Nominanti SNS na ministerstve obrany úmyselne zdržiavajú nákup nových lietadiel, aby sme boli aspoň v nasledujúcich rokoch nútení spoliehať sa na ruské MiG-29, ktoré armáda využíva v súčasnosti. SNS tak má ísť proti záujmom Slovenska a NATO a nahrávať Ruskej federácii. V poslednom období o tom Denník N publikoval niekoľko článkov.

Využívanie MiGov nie je problém

O stroje, ktoré armáda využíva v súčasnosti sa na základe zmlúv platných do roku 2019 stará ruský výrobca. Ako upozorňuje docent František Škvrnda z Fakulty medzinárodných vzťahov EU v Bratislave, obmena leteckého parku je dlhodobou záležitosťou. Preto podľa Škvrndu „je potrebné o nej nielen uvažovať, ale pritom aj konať skôr. Takže nie je nič divné na tom, že sa o tejto otázke už nejaký čas hovorí. Okrem toho, že je to technicko-organizačná a ekonomická záležitosť (pomerne nákladná), ide aj o problém, ktorý sa v mnohých štátoch, najmä v tých, ktoré nemajú vlastné sily na riešenie tohto problému, považuje za politickú otázku v súvislosti s tým, na koho sa obrátiť, koho vybrať a podobne," hovorí analytik pre Sputnik a dodáva: „Bežne sa pri tom preukazuje lojalita, ktorá u nás nemôže byť iná ako atlantická."

V prípade, že sa o nákupe nových strojov nerozhodne v dohľadnej dobe, tak je tu možnosť, že by sa podpísali s ruskou stranou nové zmluvy a životnosť lietadiel by sa tak mohla predĺžiť do roku 2029 prípadne až do roku 2035. Viaceré médiá i politici majú z toho obavy, pretože Slovensko by sa tak po istej dobe stalo jediným členom NATO, ktorý využíva stroje ruskej výroby. Škvrnda v tom ale problém nevidí: „Nejde o nijaké bezpečnostné riziko, pokiaľ sa nepodľahne hysterickej vojnovej psychóze či stihomamu. Tieto lietadlá by po príslušných úpravách mali zodpovedať súčasným požiadavkám na prevádzku i zaistenie pohotovosti."

Vyhovujúci technický stav by nemali ohroziť ani protiruské sankcie. Ruský výrobca MiGov síce je na sankčnom zozname, ale sankcie sa netýkajú už skôr nakúpených strojov a ich údržby.

Ruské lietadlá by nám kúpiť nedovolili

Ministerstvo obrany avizovalo obmenu leteckého parku od konca minulého roku. Na prelome augusta a septembra zvažovalo ponuky viacerých výrobcov s tým, že do konca septembra malo padnúť definitívne rozhodnutie. Vláda má v pláne nakúpiť 14 nových lietadiel a najreálnejší sa zdal výber medzi americkými F-16 a gripenmi zo Švédska, ktoré nie je členom NATO. Skloňované boli aj lietadlá typu Eurofighter Typhoon či francúzske Dassault Rafale, ktoré sú však podstatne drahšie v porovnaní s americkými či švédskymi strojmi.

K tomu si ministerstvo dalo naceniť aj ponuku ruských MiGov, čo vyvolalo vlnu kritiky a minister Gajodš musel verejne vyhlásiť, že nové MiGy Slovensko nekúpi. Ešte pred týmito udalosťami avizoval premiér Robert Fico, že pri nákupe stíhačiek očakáva „európske riešenie". „Ak má Slovensko záujem byť v jadre EÚ, musíme ukázať partnerom, že vieme prijímať rozhodnutia, ktoré sú európske a ktoré hovoria, že to myslíme s EÚ úplne presne," vyhlásil v auguste premiér. Minister Gajdoš teraz žiada viac času. Rozhodnúť sa chce do polovice budúceho roku.

