Ruský jazyk by v budúcnosti mohol mať na Slovensku prestížnejšie postavenie. Tento potenciál potvrdzujú aj slová Evy Kollárovej, predsedníčky Asociácie rusistov Slovenska. „V našej krajine, ktorej obyvateľstvo presahuje 5,4 milióna, sa ruský jazyk učí 85 tisíc ľudí. To je síce dôležitý ukazovateľ, ale nedávne pracovné e stretnutia v Paríži a Soči si všimli aj niečo ešte podstatnejšie, a to je zainteresovaný entuziazmus našich učiteľov ruštiny, povedala Kollárová na pravidelnej konferencii rusistov Bratislavské stretnutia pod Tatrami, ktorá sa konala v Ružomberku pod záštitou Asociácie rusistov Slovenska, Ruského veľvyslanectva v SR a pobočky Rossotrudničestva na Slovensku.

Prídu nové učebnice?

Viac ako deväťdesiat rusistov zo štrnástich krajín sa v Ružomberku zhodlo na potrebe nových učebníc, ktoré by viac reflektovali kultúru a národné tradície ich štátu. V praxi by teda každý štát mal pre svojich žiakov pripraviť vlastné učebnice ruštiny. Nové učebnice by podľa Kollárovej mali klásť „dôraz na dialóg s rodnou kultúrou v kontexte kultúry svetovej."

Nové učebnice ruštiny by tak mali byť založené na odlišnom princípe ako napríklad učebnice angličtiny, ktoré sú univerzálne. „Nehovoríme o ich kvalite, ale o filozofii cudzojazyčnej edukácie, ktorá to formuluje takto: Jazyk prostredníctvom kultúry, kultúra prostredníctvom jazyka," približuje víziu nových učebníc predsedníčka slovenských rusistov. Podľa Kollárovej o tejto iniciatíve už vie aj ministerstvo školstva.

V súčasnosti majú slovenskí učitelia ruštiny na výber zo štyroch učebníc. Podľa Kollárovej však tú novú nechcú učiteľom vnucovať — každý učiteľ má právo na výber z dostupných učebníc. „Ale mali by to byť učebnice s odporúčaním ministerstva školstva," dodáva Kollárová.

Andrej Danko: Máme záujem o posilnenie postavenia ruštiny v našej krajine

Potrebu nového impulzu vo vyučovaní ruštiny u nás vidí aj predseda slovenského parlamentu Andrej Danko, ktorý vyslovil želanie vyššieho zastúpenia ruštiny na slovenských školách. Povedal to na stretnutí s gubernátorom Petrohradu Georgijom Poltavčenkom, s ktorým rokoval o možnostiach rozvoja rusko-slovenských vzťahov v polovici októbra. Stretnutie sa uskutočnilo počas Dankovej cesty na zasadnutie Mimoparlamentnej únie v Petrohrade, pričom nešlo o oficiálnu Dankovu návštevu Ruska. Tá je v pláne 12. novembra.

„Máme záujem o posilnenie postavenia ruštiny v našej krajine. V súčasnosti nám v rozvoji obchodu chýba. Nesmieme preto strácať čas a možnosti rozvoja vzájomnej spolupráce. Ruský jazyk nám v tomto môže len pomôcť," vyhlásil Danko.

Pre mladých Slovákov by práve znalosť slovanských i neslovanských cudzích jazykov mohla byť v ich budúcnosti kľúčovou výhodou. „Kombinácia slovanského a neslovanského jazyka, v tomto prípade ruštiny v kombinácii s angličtinou alebo nemčinou, sa môže pre Slovákov bezpochyby stať veľkou výhodou pri hľadaní práce а uplatňovaní svojich vedomostí nielen v rámci Európskej únie, ale aj za jej hranicami," dodal predseda parlamentu.

Danko by však nerád išiel cestou povinnej výučby ruštiny, ako tomu bolo v minulosti. Tento názor zdieľa aj Kollárová: „Božeuchovaj návrat k povinnej ruštine. Zlepšeniu by stačilo, keby boli povinné dva cudzie jazyky — keby neboli mnohí riaditelia základných škôl pohodlní a nevyhovárali sa na to, že to žiaci nezvládnu." Donedávna boli na slovenských základných školách povinné dva cudzie jazyky, avšak nový Štátny vzdelávací program zavedený vtedajším ministrom školstva Jurajom Draxlerom v roku 2015 štatút povinného cudzieho jazyka ponechal len angličtine, pričom možnosť voľby druhého cudzieho jazyka zostala dobrovoľná.

Názor autora se nemusí shodovat s názorem redakce.