Na prelome septembra a októbra sa napríklad dožadoval od prezidentskej kancelárie podrobnejších informácií o stretnutí Andreja Kisku s Georgeom Sorosom. Teraz chce v slovenskom parlamente otvoriť otázku uznania Krymu ako súčasti Ruskej federácie, a to a to aj napriek tomu, že poslanci koalície i opozície sú v tejto otázke zajedno. Marček si naopak myslí, že odtrhnutie ostrova prebehlo v súlade s medzinárodným právom a že uznanie tohto kroku nebude pre Slovensko v budúcnosti predstavovať nebezpečný precedens.

Denník Izvestija priniesol informáciu, že Kotlebova ĽSNS sa vyjadrila za uznanie Krymu ako súčasti Ruskej federácie. Vy ste zašli ešte ďalej a hodláte túto otázku predložiť na rokovanie NR SR. Prečo?

Kvôli spravodlivosti, upokojeniu situácie, skončeniu traumatizovania a vydierania zo strany EÚ a aj Ukrajiny, ktorá prejavuje proeurópske integračné snahy a predala dobré vzťahy so Slovanmi za misu šošovice od Západu. A aj preto, lebo na Slovensku médiá jednostranne informujú verejnosť, ktorá má nulové šance dozvedieť sa o problematických otázkach ukrajinsko-ruských vzťahov pravdu.
Napríklad sa mlčí, že s Ukrajinou máme (a pridáva sa aj Maďarsko) rovnako nevyriešený územný spor o Podkarpatskú Rus. Toto územie (12 000 km2) bolo kedysi súčasťou Veľkomoravskej ríše. Keď sa Veľká Morava rozpadla, stalo sa na tisíc rokov súčasťou Uhorska a po jeho rozpade po prvej svetovej vojne sa stalo súčasťou Československa. V roku 1944 tu došlo tesne po prechode frontu k rozhodnutiu Národných výborov o pričlenení k Sovietskemu zväzu. Po páde železnej opony sa v roku 1991 v referende 78 % obyvateľov vyslovilo za nezávislosť od Ukrajiny a požadovalo autonómiu Zakarpatska, ktorá nebola doteraz udelená! Vo veci Zakarpatskej Rusi sa vyjadruje aj maďarský premiér Viktor Orbán, len Kyjev mlčí a tvári sa, že je všetko v poriadku — ale ako vidíte, nie je. A to sa týka aj Krymu. Problém vôbec nie je v referende z roku 2014, má oveľa staršie dejiny. Krymský parlament predsa schválil ešte v máji 1992 „akt štátnej nezávislosti Krymskej republiky", ale na hrubý nátlak Kyjeva odvolal rozhodnutie, za výmenu nových právomocí. Tie potom využil v roku 2014 a zrazu tu problém už je.

Politika Kyjeva sa javí ako veľmi nestabilná a nedôveryhodná. Tvrdím to, hoci je to náš východný sused. Na túto kontroverznú a nevypočítateľnú politiku Ukrajiny však Slovensko doplatilo počas plynovej krízy a následne prišlo aj o strategickú výhodu pre tranzit ruského plynu na Západ.

Vy ste autorom tejto iniciatívy?

Na túto tému, ako i na tému zrušení sankcií, sa už dlhšiu dobu diskutuje v NR SR, keďže sa po návšteve parlamentnej delegácie na čele s jej predsedom táto téma opäť vrátila do médií a na hlavu druhého najvyššieho ústavného činiteľa padla pomerne veľká kritika, kvôli jeho prejavu v ruskej Dume. Napadlo mi, že je tu ten správny čas, skúsiť iniciatívu uznania Krymu ako súčasti Ruskej Federácie. Bolo by vhodné, teda je najvyšší čas, aby sme zistili, kto má aké postoje zo súčasných politických strán v NR SR. Za pokus to stojí a ak to neprejde, existuje ešte jeden spôsob, ako dosiahnuť uznanie.
Na predloženie tohto návrhu potrebujete podpisy pätnástich poslancov. Podarí sa Vám ich nájsť? Aké sú podľa Vás šance na to, že sa táto otázka otvorí na rokovaní NR SR?

Ak by to neprešlo, môžem navrhnúť Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, kde by sa tieto náležitosti formulovali podobne, ako napríklad predchádzajúce uznesenia k postaveniu Kosova (ktoré dodnes Slovensko neuznáva). Slovensko už k situácii na Ukrajine v parlamente reagovalo v roku 2013, kde sme vyzvali ukrajinský parlament, „aby váhou svojho demokratického mandátu podporil pokojné a na dialógu založené riešenie situácie v Ukrajine." Rovnako sme prijali uznesenie s výzvou k situácii na juhovýchode Ukrajiny a vyzvali strany konfliktu na dodržiavanie minských dohôd. Uznesenie sa predkladá ako normálny zákon, na to stačím aj sám.

