14. septembra bol Okresnému súdu I doručený návrh od bratislavského magistrátu na vypratanie nehnuteľností voči Spojeným štátom americkým zastúpených Veľvyslanectvom USA v Bratislave. Dva mesiace na to, 14. novembra sa má pred plotom ambasády uskutočniť ústne pojednávanie. Poslanec mestského zastupiteľstva a iniciátor petície Martin Borguľa však pojednávanie považuje len za procesnú formalitu. „Na ústnom pojednávaní sa len potvrdí to, čo je všeobecne známe — že plot je čiernou stavbou," hovorí Borguľa.

Petíciu podpísalo takmer 15 tisíc ľudí

Petícia, ktorá vyzývala veľvyslanca USA na Slovensku, aby odstránil plot z historického centra mesta, odštartovala 10. mája. Do konca októbra ju podpísalo viac ako 14 500 obyvateľov či návštevníkov Bratislavy.

„Keďže celý zber beží na dobrovoľníckej báze, som s jeho priebehom spokojný. Cítim, že veľká, skutočne drvivá väčšina Bratislavčanov je na mojej strane," hodnotí úspešnosť petície poslanec Borguľa, ktorý proti plotu bojuje v mestskom zastupiteľstve už niekoľko rokov.

Plot zaberá nezanedbateľnú časť Hviezdoslavovho námestia. Ambasáda využíva aj priľahlé pozemky na Paulínyho ulici. Výmera sporných pozemkov je dovedna viac ako 1 300 metrov štvorcových.

„Veľmi mi vadí, že máme jedno historické promenádne námestie a aj to nám niekto zničí nevkusným oplotením. Keby bolo pre ambasádu bezpečnostným prvkom, tak sa s tým možno dokážem stotožniť, ale toto, čo tu máme, je iba buranským prejavom moci a arogancie," vysvetľuje dôvody spustenia iniciatívy proti plotu mestský poslanec.

Bude námestie bez plotu už na jar?

Jednou z prekážok, ktorá doteraz bránila odstráneniu plota z námestia je interpretácia Viedenského dohovoru, ktorý pojednáva o ochrane diplomatických misií. V dohovore sa píše, že „prijímajúci štát má osobitnú povinnosť urobiť všetky vhodné opatrenia na ochranu miestností misie pred akýmkoľvek vniknutím alebo poškodením a na zabránenie akémukoľvek rušeniu pokoja misie alebo ujme na jej dôstojnosti," pričom pod miestnosťami misie sa chápu „budovy alebo časti budov a k nim priľahlé pozemky bez ohľadu na vlastníctvo, ak sa používajú pre účely misie".

Aktivisti však pracujú s inou právnickou interpretáciou dohovoru, podľa ktorej oplotenie v súčasnej podobe nespadá do kategórie „všetkých vhodných opatrení na ochranu miestností misie". Napríklad ambasáda USA v Prahe, ktorá taktiež sídli v historickom centre mesta, žiadne oplotenie nemá.

O stanovisko sme požiadali aj ambasádu USA v Bratislave, tá sa však do stanoveného termínu odmietla vyjadriť. Zo skorších vyjadrení americkej strany, ktoré sú publikované na webe ambasády vyplýva, že sa plánovalo presťahovanie ambasády.

„V súčasnosti vyhodnocujeme tri pozemky pre nové veľvyslanectvo a dúfame, že proces výberu pozemku ukončíme a začneme rokovania o zmluve v roku 2016," píše sa v stanovisku americkej strany zo septembra 2016.

Ďalej sa v ňom uvádza, že proces výstavby novej budovy by trval tri až štyri roky. Z toho vyplýva, že americká strana nepredpokladala vysťahovanie v skoršom termíne, ako na začiatku roku 2020.

Dokým príde k prvému — ústnemu — pojednávaniu a následne ďalším úkonom, ktoré by mohli pohnúť vec dopredu, chcú aktivisti v zastupiteľstve presadiť, aby si magistrát nárokoval platenie dane za zabratie verejného priestoru, ktorá by ambasádu stála približne 1,5 milióna eur ročne. Ambasáda by daň mohla platiť až do jari — práve na jar by podľa optimistických odhadov aktivistov okolo Borguľu mohol byť plot odstránený. Po ústnom pojednávaní naplánovanom na 14. novembra bude pravdepodobne vydané rozhodnutie o odstránení čiernej stavby. Následne začne plynúť tridsaťdňová lehota na odvolanie.

„Predpokladám, že ambasáda sa odvolá a nasledovať bude presun spisu na krajský stavebný úrad, čo bude trvať približne tri mesiace a do jedného mesiaca krajský stavebný úrad potvrdí rozhodnutie o odstránení stavby. Po tomto kroku by mohlo prostredníctvom exekútora prísť k odstráneniu samotného plotu — predpokladám, že námestie bez plotu môže byť už na jar budúceho roka," uzatvára Borguľa.

„Dočasné riešenie" trvá už viac ako pätnásť rokov

Veľvyslanectvo postavilo plot okolo ambasády v Bratislave v novembri 2001 v reakcii na teroristické útoky v New Yorku a Washingtone v septembri toho istého roku.

Podľa vtedajších zámerov ambasády malo ísť o dočasné opatrenie. V roku 2005 magistrát na desať rokov prenajal Američanom pozemky za symbolickú sumu — jednu korunu na rok.

Nájomná zmluva bola platná do februára 2015 a mestskí poslanci žiadosti americkej strany o jej predĺženie nevyhoveli. Po prísľube ambasády, že pre svoje priestory nájde inú budovu, resp. postaví novú, poslanci schválili predĺženie na 18 mesiacov, teda do konca augusta 2016. Dva mesiace pred vypršaním tejto lehoty zastupiteľstvo schválilo dodatok v podobe ďalšieho predĺženia zmluvy, avšak so zvýšením nájmu — po novom žiadal magistrát jedno euro za jeden štvorcový meter na deň. Do mestského rozpočtu teda mohlo ročne pritiecť viac ako 470 tisíc eur. Ambasáda na nové podmienky pristúpila a zmluvu podpísala, avšak až po vypršaní pôvodnej — podpísaný dodatok teda nenadobudol platnosť. Odvtedy stojí plot v historickom centre mesta nezákonne.

Názor autora se nemusí shodovat s názorem redakce