„Najhoršie zlo je to, ktoré sa tvári ako dobro…“
„Jeden deň revolúcie nás vyjde rovnako draho, ako stavba 3 vojenských lodí…“
V. Hugo, „Bedári“ 

Úvod. Globálno-politické pozadie procesov na SVK, Nemecko, Francúzsko, „jadro“. Aktíva SVK. Štátny prevrat v réžii SNS. Profil „patriotov“ – kryptoľudákov. Slota a Žilina. Kauzy SNS – školstvo, obrana. O hlavných pilieroch „patriotickej“ ideológie – Tiso, antikomunizmus, klérofašizmus, davo-elitarizmus. O oportunistickom „rusofilstve“ patriotov. O procese s Tisom z hľadiska globálneho riadenia. „HS“ = patriotické SME. SIS v pozadí „HS“ a „SV“. Dankov prejav ku Dňu Ústavy ako insight do psychopodstaty „patriotov“. Kto bol Ján Thurzo? Žilina ako centrum koncentrácie riadenia a sionizmu na SVK.

Pán Chmelár, ktorý vytrvalo a prešibane masíruje verejnú mienku všeobecne naočkovávaným pocitom „totálneho zlyhania systému a vlády“, avšak neobjasňuje globálno-politické motívy a výstupy súčasných procesov na Slovensku, sa v nedávnom článku o uväznení katalánskych lídrov vyjadril, že ide o prvý proces s politickými väzňami v novodobej EÚ, o demontáž právneho štátu za podpory eurokracie. Zvláštne, že som ho nepočul takto sa „zasadzovať sa spravodlivú vec“ v dobe, keď Veľký inkvizítorský úrad v Haagu po juhoslovanských konfliktoch zo začiatku a konca deväťdesiatych naparoval obvineným Srbom tresty za všakovaké domnelé genocídy, zatiaľ čo chorvátskych a albánskych hrdlorezov zbavoval obvinení. Nepočul som ho hovoriť o politických väzňoch v kontexte uväznenia predsedu poľského hnutia „Zmiana“, ktorého tamojšie úrady už dva roky protiprávne a bez súdneho pojednávania držia vo väzbe, obviňujúc ho zo všetkého počnúc kremeľskou propagandou končiac špionážou v prospech Rusov… Stará dobrá babka Európa, ktorej morbídne chúťky a podstatu si „patrioti“ zrejme všimli len nedávno a nevídane sa tu rozhulákali o „zrádzaní Ficom Slovenska Štvrtej Ríši“, však vykazuje v svojich novodobých dejinách (konkr. od XVII-XVIII. stor.n.l., kedy história, podľa A. Fursova, nadobúda „projektový charakter“ - pozn.) bohatý zoznam politických procesov, proti ktorým sú naše „monsterprocesy“ z päťdesiatach malinou. Roku 1898 vystúpil budúci laureát Nobelovej ceny za literatúru Émile Zola so sériou článkov „J’accuse!“ („Obviňujem!“ – franc.) vo francúzskom denníku „L’Aurore“. Krajinou vtedy otriasala tzv. „Dreyfusova aféra“, ktorá nielenže mala odvrátiť pozornosť verejnosti od fiaska a megapodvodu okolo projektu inžiniera Lessepsa so stavbou „Panamského kanála“ (projekt bol „vytunelovaný“ a veľa francúzskych akcionárov ožobračených – pozn.), ale bola to aj vďačná príležitosť pre francúzskych „patriotov“ na vyvolanie celospoločenskej vlny špionománie, šovinizmu a bujnejúceho antisemitizmu. Kapitán Dreyfus pracoval pre francúzsky generálny štáb a padlo naň podozrenie, že predával Nemcom vojenské tajomstvá Francúzskej republiky. Po dlhých rokoch trvania aféry, ktorá Dreyfusovi dolámala osud (hlavným protagonistom v nej bol, ako sa neskôr ukázalo, gróf Estherházy – pozn.), bol kapitán židovského pôvodu nakoniec plne rehabilitovaný – predovšetkým vďaka aktívnej občianskej pozícii a požiadavke obnoviť proces zo strany E. Zolu a triezvo zmýšľajúcich francúzskych vlastencov, ktorí pochopili, že „justícia nie vždy znamená spravodlivosť“. Podobne, ako bitie sa do pŕs, historizujúce moralizovanie a naoko patriotická rétorika vonkoncom nevypovedá o skutočnom vlastenectve našich tzv. „patriotov“.