Ani podľa Škvrndu nie je možnosť nákupu nových strojov v Rusku pravdepodobná. „Vzhľadom na to, že Slovensko patrí k najlojálnejším členským štátom NATO túto možnosť ako reálnu nevidím. Ak by sa niečo začalo podnikať v tomto smere, našli by sa domáce sily, ktoré by s využitím vonkajšieho vojensko-politického nátlaku, samozrejme z atlantického priestoru, takejto transakcii zabránili. Ide o príliš lukratívnu objednávku, ktorú si nadnárodné spoločnosti nenechajú ujsť," hovorí analytik. Podľa informácií z ministerstva môže štát na nákup nových strojov minúť približne 1,1 miliardy eur.

V súčasnosti využíva MiGy z členov NATO len Bulharsko a Poľsko. Bulhari zakúpili tento rok osem gripenov a Poliaci už pred časom ku viac ako dvadsiatim piatim MiGom prikúpili vyše tridsiatku amerických F-16. Rumusko nedávno nakúpilo americké stroje taktiež. Susedné Česko a Maďarsko prešli na gripeny. Česi v roku 2005, Maďari o päť rokov neskôr.

NATO na nákup lietadiel netlačí

Severoatlantická aliancia v priebehu posledných rokov viackrát upozornila svojich menších členov, že investície do letectva nie sú takou prioritou, ako budovanie pozemného vojska. Zvyšné krajiny Aliancie totiž disponujú dostatočnými kapacitami na to, aby zabezpečili aj vzdušný priestor menších krajín.

Teoreticky by si tak slovenské letectvo vystačilo s MiGmi aj v horizonte niekoľkých rokov bez toho, aby to ohrozilo bezpečnosť Slovenska či Aliancie. „Ak nepodľahneme mýtom o severokórejskej, iránskej či inej hrozbe, v našom vzdušnom priestore môže dôjsť len k menším, náhodným incidentom a pri ich „riešení" Migy s predĺženou životnosťou postačujú," dodáva Škvrnda. Takýto prípad nastal naposledy v júni tohto roku, keď nemecké dopravné lietadlo Boeing 737-8 stratilo na slovenským územím spojenie. K nemeckému Boeingu vtedy z letiska Sliač vzlietli práve stíhačky MiG-29, ktoré lietadlo eskortovali až k českým hraniciam.

Názorové nezhody na ministerstve

Z komunikácie jednotlivých predstaviteľov ministerstva obrany dlhodobo cítiť nesúlad, ktorý presahuje na verejnosť. Modernizácia letového parku je len posledným z príkladov. Nominanti za stranu Most-Híd sa dostávajú do názorovej konfrontácie s nominantami SNS. Najviditeľnejšie sú postoje štátneho tajomníka za Most-Híd, Róberta Ondrejcsáka, ktorý dlhé roky pôsobil v prozápadných think-tankoch.

V súčasnosti sa kriticky stavia k personálnej politike SNS či nákupu obrnených vozidiel alebo modernizácii letového parku. Práve pri výbere nových lietadiel Ondrejcsák kritizoval postup ministerstva, čo nie je štandardné. „Pán štátny tajomník sa v rôznych pozíciách nielen vo vláde ale už pri pôsobení v mimovládnych organizáciách pasoval do mesiášskej roly strážcu nepoškvrnenej euroatlantickej čistoty Slovenska v bezpečnostnej oblasti. Takémuto typu osôb preto nejde ani o riešenie reálnych bezpečnostných problémov ale predovšetkým o pózu, ktorou vysielajú signál do zahraničia," komentoval neštandardné správanie štátneho tajomníka František Škvrnda.

Ľuďom okolo Ondrejcsáka sa napríklad podarilo presadiť vyslanie slovenských vojakov do Pobaltia — najprv na cvičenie, teraz už ako súčasť tzv. predsunutej vojenskej prítomnosti NATO pri ruských hraniciach.