Vzostup a konsolidácia 1100 – 1800

Znovuzrodenie Číny ako svetovej ekonomickej mocnosti vyvoláva dôležité otázky o tom, čomu sa môžeme priučiť z jej predchádzajúcich vzostupov a pádov, ako aj z vnútorných a vonkajších hrozieb, ktorým bude čeliť táto vzmáhajúca sa ekonomická superveľmoc v blízkej budúcnosti.

Najprv si namaľujeme hlavné kontúry historického vývoja Číny a jej globálnej ekonomickej prevahy nad Západom pred XIX. storočím, vychádzajúc z podrobného popisu Johna Hobsona „Eastern Origins of Western Civilization“. Keďže väčšina západných ekonomických historikov (liberálov, konzervatívcov i marxistov) prezentovala historickú Čínu ako stagnujúcu, spiatočnícku patriarchálnu spoločnosť, „orientálny despotizmus“, bude nevyhnutné vniesť do tohto obrazu niektoré detailnejšie korektúry. Predovšetkým je dôležité zdôrazniť, ako Čína – svetová technologická mocnosť medzi rokmi 1100 a 1800, prispela k vzostupu Západu. Prepožičaním a asimilovaním čínskych inovácií bol Západ schopný transformovať sa na moderné kapitalistické a imperialistické ekonomiky.

V ďalšej časti budeme analyzovať a diskutovať o faktoroch a okolnostiach, ktoré priviedli Čínu v XIX. storočí k úpadku a jej neskoršiemu podriadeniu, vykorisťovaniu a rabovaniu západnými imperialistickými štátmi, najprv Anglickom a potom zvyškom Európy, Japonskom a Spojenými štátmi.

Potom v krátkosti načrtneme faktory, ktoré viedli k emancipácii Číny spod koloniálneho a neo-koloniálneho ovládania, a zanalyzujeme jej nedávny vzostup, vďaka ktorému sa stala druhou najmocnejšou ekonomikou sveta.

Nakoniec si posvietime na minulé a súčasné hrozby hospodárskeho rastu Číny, demonštrujúc podobnosti medzi britským kolonializmom XVIII. – XIX. storočia a súčasnými imperiálnymi stratégiami USA, pričom sa zameriame na slabé a silné stránky minulých i súčasných odpovedí Číny na tieto výzvy.

V systematickom komparatívnom formáte John Hobson predkladá bohatú škálu empirických indikátorov, demonštrujúc čínsku globálno-ekonomické nadradenosť v porovnaní so Západom a najmä Anglickom. Tu je niekoľko zarážajúcich faktov:

Počnúc rokom 1078 bola Čína hlavným svetovým producentom ocele (125 tisíc ton); zatiaľ čo Británia produkovala roku 1788 76 tisíc ton.

Čína bola svetovým lídrom v technických inováciách v textilnej výrobe, už sedem storočí pred „textilnou revolúciou“ v Británii XVIII. storočia.

Čína bola vedúcou obchodnou mocnosťou, s ďalekosiahlymi obchodnými konexiami naprieč južnou Áziou, Afrikou, Stredným východom a Európou. Čínska „poľnohospodárska revolúcia“ a produktivita prevyšovali Západ až do XVIII. storočia.

Čínske inovácie v produkcii papiera, kníhtlače, strelných zbraní a nástrojov spravili z krajiny manufaktúrnu superveľmoc, ktorej výrobky cirkulovali po celom svete pomocou najpokrokovejšieho navigačného systému.

Čína vlastnila najväčšiu obchodnú flotilu na svete. Roku 1588 mali najväčšie anglické lode výtlak 400 ton, čínske až 3000 ton. Dokonca v neskorom XVIII. storočí mali čínski obchodníci k dispozícii 130 tisíc súkromných obchodných lodí, niekoľkonásobne viac ako Británia. Čína si udržovala túto dominujúcu pozíciu v svetovej ekonomike až do skorého XIX. storočia.

Britskí a európski majitelia manufaktúr nasledovali čínske leaderstvo, prispôsobujúc sa a prepožičiavajúc si pokročilé technológie. Mali obrovský záujem preniknúť na čínsky pokročilý a lukratívny trh.

Bankovníctvo, stabilná monetárna ekonomika s obehom papierových peňazí, manufaktúry a veľké pokroky v poľnohospodárstve spôsobili, že čínsky HDP na hlavu bol porovnateľný s britským až do roku 1750.

Čínska dominantná globálna pozícia bola ohrozená vzostupom britského imperializmu, ktorý si adoptoval pokročilé technologické, navigačné a trhové inovácie Číny a iných ázijských krajín za účelom preskočiť rozvojové stupne v procese etablovania britskej svetovej nadvlády.

Preložené z: https://www.globalresearch.ca/china-rise-fall-and-re-emergence-as-a-global-power/29644

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.