Výsledky parlamentných volieb priniesli niekoľko prekvapení, nielen presvedčivé víťazstvo strany ANO Andreja Babiša. Súboj o druhé miesto nezviedli ľavicové strany ČSSD a KSČM, ako to naznačovali predvolebné prieskumy, ale pravicová ODS s Pirátmi a SPD Tomia Okamuru, ktorú mnohí analytici označujú ako populistickú či niekedy až extrémistickú.

„Hlavným posolstvom volieb v Česku je to, že štandardné strany utrpeli veľmi ťažkú stratu, pričom neštandardné strany zaznamenali vysoké zisky," hovorí Roman Michelko a dodáva, že negatívna kampaň — politických súperov i médií — namierená voči Andrejovi Babišovi bola neúčinná. Naopak, mohla voličov natoľko znechutiť, že Babišovo ANO volili z trucu. „Napriek tomu, že bol vo vláde štyri roky, tak si dokázal udržať étos neštandardného politika. Pokým v predchádzajúcich voľbách „vyluxoval" pravicové strany, tentokrát sa zameral na ľavicové," hovorí Michelko. ČSSD podľa neho síce dokázala presadiť gro svojho predvolebného programu, ale nedokázala to predať voličovi a zaznamenala tak najhorší volebný výsledok v histórii. Spolu s komunistami.

Začína boj o ODS

Jedinou tzv. štandardnou stranou, ktorá si dokázala udržať svoje pozície je Občanská demokratická strana. V porovnaní s poslednými voľbami svoj výsledok dokonca ešte posilnila a skončila na druhom mieste. Výraznej podpore voličov strany sa teší Václav Klaus mladší, ktorý sa z tretej pozície v Prahe dokázal prekrúžkovať na prvú a predbehol tak aj predsedu strany Petra Fialu. Práve títo dvaja politici podľa Michelka zvedú boj o ďalší charakter ODS.
„Bude to model, kde na jednej strane bude ostrá rétorika Václava Klausa mladšieho a politicky korektných vyjadrení Petra Fialu na strane druhej. Klaus mladší je dnes síce v menšine, nemá silné pozície, ale stal sa lídrom v počte preferenčných hlasov. Navyše, má recept ako zisk ODS ešte zvýšiť — pritvrdiť rétoriku, no zároveň neprekročiť isté hranice. Toto je model ako dostať stranu na 15-20%, niečo podobné sa nedávno podarilo rakúskym ľudovcom," predpovedá ďalší vývoj v strane politológ.

Vyjednávania budú vojnou nervov

Podľa vyjadrení viacerých lídrov parlamentných strán je najväčšou prekážkou koalície s ANO osoba Andreja Babiša a jeho trestné stíhanie. Lídri parlamentných strán už počas kampane avizovali, že do vlády s Babišom nepôjdu a rovnaký postoj u nich zostal aj po zverejnení výsledkov. Momentálne by ANO malo v Poslaneckej snemovni väčšinu len s ODS, jej líder Petr Fiala, však akúkoľvek spoluprácu odmieta.

„Najpravdepodobnejší by bol starý koaličný formát — ANO, ČSSD a KDU-ČSL, no pre sociálnych demokratov by to bol „polibek smrti". Budú preto veľmi váhať," hovorí Michelko. Navyše ľudovci si dali podmienku — do vlády s ANO áno, ale bez Babiša. Ochotu ísť do vlády zase prejavila SPD Tomia Okamuru, toho však odmieta Babiš. Navyše obe strany dohromady by mali len sto hlasov a potrebovali by tretieho partnera — aj keď len na tichú podporu. Pri tomto modeli sa hovorí najmä o komunistoch. Andrej Babiš sa teda bude musieť rozhodnúť medzi tým či ísť do vlády s extrémistom Okamurom a komunistami alebo do vlády, ktorú by viedla jeho strana, nezasadnúť. Michelko upozorňuje, že na takomto princípe fungovala prvá vláda Roberta Fica, keď lídri zvyšných dvoch koaličných strán Ján Slota (SNS) a Vladimír Mečiar (HZDS) neboli súčasťou vládneho kabinetu.

„Otázka je, ako dlho bude odolávať Babiš a či bez ANO vôbec vznikne vláda. Bude to teda vojna nervov o to, kto skôr ustúpi. Ale už teraz je jasné, že akákoľvek strana, ktorá kývne na spoluprácu s Babišom bude následne vystavená mediálnej tsunami," dodáva politológ.

Politický kraj rastie, stred sa scvrkáva

Po posledných voľbách sa do parlamentu dostalo rekordných deväť strán, pričom tie, ktoré možno označiť ako štandardné, zostali na chvoste. Okrem ľavicovej ČSSD a KSČM utrpeli debakel aj pravicové strany s výnimkou už spomínanej ODS. KDU-ČSL, TOP 09 i STAN len tesne prekročili päťpercentnú hranicu a znechutený pravicový volič zrejme odovzdal svoj hlas Pirátom. Michelko upozorňuje aj na fakt, že rozdelenie KDU-ČSL a STAN bolo veľmi neprezieravé, keďže český volebný systém uprednostňuje väčšie strany. Dokopy majú šestnásť mandátov, no ako jedna strana ich mohli mať o päť viac.

Česká republika sa tak zaradila medzi krajiny, v ktorých sa potvrdzuje nárast popularity neštandardných strán a politikov. „Ten trend je všeobecný v celej Európe. Politický stred je vyhorený a vyčerpaný, štandardné strany sa preto scvrkávajú a rastú politické okraje — neštandardné strany sprava aj zľava. Napríklad vo Francúzsku sú Le Penová na pravici i Mélenchon na ľavej strane spektra silnejší ako republikáni resp. socialisti," hovorí Michelko a dodáva, že hlad po jasnej vyhranenosti začína byť i vo vnútri štandardných strán, čoho príkladom môže byť aj súboj Bernieho Sandersa s Hillary Clintonovou v americkej Demokratickej strane či úspech Jeremyho Corbyna v britskej Labour party.

Napriek tomu, že sa tento trend potvrdil i v Českej republike fatálny dopad na jej zahraničnopolitickú orientáciu, vrátane vzťahov so Slovenskom, to podľa politológa mať nebude. „Okamura nebude zásadným spôsobom ovplyvňovať zahraničnú politiku krajiny. Česko bude možno principiálnejšie v otázkach kvót, môže sa zvýšiť tlak na presadenie všeobecného referenda či euroskepticizmus v spoločnosti, ale napríklad vypísanie referenda o členstve v EÚ nepredpokladám. Hlavné nateraz zostáva či sa Klaus mladší presadí v ODS a či sa v českej politike posunú pravidlá politickej korektnosti," uzatvára Michelko.

Názor autora se nemusí shodovat s názorem redakce