Kto sú na Slovensku „patrioti“? Je to predovšetkým tá časť PRAVICOVÉHO politického spektra, ktorá – sledujúc porovnateľné ciele ako ortodoxní liberál-fašisti (SAS a iné „transfigurácie“ bývalej SDKÚ, OLANO, MOST) – používa „ne-liberálnu“, konzervatívno-tradicionalistickú a čiastočne proruskú rétoriku. Z jednoduchého dôvodu, pretože pochopili, že  rusofóbia a liberalizmus na slovenského voliča nezaberajú. Preto sa títo politickí „obojživelníci“ prispôsobili dobe, a snažia sa pod konzervatívnymi a tradicionalistickými heslami dosahovať tie isté ciele, ako pravicoví liberál-fašisti – totiž odstránenie R. Fica od moci a zachovanie davo-elitárneho systému riadenia spoločnosti.  S tým rozdielom, že v tomto prípade sa už nebude jednať o nejakú „neškodnú“ mocensko-politickú rošádu, ale naslovovzatý PRAVIČIARSKY (t.j. liberálno-fašistický a „patriotický – pozn.) MAJDAN, ktorý môže smrteľne ohroziť bezpečnosť Slovenskej republiky.

Medzi takýchto „patriotov“ zahŕňame predovšetkým – SNS, ĽSNS, KDH a rôzne k nim pridružené, resp. s nimi previazané štruktúry. S istými výhradami sem musím, hoci mi je to ľúto, priradiť aj pp. Harabina a Mečiara, ktorí (jeden hyperbolizovane, druhý latentne) nahlodávajú stabilitu vlády a podkopávajú Ficovu autoritu. O tom, čím hrozí podobné otvorenie Pandorinej skrinky (t.j. bezbrehá a neopodstatnená kritika Fica napr. v podaní p. Harabina – pozn.), sa títo „patrioti“ zrejme nezamýšľajú. NEMOŽNO INICIOVAŤ PROCES, ktorého výstupy  nie ste schopní ukontrolovať!  Mediálno-ideologickým baranidlom „patriotov“ sú predovšetkým „Hlavné Správy“, „Slovenské národné noviny“ a „Slobodný vysielač“. Obzvlášť znepokojujúca je skutočnosť, že s takýmito „patriotmi“ súcitia a na podvedomej úrovni sa napájajú na ich mylný egregor mnohí predstavitelia slovenskej inteligencie, ktorí podliehajú veľmi rozšírenému neduhu – „nacionalistickému výkladu“ miestnej histórie, t.j. jej vatikánskej koncepcii. Táto časť inteligencie je protikomunisticky naladená a latentne spochybňuje legitimitu rozsudku nad J. Tisom, nehovoriac už o ideologickej úderke z početných protificovských a kotlebovských trollov, ktorí na alternatíve a webe celkove vykonávajú čiernu prácu na privodenie revolučnej situácie na Slovensku. Všetkých ich spájajú z pohľadu našej štúdie dva kruciálne aspekty – sú v opozícii voči R. Ficovi a vykazujú kryptoľudácku inklináciu. Celkový dozor nad procesmi v „patriotickom“ tábore vykonáva euroázijská frakcia GP, predovšetkým prostredníctvom Vatikánu a ním štruktúrne ovládanej Slovenskej informačnej služby. V svetle posledných udalostí sa však čoraz väčšmi ukazuje, že rozhodnutie GP ohľadne tejto našej „patriotickej“ pravice už padlo, má byť – aspoň v otázke SNS – definitívne zdiskreditovaná a drasticky zreorganizovaná tak, aby funkciu „normálnej“ patriotickej pravice prevzali p. Mečiar a jeho kádre.  To, čo predvádza SNS, sa inak ako samoodpisom, t.j. procesom pílenia vlastného konára, nazvať nedá. Pán Danko si mohol ušetriť množstvo problémov, ak by radšej sám dobrovoľne rezignoval, čo by v západnej Európe už dávno bol býval spravil akýkoľvek relevantný štátnik po podobnej kauze, akú vyvolalo klanovo-korporatívne pozadie SNS a ich predĺžené ruky, resp. nastrčené bábky-hovorcovia v štruktúrach strany samotnej. Mám na mysli predovšetkým pánov Pašku a Hrnka (pri hodnotení posledného zrejme treba mať na zreteli staré ruské príslovie „Bog šeľmu metit…“ – pozn.).