Podľa medializovaných informácii podporujú takýto návrh aj ďalší nezávislí poslanci. Viete o niekom?

Určite viem o niekom, inak by som sa o to nepokúšal, ale chce to ešte určitý čas, aby sme mohli o týchto témach podebatovať, ako s politickými stranami, tak i koaličnými či opozičnými a, samozrejme, aj s nezávislými poslancami, aby prišlo k určitým dohodám a konsenzu. Nechcite teraz, aby som vopred povedal mená nezávislých poslancov či politických strán, kým tie stretnutia neprebehnú.

Aký je podľa Vás postoj obyvateľov SR k otázke Krymu?

Veľa ľudí sa počas éry socializmu na Krym dostalo a považuje ho za ruský. Teraz väčšina ľudí informačne žije iba z toho, čo mainstreamové médiá v duchu oficiálnej proeurópskej orientácie servírujú, často, dokonca aj vo verejnoprávnej televízii, má takéto (dez)informovanie charakter antiruskej propagandy, ktorá podnecuje nenávisť voči Rusom — „okupantom zo šesťdesiateho ôsmeho", preto je potrebné otvorene a objektívne bez prozápadnej propagandy hovoriť aj o Kryme, aj o našom vzťahu k Ruskej federácii.

Bezprostredne po prejave predsedu slovenského parlamentu Andreja Danka v ruskej Dume sa vzdula vlna kritiky na jeho adresu a prejav, dokonca jeden výbor parlamentu ho žiada o vysvetlenie. Až takto sú niektorí poslanci nainfikovaní protiruskými náladami, rusofóbiou a protiruskou propagandou. Preto chcem slušne, vecne a objektívne otvoriť tieto otázky a tiež obhajovať slovanskú vzájomnosť, o ktorej tiež predseda slovenského parlamentu hovoril v Dume.

Prípad Krymu sa často porovnáva s prípadom Kosova. Vnímate tieto dva prípady ako podobné?

Kosovo bolo pevne historickou, územnou, náboženskou aj kultúrnou súčasťou Srbska. Na Kosovom poli bránili naši slovanskí predkovia Európu pred inváziou moslimov a Osmanskej ríše. Kosovo vzniklo ako geopolitický projekt USA na stále oslabovanie Srbska a získanie vplyvu na Balkáne — ako projekt Veľkého Albánska. Vzniklo jednostranným vyhlásením, preto ho doteraz neuznáva ani Slovenská republika, ale ani napríklad Španielsko a ďalšie štáty.

Vznikol v rozpore s medzinárodnými štandardmi, aj v rozpore s medzinárodným právom. Vznikol, lebo niekto sa tak rozhodol a vyhovuje mu to. Kosovský parlament vo februári 2008 formálne schválil jednostrannú deklaráciu, ktorou sa Kosovo oficiálne vyhlasuje za samostatnú Kosovskú republiku. Nijaké všeľudové hlasovanie (referendum) na rozdiel od Krymu nebolo. Porovnanie sa dá urobiť iba z hľadiska formality uznania a dvojakého metra.

Západu vyhovovalo samostatné Kosovo, tak ho nakoniec západné štáty uznali. Západu však nevyhovuje, keď sa Krym po šesťdesiatich rokoch vrátil opäť do matičky Rusi. Západ pokračuje v konfrontácii a provokáciách s Ruskom, neustále sa NATO približuje k ruským hraniciam a cez organizovaný prevrat, známy ako Majdan, sa mu podarilo uchmatnúť Ukrajinu. Prsty v týchto „farebných revolúciách" má aj slovenský lobista Pavol Demeš, ktorý robí slovenskému prezidentovi Kiskovi „poradcu" a je napojený na americké zdroje. Preto EÚ prijala aj nezmyselné sankcie a šíri propagandu o „anexii" Krymu Ruskom.

Hovorí dnes niekto o „anexii Kosova Spojenými štátmi americkými"?

