Komentáře :
Paradoxne v ten istý deň, 15. novembra 2017 vystúpil slovenský prezident v Európskom parlamente s úplne protichodným prejavom, v ktorom nielenže odsunul Ficovu agendu jadra ale priamo a opätovne útočil na Rusko: Ruskú propagandu a informačnú vojnu považuje Kiska za nebezpečnú hrozbu, proti ktorej by mala EÚ spoločne konať.
Denníky ho citujú. “Bolo by hanbou, keby európsky projekt zlyhal pre našu neschopnosť zastaviť šírenie lží a falošných správ,” vyhlásil. Podobná hrozba prichádza podľa neho aj zvnútra, ruské snahy na destabilizáciu Európy sú však stále drzejšie. Kiska v tejto súvislosti ocenil rezolúciu Európskeho parlamentu o ruskej propagande ako prvý krok na riešenie tohto problému.
Dankov ústretový prejav hodnotil jeden z najväčších vojnových štváčov Slovenska, poslanec Šebej presne podľa myslenia nízkovibračných politických fosílií: „Myslím si, že tam vôbec nemal hovoriť, ani taká návšteva sa nemala uskutočniť. Neviem o žiadnej inej delegácii z EÚ, ktorá by navštívila dumu po anexii Krymu,“ povedal Šebej s tým, že „všetko, čo tam zaznelo boli hrubé nezmysly“ a hystericky dodáva ďalšiu propagandistickú lož štváča: „Aká slovanská vzájomnosť? Tá, ktorá umožňuje Rusom zabíjať na Ukrajine?“
Všetko korunuje tretí oponent Miroslav Lajčák ako súčasný šéf Valného zhromaždenia OSN a vraví o "paradoxe a nekordinovanom smerovaní". Tento príklad máme tu a teraz, je o priam dejinnej schizme slovenskej spoločnosti a najmä jej politických predstaviteľov a diplomacie. Nič vhodnejšie nám na komentovanie ani nemohlo vojsť do cesty.
„Klidný, normální, snadno srozumitelný projev odhodlaného člověka s velkým poselstvím. Není malých států, jsou jen malí lidé. Velikost je dána porozuměním a odhodláním hledat cesty pro zadání, která před námi stojí. V malém, ale globalizovaném světě, jehož hlavní charakteristikou je vzájemná závislost, odpovědnost a tím i porozumění. I slova mají váhu svým významem pro řešení společenských problémů, které lze spatřovat v dialogu. Danko s vědomím složitosti světa, hledal, zdůvodnil a nabídl most komunikace se zdůvodněním, že vždy jsou možnosti k hledání skutečností, které nás spojují.
Vyjádřil přístup slovanského národa ve vlastním společenství, které velmi procítěně dovedl charakterizovat. Základem je kulturní slovanská sounáležitost , k jejímuž povznesení právě ruský národ přispěl tolik, že podstatnou měrou pomohl formovat a naplnit i světovou civilizaci. Projev byl cílen na řešení i vnitřních problémů slovanského společenství s nabídkou komunikace a právě na základě kulturních civilizačních hodnot, které blízké slovanské státy mají, jsou jimi bytostně propojeny s vědomím neměnné sounáležitosti.
Reprezentant Slovenska mluvil jasně a přímo. Naše dohoda je možná. Rozhodné zájmy máme společné. Nenechme ubíhat čas. Jednejme hned. To je řeč člověka, který ví proč a za koho mluví. A nabídl ruku. Zde je síla “malého” Slovenska. V porozumění našich problémů a cesty k jejich řešení.“