Chudák právnik Danko, vyzerajúci v tejto „Diabolskej komédii“ slovenskej politiky ako nejaký protekčný a povýšenecký učeň, recitujúci svoje inými písané prejavy ako školák-jednotkár, by sa mal radšej zamyslieť nad tým, či mu stojí niekým zaručený príjemný zvyšok života za jeho čoskoro pošliapanú a znemožnenú reputáciu…? Veď SNS bude v najbližšej budúcnosti politicky znemožnená a preferenčne knock-outovaná, a nepochybujem, že klanovo-korporatívne pozadie v SNS skrz takých podlých intrigánov ako Hrnko a Paška pohotovo hodí všetku špinu na Danka, obyčajného locha, ktorý sa nechal využiť a o ktorého si „šedé eminencie“ hnutia v prípade nutnosti utrú nohy. Ale namiesto toho, aby toto všetko pán Danko zvážil po tom, ako jemu a celej SNS Fico „vyčistil žalúdok“ pred rozhodujúcou koaličnou radou, pán plukovník tupo pokračoval za asistencie klanovo-korporatívneho pozadia svojej strany v tej medzikoaličnej štafáži, bezprostredne ohrozujúcej zdrojovú stabilitu Slovenska.

Ba čo viac, z augustových udalostí sa Danko zrejme nepoučil, keďže prednedávnom absolvoval „kurz navýšenia kvalifikácie“ počas pracovnej cesty v Čiernej Hore, kde za tútorstva M. Djukanoviča dostával školenie o tom, ako úspešne realizovať pro-natovský štátny puč v krajine s prevládajúco rusofilným obyvateľstvom. Pretože spôsob, akým to Djukanovičove komando v juhoslovanskej krajine zrealizovalo, je zarážajúci a donebavolajúci. Naše média o tom samozrejme nereferovali, ale vtedajšie masové protinatovské demonštrácie v Čiernej Hore mi pripomínali miliónovú demonštráciu v Paríži za „tradičnú rodinu“. Akurát s tým, že na rozdiel od arogantných francúzskych parlamentárov, ktorí si tú sprostú homosexuálnu agendu presadili bez ohľadu na mienku „tradičného Francúzska“, „úspešný líder Djukanovič“, od ktorého sa vraj môžeme veľa čo učiť (podľa Dankových slov – pozn.), protesty v Čiernej Hore brutálne potlačil zásahom bezečnostných zložiek a „dobrovoľne-nasilu“ zavliekol krajinu do NATO. Úprimne povedané, celkom ma desí predstava, že máme takého zlostného a vlastizradného diletanta na čele parlamentu Slovenska (nehovoriac o bezprincípnom a samoľúbo-hlúpom úžerníkovi z Prezidentského paláca), toho Slovenska, ktoré bude v blízkej budúcnosti kľúčovým územím a uzlom komunikácie medzi „západoeurópskym“ „romano-germánskym jadrom“ terajšej EÚ a Euroázijskou úniou. Problém je v tom, že SNS je skrz-naskrz korupčná strana, ktorá  je v princípe nositeľom podobného egregoriálneho psychotypu (napr. identická nenávisť k socializmu a démonizácia prednovembrovej minulosti – pozn.), ako ich pravicoví kolegovia od liberál-fašistov. SNS je dichotomická – rétorika a mindset inšpirovaná „Vatikánom“, zatiaľ čo záujmy, konexie a politické kalkulácie sú intenzívne napojené na „atlantistov“, ktorých sa euroázijské krídlo GP potrebuje v Európe zbaviť. A vidíme, že prvé lastovičky už poleteli, viď materiál Nicholsonovej (znovu tá istá rodinka jak v prípade s Gorilou a Nicholsonom, žeby predzvesť odštartovania novej Gorily, tentokrát zhubnej pre „patriotov“? – pozn.) v „Denníku N“. Nehovoriac už o odsúdení Štefanova a Janušeka. Najlepšie na tom bolo sledovať ich prekvapený, nechápavý výraz. Oni skutočne nechápali, ako ich – elitu-správcov polokolónie Slovensko – mohlo odsúdiť naše súdnictvo. Pretože nechápu globálnu politiku, nuž – tuda im i doroga.

