijímanie migrantov, aj keď na rozdiel od Českej republiky sa Slovensko s Európskou úniou súdilo. Slovensko je tak jedinou krajinou V4, voči ktorej nie je v tejto veci vedený súdny proces," hovorí Roman Michelko a dodáva: „Slováci na základe kvót prijali 16 migrantov, Česi odmietli prijať akékoľvek osoby. Na základe tohto sú Slováci vyňatí zo spomínanej žaloby."

Slovenský politológ ďalej hovorí, že v Česku mali pre tento krok pochopenie a aj analytici ho hodnotili pozitívne — Slovensko verbálne stále odmieta systém prerozdeľovania žiadateľov o azyl na základe kvót, no zároveň prejavilo ochotu prijať aspoň minimum migrantov, v tomto prípade 5 matiek a 11 detí. V Česku v tomto čase už začínala predvolebná kampaň a vzhľadom k vysokej miere euroskepticizmu a negatívnemu postoju voči migrantom by slovenský postup znamenal poškodenie vo voľbách, najmä pre vládne strany.

Babiš euro nechce

Zo spoločnej tlačovej besedy oboch premiérov vyplynulo, že nový český premiér bude pokračovať v politike svojich predchodcov a nebude sa usilovať o integráciu Česka do eurozóny. Aspoň v najbližšej dobe. „V tejto chvíli sme spokojní s českou korunou. Pozeráme sa na to, ako funguje eurozóna, ale nie je potrebné, aby sme hneď do nej vstúpili. V tejto chvíli vidíme viac negatív ako pozitív," vyhlásil Andrej Babiš a dodal, že eurozóna rovnako ako Európska únia potrebuje reformu.

Na rozdiel od Českej republiky Slovensko prijalo euro začiatkom roku 2009 ako prvá a zatiaľ stále jediná krajina V4. Podľa Michelka to bolo v čase, kedy ešte nebolo známe aké problémy eurozónu čakajú — euroval, ručenie za grécke dlhy či aktuálny problém talianskych bánk, ktorých krach by pre eurozónu znamenal omnoho vážnejšie problémy, aké svojho času prinieslo Grécko.

„V istom zmysle je pre českých voličov trend zhodnocovania sa koruny voči euru pozitívny, pre exportérov už menej. Vo všeobecnosti, až na TOP 09, ktorá je v podstate marginálnou stranou, tak väčšina politických strán v Česku nie je pripravená v dohľadnej dobe prijať euro.

Štát má iba tri možnosti ako určovať mzdovú úroveň — jedna je výška minimálnej mzdy, druhá je výška platov vo verejnom sektore a tretia je v tomto prípade zhodnocovanie koruny voči euru. Česko si posledný nástroj stále ponecháva, zatiaľ čo Slovensko ním už nedisponuje," hodnotí slovenský politológ.

V ďalšej integrácii sa nezhodujú

Na rozdiel od českého premiéra, ktorý je rezervovaný aj voči vstupu do eurozóny, premiér Fico naopak usiluje o hlbšiu integráciu svojej krajiny v rámci Európskej únie. V poslednom období sa veľmi intenzívne zasadzuje o integráciu Slovenska do tzv. jadra únie a tým pádom aj o rozdelenie na dvojrýchlostnú úniu.

Avšak vo zvyšku Európskej únie téma dvojrýchlostnej Európy nie vôbec diskutovaná s takou intenzitou ako na Slovensku, ba čo viac neexistuje ani ucelená koncepcia takéhoto projektu, ak nepočítame do úvahy ojedinelé prejavy lídrov EÚ.

Michelko v tejto súvislosti upozorňuje, že jedna zo zásadných zmien sa dotkne hlasovania. To by v niektorých prípadoch nemuselo byť jednomyseľné, ale po novom by stačil väčšinový princíp, čo postaví do nevýhodnej pozície najmä menšie a slabšie štáty únie.

„Európska únia je vo veľkých problémoch a brexit mal byť signálom, že tieto problémy sa začnú riešiť. Miesto toho sa len zametajú pod stôl. Je tu deficit demokracie a miesto toho, aby sa našlo nejaké racionálne riešenie, tak sa ide do riešení, ktoré sú politicky nepriechodné a neprijateľné.

Hovoriť dneska o jadre znamená hovoriť o niečom, čo nevieme, aké ma kontúry, čo to bude. A treba dodať, že diskusia o jadre je viac-menej záležitosť našej vnútropolitickej scény, kde sa vyhraňujú najmä Robert Fico a Richard Sulík. V Čechách takáto diskusia nie je. Už len tým, že Česko nie je v eurozóne, tak nie sú v tom najužšom jadre, preto sa tam diskusia zameriava skôr na to, že Česko by malo získať niečo ako pozorovateľský status pri eurozóne. Toto zatiaľ nemala a nemá žiadna krajina, preto si nie som istý, či to tiež nie je len nejaká chiméra," dodáva Michelko.

Spoločná obrana vzdušného priestoru

Spolu s Babišom pricestovali na návštevu Slovenska aj ministerka obrany Karla Šlechtová a ministerka financií Alena Schillerová. Šlechtová na pôde slovenského ministerstva obrany podpísala s ministrom Petrom Gajdošom vykonávaciu dohodu k zmluve o spolupráci pri vzájomnej ochrane vzdušného priestoru. „V praxi znamená, že Slovenská a Česká republika si v prípade potreby vedia navzájom poskytnúť ochranu vzdušného priestoru. Napríklad pri dočasnej strate tejto spôsobilosti," povedal po podpise dohody Gajdoš.

Tento dokument umožňuje pilotom jednej krajiny za použitia zbraní zasiahnuť proti prípadným narušiteľom vzdušného priestoru druhej krajiny, napríklad v prípade teroristických útokov.

Česko momentálne využíva pri obrane vzdušného priestoru švédske Gripeny, zatiaľ čo Slovensko ruské Migy. Tým vyprší abonentná zmluva v roku 2019 a aké stroje budú slovenské nebo chrániť po tomto termíne stále nie je jasné. V hre je nákup nových strojov, v tejto súvislosti sa spomínajú najmä švédske Gripeny a americké F-16. Ďalšou možnosťou je predĺženie životnosti súčasných Migov a v krajnom prípade aj dočasná výpomoc českého letectva.

Názor autora se nemusí shodovat s názorem redakce