Od XV. Storočia sa Krymský polostrov nazýval Tavriou a po jeho pripojení k Ruskému impériu v roku 1783 k Rusku Tavridou. A to nebol len názov polostrova, ale aj názov pre severné pobrežie Čierneho a Azovského mora spolu s priľahlými stepnými územiami.
Breh Krymu má vyše 2500 kilometrov. Od pevniny poloostrov oddeľuje Perekopská šija, ktorá má 8 kilometrov. Cez ňu vedú cesty a železnica. Krym má 26 860 kilometrov štvorcových. Z nich je 72 % rovina, 20 % hory a 8 % predstavujú jazerá a umelé vodné plochy.
Starý Krym obývali od XII. storočia pred našim letopočtom Kimmerijci, čo je starý indoeurópsky národ s iránskymi koreňmi v časoch Perzskej ríše. V VIII. storočí pred našim letopočtom prišli na Krym grécki kolonizátori. V II. Až III. storočí pred našim letopočtom sa z Krymu stalo centrum Skýtskej ríše v meste Skýtsky Neapol. Neskôr sa polostrov stal súčasťou Rímskej ríše. V roku 257 bol Krym podriadený Gótom. Krym neskôr kontrolovali Chazari, Tatáro-Mongoli. V XIV. až XV. storočí o južné pobrežie Krymu bojovalo Janovské kráľovstvo s gótskym kniežatstvom Teodoro. Posledným kolonizátorom Krymu bola Osmanská ríša.
Ruská panovníčka Katarína II podpísala 19. apríla 1783 dekrét o pripojení Krymu k Rusku. Krymská oblasť bola podľa zákona sovietskeho parlamentu z 26. apríla 1954 odovzdaná Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike. Krym ako autonómna republika bol súčasťou Ukrajinskej republiky do referenda, ktoré bolo 16. marca 2014. Na ňom 96 % voličov hlasovalo za pripojenie k Ruskej federácii.
Veľvyslanectvo Ruskej federácie v Slovenskej republike
https://slobodnyvyber.sk/vladimir-bacisin-krym-vcera-dnes-zajtra/