Vy všetci, vrátane blogera Júliusa (známa to „rosnička biblického projektu“, ako tohoto provokatéra a šíriteľa poplašných správ nazval Taurus z vodaksb.eu – pozn.), ktorí ste sa tu v poslednej dobe do zachrípnutia rozoziapali o škodlivosti „jadra“, o blízkom konci slovenskej suverenity a nevyhnutnosti Ficovho skorého pádu (…) – nech Vám všetkým zaznie moje osobné „J’accuse!“, panikári, zbabelci a zmätkári! A čo do SNS, toho vreteničieho hniezda, vedzte – Je vous maudis! Preklínam Vás. Dostanete, o čo koledujete, pretože ste zaspali dobu a stále si myslíte, že politika (spravovanie vecí verejných) – toť záležitosť výlučne politikov. Veľký omyl, je informačná doba, INFORMÁCIA a jej zdieľanie znamená RIADENIE, a preto Vaše plány skazia obyčajní, informačne kompetentní ľudia zo skutočnej alternatívy. Lebo tú existujúcu ste na Slovensku už vo významnej miere nahlodali. Vy, patrioti, v reálnom režime pracujete na tom, aby sa zhmotnilo zbožné prianie liberálno-fašistickej pravice, tak hutne vyjadrené vo fcb-statuse strany SAS, totiž príbehu o tom, ako v XVII. stor. holandský DAV zavraždil a zjedol vtedajšieho prvého ministra. SAS týmto svojim statusom vonkoncom neprestrelila, jedná sa o otvorenú a neodvolateľnú deklaráciu zámerov. Povedzte mi jediný dôvod, aby som nedávne Ficove zdravotné ťažkosti NEVNÍMAL ako atentát. Lebo šance sú tak 50/50, po triezvom zvážení všetkých „wenn und aber…“ Navyše, Fico explicitne zdôraznil, že si do štúdia RTVS nosí čaj vo vlastnej termoske.

Veľmi nerád (hoci by mi to ako autorovi mohlo lichotiť) konštatujem, že veľká časť z našich tvrdení a predpovedí zo série „Kontúry štátneho prevratu na SVK“, „Prečo Fico ignoruje Kotlebu“ a „O nevyhnutnosti ideologickej porážky ľudáctva“ sa začína potvrdzovať a napĺňať. Preto si dovolím hneď na začiatku vyzdvihnúť a opakovane sa prihlásiť k hlavnej, najdôležitejšej téze, vyplývajúcej z analýzy obecného chodu vecí skrz prizmu Dostatočne všeobecnej teórie riadenia, totiž -

Fico a kruh „jemu verných“ sú JEDINOU slovenskou politickou silou, ktorá aktívne bojuje za našu suverenitu, pričom zdrojová stabilita a miera suverenity Slovenska je značne závislá na mocenskom postavení Fica samotného. Rozpad vlády, odstránenie Fica od moci spolu s predčasnými voľbami by mohli ľahko priviesť – podľa ukrajinského scenára – Slovensko k „patrioticko-kotlebovskému“ Majdanu. Pozoruhodné je, že snahy o majdanizáciu Slovenska sú priamo úmerné rastu prestíže a renomé Slovenska na medzinárodnej úrovni, ako aj stabilnému rastu výkonnosti slovenskej ekonomiky. A ešte dôležitejšie pre pochopenie súčasnej situácie je skutočnosť, že tieto snahy o majdanizáciu SVK v réžii predovšetkým „atlantistov“ sú v rozpore s dlhodobými prioritami euroázijského krídla GP na našom území.

