Napriek tomu, že podľa mnohých diplomatov, ktorí sa vyjadrili pre Financial Times, Bratislava patrila medzi favoritov v súboji o Európsku liekovú agentúru (EMA), nakoniec sa nedostala ani do druhého kola. EMA, ktorá doteraz sídlila v Londýne, sa kvôli odchodu Veľkej Británie z Európskej únie musí do roku 2019 presťahovať do inej členskej krajiny.

V prípade úspešnej kandidatúry by premiestnenie agentúry do Bratislavy prinieslo Slovensku nielen prestíž v rámci EÚ, ale i posun v oblasti vedy a výskumu. Zabezpečenie vhodných podmienok na fungovanie agentúry a jej takmer 900 zamestnancov zase nové pracovné miesta.

Bratislave uškodila doprava aj práva homosexuálov

Bratislava patrila medzi favorizované mestá. V jej prospech hralo najmä to, že Slovensko ako jediná krajina strednej Európy ešte nehostí žiadnu zo štyridsiatich európskych agentúr. EMA pozitívne hodnotila aj budovu na Patrónke, ktorú agentúre ponúklo ministerstvo zdravotníctva, ale aj dobrú polohu slovenského hlavného mesta medzi Viedňou a Budapešťou.

Doprava však bola zároveň aj problémovým aspektom pri hodnotení slovenskej kandidatúry. Bratislavské letisko totiž nemá dostatočnú ponuku letov do západnej Európy, a tak sa príliš spolieha na letiská vo Viedni či Budapešti. Závažným dôvodom bol aj postoj Slovenska k právam homosexuálov. Slovensko neuznáva registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia ani adopciu detí pre takéto páry. Za vážnu prekážku to označili zamestnanci EMA v internom prieskume. Homosexuálne orientovaní zamestnanci dokonca na Európsku komisiu apelovali listom. V spomínanom prieskume EMA sa až 70% zamestnancov odmietlo presťahovať do Bratislavy a slovenské hlavné mesto zaradili do najhoršej štvrtej kategórie ašpirantov na nové sídlo komisie.

Nové členské krajiny stále na vedľajšej koľaji

Samotný fakt, že Slovensko je jedinou stredoeurópskou krajinou bez agentúry, samozrejme, nemohol Bratislave zaručiť víťazstvo. Ale ako upozorňuje Financial Times, bratislavský projekt mal nielen geografické predpoklady, no podľa mnohých diplomatov a politikov bol kvalitne pripravený.

Celkovo malo záujem o sídlo EMA šestnásť krajín, pričom Chorvátsko, Malta a Írsko nakoniec svoje ponuky stiahli. Okrem Bratislavy boli favorizované aj Kodaň, Amsterdam, Miláno či Barcelona.

O úspešnom uchádzačovi rozhodli zástupcovia členských krajín. Okrem vypracovaného projektu teda zavážila aj zákulisná diplomacia a ústne dohody medzi jednotlivými členskými krajinami. Taliani, podľa Financial Times, vo svojej agresívnej kampani dokonca prisľúbili posilnenie vojenského kontingentu NATO v Pobaltí. Zástupca každej členskej krajiny v hlasovaní obodoval tri najlepšie projekty systémom 3 body pre najlepší projekt, 2 body pre druhý najlepší a 1 bod pre tretí najlepší projekt.

Bratislava skončila na štvrtom mieste s 15 bodmi a neprešla ani do druhého kola, kam postúpili prví traja — Miláno s 25 bodmi a Amsterdam s Kodaňou s 20 bodmi. Do tretieho kola sa prebojoval Amsterdam s Kodaňou a z 27 hlasov získali obe mestá 13 hlasov. Slovensko sa zdržalo. „Nakoľko v druhom a treťom kole nebola žiadna krajina, ktorá by zohľadňovala geografické kritérium, preto Slovensko nepodporilo žiadnu z postupujúcich krajín," vyhlásil slovenský minister zdravotníctva Tomáš Drucker. Následne v prospech Amsterdamu rozhodlo žrebovanie.

Slovenská diplomacia po hlasovaní neskrývala sklamanie. „Sme presvedčení, že občania Európskej únie z novších členských štátov očakávali dôležitý signál, že aj nové členské štáty dostanú príležitosť preukázať pripravenosť hostiť takú dôležitú agentúru, ako je EMA. Žiaľ, nevyužila sa možnosť prijať také rozhodnutie, aby bolo aplikované rovnomerné rozmiestnenie podľa geografického princípu," vyhlásil pre médiá hovorca ministerstva zahraničia Peter Susko. Bruselský portál politico.eu v nadväznosti na neúspech Bratislavy v súboji o EMA a Petra Kažimíra o post predsedu Euroskupiny nazval Bratislavu mestom pre „lúzrov" a odporučil Slovensku zlepšiť svoj vzťah k EÚ.

Podobne ako Bratislava v súboji o európsku agentúru odchádzajúcu z Veľkej Británie neuspela ani Praha. Česká metropola sa uchádzala o Európsky orgán pre bankovníctvo. Spomedzi Bruselu, Dublinu, Frankfurtu, Luxemburgu, Paríža, Viedne, Varšavy a spomínanej Prahy vyšiel víťazne Paríž. Francúzsko tak bude po novom hostiteľom už piatej agentúry.

Pri pohľade na rozmiestnenie približne štyridsiatich európskych agentúr je badateľný nepomer. Šesť západoeurópskych krajín Francúzsko, Španielsko, Nemecko, Holandsko, Taliansko a Portugalsko hostí takmer polovicu z nich, devätnásť. Na druhej strane v dvanástich krajinách, ktoré vstúpili do EÚ po roku 2004 je umiestnených dokopy len deväť agentúr. V Chorvátsku, Rumunsku, Bulharsku či na Slovensku a na Cypre nesídli ani jedna, v pobaltských štátoch, Slovinsku, Poľsku, Česku a na Malte je jedna a s dvomi agentúrami je na tom najlepšie Maďarsko.

Predseda Európskej rady Donald Tusk označil bez ohľadu na výsledok voľby za víťaza európsku dvadsaťsedmičku. „Nech bude výsledok akýkoľvek, skutočným víťazom dnešnej voľby je EÚ 27. Organizovaná a pripravená na brexit," napísal Tusk na svojom Twitteri.