Podpredseda ĽSNS Milan Uhrík na margo uznania Krymu ako súčasti RF povedal, že je potrebné „rešpektovať prejav vôle obyvateľov Krymu". Nemohol by sa Slovensku takýto postoj vypomstiť? Predstavme si, že v budúcnosti sa niektorý zo slovenských regiónov s prevahou maďarského obyvateľstva bude chcieť pripojiť k Maďarsku. Mali by sme v takomto prípade rešpektovať vôľu obyvateľov takéhoto regiónu?
Je to vždy dvojsečná zbraň. Ale Krym mal štatút samostatnej autonómnej územno-správnej jednotky už v Sovietskom zväze, dokonca autonómnej republiky, aj po darovaní Krymu Chruščovom autonómia pokračovala a tiež aj po roku 1991, takže porovnateľné so Slovenskom to nie je. To je územne jednotné a nijaká oblasť nemá autonómny štatút (ako napr. Katalánsko). Aj preto uznávame len právo národa na sebaurčenie a keďže maďarský národ si svoj štát zriadil v Maďarsku, nepripadá do úvahy nejaké odčleňovanie časti územia na juhu Slovenska k Maďarsku. To si nedovolili ani v prípade pričlenenia Kosova k Albánsku, aj keď tam žije 95% Albáncov.

Neobávate sa, že sa kvôli tejto iniciatíve stanete terčom kritiky?

Antiruská loby má na Slovensku silné korene, ale jej reálnu silu jej dávajú až médiá, ktoré sa zapojili do propagandy a antiruského informovania. Našťastie, komunita ľudí, ktorí sledujú aj alternatívne médiá, najmä na internete, je už na takéto šírenie čiernych správ imúnna, ale je stále v menšine. To, že sa stanem terčom kritiky je teda viac, než isté, ale ako trénovaný športovec a zápasník viem takéto situácie zvládať. Ak sa mám viesť len ako spolujazdec v mercedese s protiruskými nápismi, radšej si zvolím, že budem šoférovať autobus, ale slobodne. Pre mňa aj ako rytiera svätého Lazára je pravda a spravodlivosť na prvom mieste.

Kritizovaný za svoje vystúpenie v ruskej Dume bol v posledných dňoch predseda NR SR Andrej Danko. Poslanci opozície sa na zasadnutí Zahraničného výboru NR SR rozhodli predvolať Danka na vysvetlenie svojich výrokov v Rusku. Pravdou však je, že by sa to nepodarilo bez hlasov poslancov ĽSNS. Ako si vysvetľujete podporu takéhoto pranierovania ústavného činiteľa za vyslanie pozitívneho signálu k Rusku na jednej strane, a na strane druhej volanie po tom, aby SR uznala ruské nároky na Krym?

Už som sa vyjadril, len doplním. Mnohé politické strany na Slovensku sú marketingové, neštandardné a jasne prozápadné. Takže sú odkázané na priazeň médií. Tie hlavné, mienkotvorné, má v rukách zahraničný kapitál, takže koho chlieb jedia, toho pieseň spievajú.

Veľký vplyv majú aj rôzne think-tanky a spolitizované mimovládne organizácie, ktoré má pod kontrolou Sorosova Nadácia otvorenej spoločnosti. A práve George Soros sa výrazne angažuje v prospech Ukrajiny a najmä prezidenta Porošenka. S ním je najlepší kamarát slovenský prezident Kiska, ktorý sa počas Valného zhromaždenia OSN stretol s Georgeom Sorosom. Na toto pokútne a kontroverzné stretnutie som reagoval a žiadal kanceláriu o podrobné informácie. Takže pozorný čitateľ si záver urobí aj sám. Ja som len pomenoval skryté nitky, na ktorých konci sú mnohí politici na Slovensku. Ak niekto potiahne za nitku, neváhajú pranierovať ani druhého najvyššieho ústavného činiteľa na Slovensku, ani Ruskú federáciu, dokonca sú schopní spochybniť aj slovanskú vzájomnosť.

Český prezident Miloš Zeman minulý mesiac navrhol, že Ukrajina by od Ruska mohla dostať kompenzáciu za Krymský polostrov. Bolo by niečo podobné riešením rusko-ukrajinského konfliktu v otázku Krymu?

Vážim si českého prezidenta za otvorenosť a britké postrehy, ale v tomto s ním nesúhlasím. To možno USA majú tradíciu kupovať si Aljašku, tuším práve pred 150 rokmi a za smiešnu sumu 7 miliónov dolárov, a predtým napríklad aj Louisianu od Francúzska. Ani kupovanie svedomia, ani kupovanie si územia, ani kupovanie si mieru či rešpektu nie je správnou cestou, vzhľadom nie na územie, ale na obyvateľstvo, ktoré tam žije. Nie sme predsa v otroctve, kde sa ľudia predávajú alebo kupujú. Otázka Krymu ako pevnej súčasti Ruskej federácie je uzatvorená, nie je čo riešiť, okrem vychladnutia horúcich hláv v Bruseli a vo Washingtone.

Názor autora se nemusí shodovat s názorem redakce