„Pravica sa len snaží vyriešiť svoje vnútorné problémy… Teraz však ide o to, či Slovensko prežije v komplikovanom medzinárodnom prostredí.“                          R. Fico                 

Kto vôbec z novinárov dnes reálne počúva Fica, alebo sa snaží pochopiť to, čo posledný hovorí, resp. ako vystupuje? Cenzúra v internete je taká, že do momentu vyvesenia originálnych videozáznamov s kompletnými vystúpeniami premiéra na vládnej stránke vlada.gov.sk, je prakticky nemožné dopátrať sa skutočného obsahu jeho posolstiev vo všetkých bez výnimky „mienkotvorných“ mainstreamových zdrojoch. Väčšina týchto tendenčne písaných článkov je potom pozliepaná z kontextuálne vytrhnutých viet, ktoré pohotovo komentuje a účelovo misinterpretuje nejaký „vyškolený politológ“, na mienku ktorého nik nie je zvedavý. Všetci tu na čele s „HS“ kričíte o tom, aká je vláda skorumpovaná, systém prehnitý, akou je Ficova snaha začleniť sa do „jadra“ zradou na našej suverenite, že nám sem podsunú migrantov, že Brusel je všemocný a tí „veľkí nás zjedia“. No a samozrejme, čo iného zostáva spraviť „patriotom“, ako zvrhnúť takúto „Ficovu vládu“ (neadekvátne pomenovanie pre väčšinovo skupinu agentov vplyvu, s ktorými musí pracovať a bojovať Fico ako „krízový manažér“ – pozn.). Pre jednoduchosť a stručnosť budeme pre takúto zmätočnú, panikársku a revolučne-mobilizujúcu rétoriku našich „patriotov“ používať terminus technicus „Fico ZRADIL“. Aká vytrvalá a systematická činnosť to je, sa môžeme presvedčiť na stránkach „HS“, ktoré sa premenili na akési „patriotické SME“, vedúce proti vláde a osobne Ficovi mediálny džihád paralelne s priamou podporou kotlebovcov. Dokonalý príklad – ultimátum odsúdeného kotlebovca M. Magáta Ficovi, aby si balil kufre, pričom toto ultimátum „HS“ zakrátko stiahlo z hlavnej stránky. Hoci takých „výziev ísť do ulíc nastoliť spravodlivosť“ je v ich archíve dostatok, viď: http://blog.hlavnespravy.sk/1014/vyzva-k-mobilizacii/.

Nuž, o čom vlastne bude to „jadro“ a čo skutočne Fico advokuje?

Prvé, čo si maľovatelia hrôzostrašného obrazu „Bruselistanu“ či „Štvrtej ríše“, strašiaci našu predstavivosť skutočne strelenými nápadmi, legislatívnymi iniciatívami a „projektmi“ bruselských eurokratov, neuvedomujú, je skutočnosť, že ani Francúzsku, ani Nemecku EÚ v jej súčasnej podobe nevyhovuje. Mnohé jej štruktúry boli budované bezprostredne po skončení „Studenej vojny“, a to tak, aby zabezpečili anglosasko-sionistickú dominanciu na kontinente. Smerodajný a kardinálny aspekt, bez ktorého nepochopíme architektúru súčasnej EÚ, rovnako ani príčiny jej  preformátovania, spočíva v 2. globálno-politických udalostiach:

1. rozpad ZSSR a Východného bloku

2. „zjednotenie“ Nemecka.

