Tak ako existuje to, čo vidíme, existuje aj to, čo nevidíme. Veci oku viditeľné tvoria len malinký zlomok neviditeľného spektra, ktoré nás obklopuje, a najmä ovplyvňuje v každom okamihu. Ich ignorovanie a (ne)vedomosť nás doviedli do stavu márnosti a úpadku, dôsledkom sú CHOROBY a rozklad spoločnosti.

Je mnoho vedeckých aj nevedeckých teórií a odborov, ktoré popisujú javy oku neviditeľné. Dokonca ich popisujú náboženstvá a ezoterické učenia, ktoré chcú človeku len to najlepšie. Prečo napriek týmto učeniam už tisícročia trvá stav úpadku človeka? Prečo človek v tejto dobe smeruje k matérii a spotrebe?

Oko je veľmi zložité zariadenie, orgán, ktorý nám sprostredkováva najsilnejší vnem v živote. Sme odkázaní na videnie, zvykli sme si na informácie v obrazoch, väčšina z nás si nevie predstaviť, ako by sa presúvala v tme alebo žila bez zdravých očí. Prinášajú nám pohľad na svet. Celkom zdravé oči, ktoré vidia v perfektnej kvalite, sú zriedkavé. Očné choroby u každého individuálne korigujú obraz, na ktorý sa pozeráme. Preto je celkom správne povedať, že každý máme ten svoj pohľad. Ako je to potom so slepcom, ktorý sa celkom isto pohybuje s bielou paličkou? Aký je pohľad slepého dieťaťa, ktoré šikovne behá na ihrisku a pohybuje sa veľmi bezpečne v priestore? Ako vidíme svet okolo nás v tmavých okuliaroch? Čo urobí s obrazom jedna, dve, päť dioptrií? A čo dokáže tento obraz urobiť s človekom?

Z filozofického pohľadu: čo človek, to originálne videnie. Podľa mojej skúsenosti, keď sa s odstupom času pozerám na rovnakú vec, vidím v nej nové a nové prvky. Zažili ste to? Keď si s odstupom času prečítate rovnakú knihu, zanechá vo vás iný zážitok, všimnete si iné situácie, inak vyhodnotíte príbeh. Prípad domorodcov, pôvodných obyvateľov Ameriky, ktorí sledovali more neďaleko svojich obydlí a nevideli prichádzajúce lode Krištofa Kolumba, je veľmi známy a presne vystihuje situáciu, ktorú objasnila aj veda. Objekty oku nepoznané oko nezaregistruje. Nebudem polemizovať, či určite neuvidíme alebo nemusíme vidieť.

Sú aj iné vnemy, ktoré ovplyvňujú naše videnie. Sem by som zaradila vnímanie obrazov iným než fyzickým spôsobom. Už dlhé roky poznám istú liečiteľka z Ukrajiny, ktorá sa na mňa pozrela a ihneď vysypala zoznam informácií, ktoré ma šokovali. Lapajúc dych som sa pýtala, ako to môže všetko vedieť, vidieť? Odpoveď bola jednoduchá, až odzbrojujúca: očami. Bolo to pred 19 rokmi, vtedy začal môj výskum pohľadu na svet.

Som astigmatička s veľmi veľkými cylindrami na oboch očiach, teda mám problém zaostriť na tento svet. Všetci oční lekári, ktorým som sa dostala do rúk, boli nameranými hodnotami zaskočení. Väčšina otvorene povedala, že sa s takýmto nastavením očí ešte nestretla. Nechcem popisovať, aké problémy mi to spôsobuje, ani ako ma to obmedzuje. Iba naznačiť možnosť, čo ak je správne, že nevidíme podľa pravidiel, ktoré nám medicína nastavila?

Čo ak porucha videnia v mojom prípade, ale aj iných diagnózach oka, je nastavenie osobného príbehu? Postupne som si začala uvedomovať situácie zo svojho života, keď som videla viac alebo menej ako ostatní, keď som začala pozorovať sny, vízie, statické aj pohyblivé obrazy. Položila som si otázku: ako je možné, že ich vidím so zavretými očami? Z literatúry som poznala príbehy o tibetských mníchoch, ktorí popisovali postupy, ako môžeme vidieť tretím okom. Poznala som príbehy zjavení Panny Márie, a tie z Medžugoria ma veľmi zaujali hneď, ako sa táto zvesť dostala do sveta. Z Biblie poznáme obrazy, ktoré boli jednému ľudskému oku neviditeľné a druhému viditeľné. Mala som šťastie, lebo moje oči mi sprostredkovali javy, ktoré som si postupne mohla pomenovať.

…

Autor: Martina Turiničová

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian/eshop/2-1-Casopisy/0/5/162-December-2017

Zopár slov o autorovi...