Je známe, že Gorbačovova iniciatíva zjednotenia SRN a NDR bola veľmi nepriaznivo prijatá Thatcherovou a Bushom. Myšlienka zjednoteného Nemecka tak vystrašila Anglosasov a Francúzov, že sám Mitterand súhlasil so zjednotením Nemecka len za podmienky, že v budúcnosti bude zavedená jednotná európska mena. EÚ, účelová politická nadstavba nad dovtedy vcelku výkonnými európskymi hospodárskymi združeniami, bola v Nice roku 1992 (zrod súčasnej „EÚ“ časovo koreloval s obdobím našej vlastnej „emancipácie“ – pozn.) a neskôr v Maastrichte predložená svetu spolu s projektom jednotnej európskej meny. Práve tak sa západná elita, obzvlášť atlantisti, snažila zaistiť si kontrolu nad tovarovými a finančnými tokmi z a do Nemecka. Plus, v rámci poistky, vojenská okupácia silami NATO najprv bývalej NDR, a neskôr celej Východnej Európy. Rozpad ZSSR a RVHP len dopomáhali tomuto procesu.

Projekt EÚ teda nebol a stále nie je vyložene nemecký, napriek tomu, že Nemcom sa podarilo v tomto post-novembrovom súradnicovom systéme ekonomicky sa presadiť. Projekt EÚ, rovnako ako aj treťoríšsky aj štvrtoríšsky projekt, je celozápadný. Je to projekt GP.

Konkrétne Nemecko, ako správne vystihol dlhoročný minister financií W. Schaeuble – „…nebolo od roku 1945 ani jeden deň suverénne…“. Nakoniec, ostro stojí otázka štátoprávnej legitimity súčasnej SRN. Napriek tomu, že Nemci každoročne slávia Deň nemeckej jednoty ako spomienku na proces znovuzjednotenia Nemecka v rokoch 1990-91, je stále aktuálna otázka – nakoľko je SRN suverénna a či udalosti 1990-91 skutočne boli znovuzjednotením?

Veď z medzinárodnoprávneho pohľadu by znovuzjednotenie bolo legitímne, ak by SRN a NDR z vlastného suverénneho rozhodnutia súhlasili so zánikom svojho statusu a vytvorením nového subjektu medzinárodného práva. To však predpokladá prijatie novej Ústavy. V Hlavnom zákone SRN (Grundgesetz) – Angloameričanmi ešte roku 1947-48  písanom „okupačnom zákonodarstve“, nie snáď Ústave – sa píše, že daný Zákon platí až do oslobodenia a znovuzjednotenia krajiny. V skutočnosti však nemecké znovuzjednotenie malo charakter pohltenia NDR, nachádzajúcej sa v pozícii obete, ponechanej ZSSR napospas osudu, zo strany SRN – predátora. Bol to novodobý ANŠLUS Východného Nemecka, a starí dobrí „Ossis“ to presne tak aj pociťujú.

Teraz je však už doba iná. Pax Americana sa rúca pred našimi očami, a v Európe začínajú vystupovať na avant-scéne v čoraz väčšej miere staré kontinentálne romano-germánske elity, ktoré spolu s ich koordinujúcim Vatikánom spadajú pod tzv. „euroázijskú“, „červenú“ frakciu GP. Viď posledné vyhlásenia nemeckého ministra zahraničia S. Gabriela, v ktorých varoval, že v prípade sabotovania jadrovej zmluvy s Iránom zo strany USA sa Európa bude zbližovať s Ruskom a Čínou.

Mnohé zo súčasných globálnych tektonických posunov sú spôsobené tým, čo nazývame „systémovou krízou kapitalizmu“, vyplývajúcou z jeho expanzívnej podstaty. Povedané po-lopate – Matička-Zem už nemôže uniesť podobné spôsoby hospodárenia a života človeka, ako tomu bolo doteraz. Aj nám to patrične ukazuje cez neodvratné geoklimatické zmeny, povodne, suchá a nevídané hurikány. Ideál súčasných adeptov kapitalizmu – „konzumná spoločnosť“ – je cestou k záhube. Sodomia a perverzita, sprievodné to javy tohto „konca dejín“ na Západe, sú už len akousi biblickou predzvesťou blížiacej sa katastrofy, ktorá NEVYHNUTNE postihne spoločnosti, tolerujúce a vnucujúce sodomiu (pod archaickú „sodomiu“ spadajú všetky hriechy, pardon – cnosti LGBT – pozn.).

„Kapitalizmus sa vyčerpal a už nezodpovedá reáliám a potrebám súčasného sveta. Budúcnosťou svetovej ekonomiky by preto malo byť globálne prerozdeľovanie…“  

Klaus Schwab, moderátor Davoského ekonomického fóra, 2012.

V deväťdesiatych a nulových rokoch sa Západná Európa veľmi dobre priživila na žmýkaní zdrojov z východoeurópskych štátov, rovnako ako USA na úkor zdrojov Ruska. Vstup do štruktúr NATO bol – aspoň na Slovensku – odsúhlasený bez riadneho referenda ešte pred mocenským nástupom Fica, ktorý musel hrať podľa pravidiel, ktoré nenastavoval. Podobne aj v pripades EU. Táto „hostina počas moru“ trvala do roku 2008, kedy vypukla finančná kríza (Fico to nemal ľahké za prvej vlády) – predzvesť krachu neoliberálnej revolúcie. Jedným zo „záchranných krokov“ Obamovej administratívy, ktorý mal ak nie zamedziť, tak aspoň oddialiť krach „Pax Americana“, bolo TTIP. V princípe išlo o to, aby Amerika vyžmýkala Západnú Európu tak, ako Západná Európa predtým vyžmýkala Európu Východnú. V Európe samotnej však mnohí predstavitelia starých kontinentálnych elít nesúhlasia s úlohou obetného baránka pre „atlantistov“. Obecná schéma hry je nasledovná:

I. Aby mohli USA Európu efektívne žmýkať, potrebujú EÚ oslabiť, ale zachovať celistvú; preto ich štruktúry (Soros, NGO a agenti-lobbysti v politickej sfére tej-ktorej krajiny – pozn.) spustili migračnú krízu; atlantisti, hojne zastúpení v EÚ, tejto kríze nahrávali a stále nahrávajú, ako to dosvedčuje posledné rozhodnutie Európskeho súdneho dvora ohľadne žaloby Slovenska a Maďarska vo veci kvót.

II. Naopak „kontinentáli“, aby ich „atlantisti“ prostredníctvom štruktúr EÚ nevyžmýkali, sa usilujú o kardinálne preformátovanie EÚ alebo dokonca jej rozpad, aby mohli na uvoľnenej tabula rasa postaviť niečo nové. Práve o tom je toľko omieľané a zatracované „jadro“. Zrejme práve to má byť zhmotnenie toho, čo DVTR nazýva „dlhým overstagom“ Putina-Merkelovej, ktorý bol popísaný tu: http://leva-net.webnode.cz/products/kyperska-krize-muze-byt-vyhodna-rusku-a-nemecku/

EÚ s jej rigídnymi štruktúrami dnes vyhovuje snáď už len bruselským eurokratom, ale vonkoncom nie európskym elitám, nehovoriac už o príkrom rozpore bruselských rozhodnutí s existenčnými záujmami samotných európskych národov. EÚ bude preformátovaná bezpodmienečne, a miera angažovanosti „kontinentálov“ v tomto procese bude stúpať priamo úmerne sťahovaniu sa „atlantistov“ z poľa boja. Británia už bola vyšachovaná z hry o európsku budúcnosť, ktorá bude určovaná v prvom rade vnútropolitickým vývojom v Nemecku a Francúzsku, a v neposlednom rade angažovanosťou nových členských krajín vo veci postupného zbližovania sa Európy a Ruska, ako to káže samotná podstata vecí na kontinente – jednotný hospodársky a humanitárny priestor od Lisabonu po Vladivostok.

Historická skúsenosť ukazuje, že vždy, keď si Nemci a Rusi rozumeli, bol v Európe pokoj a mier. Veľký kancelár Otto von Bismarck, ktorý pôsobil ako dlhoročný pruský veľvyslanec v Rusku, volal po spolupráci a mieri s východným susedom, varujúc – „Nikdy nebojujte s Ruskom!“.

Naopak, prístup „atlantistov“ dokonale vystihol G. Friedman, riaditeľ „tieňového CIA“ Stratfor, ktorý povedal, že „hlavným geopolitickým cieľom USA v XX. storočí bolo nepripustiť spoluprácu a spojenectvo medzi Ruskom a Nemeckom“, pretože také niečo by automaticky neutralizovalo americkú hegemóniu vo svete.

Je veľmi pravdepodobné, že po „počiatočnom zahriatí“ budú zmeny budú prebiehať rýchlo, brutálne a na všetkých úrovniach riadenia súčasne. Ak nechceme byť vynechaní z riadiacich procesov, formujúcich budúcnosť kontinentu, musíme sa do nich v našom vlastnom záujme zapájať tak, aby boli v maximálnej miere zohľadnené naše záujmy, aby sa náš konceptuálny prístup pretavil do roviny celoeurópskych politík. Nič nie je dopredu dané a vonkoncom nie je predurčené, že Európa má na výber len z dvoch scenárov (Veličko) – islamizácia alebo znovuoživenie nacizmu. Obzvlášť posledným nás tak vytrvalo strašia „patrioti“, ktorí si tento nacistický vektor európskych politík zrejme všimli len nedávno, a trúbia na poplach, vraj Fico nás zapredáva do područia novej „Štvrtej ríše“… Lacná demagógia! Veď o čom potom bola celá tá kauza s dvojitou kvalitou potravín, ak nie o kryptonacizme v EÚ a Ficovom boji s ním? Ale vtedy patrioti nekričali a ani len nepochválili Fica a jeho iniciatívu… Ale je to tak a sme v spolku týchto nacistických pohrobkov – nie Ficovou vinou – a musíme s nimi jednať. A mimochodom, práve agenda dvojitej kvality potravín je našou najefektívnejšou zbraňou proti hrozbe zaplavenia migrantmi. Pretože jednoducho nie sme povinní preukazovať solidaritu tým, ktorí do našich supermarketov dodávajú podradné potraviny a majú nás za ľudí tretej sorty. Obzvlášť, keď toľko omieľanú solidaritu prejavujeme inými spôsobmi.

Každopádne, argument, že Fico nás zapredáva do „otroctva“ Štvrtej Ríše NEPLATÍ, pretože sa jedná o naše maximálne možné (uvažujúc deficit SVK suverenity – pozn.) zapojenie do dialógu o budúcnosti „jadra“, obrysy ktorého sa ešte len formujú.

Ďalším obľúbeným argumentom „patriotov“ je to, že „sme malí..“, že „žiadny vplyv na rozhodnutie silných nemôžeme mať..“, že „Nemecko a Francúzsko nás pohltia, nadiktujú podmienky, donútia konať tak, ako to vyhovuje im…“. Isteže, je to tradičný spôsob jednania kolektívneho Západu, ale aká to pochabosť práve od „patriotov“, že NECHÁPU prednosti, aktíva a silu svojho národa a svojej krajiny! Osobitne pozdravujem Vilibalda Kičina a jeho paškvil na „HS“. Pri všetkých jej nedostatkoch má terajšia EÚ jednu výhodu – poskytuje priestor na dialóg. Napríklad vo veci slovenskej a maďarskej žaloby a rozhodnutia ESD, ktoré „patrioti“ vyhodnocujú ako fiasko Ficovej politiky a pohotovo sršia predpoveďami o tom, ako nás čoskoro zaplavia migranti – je najlepšie vidieť konceptuálnu a riadiacu nepríčetnosť tradičných „patriotov“.

Takže ESD slovenskú žalobu zamietol. Ok – no a čo?? Pochyboval snáď niekto o tom, aký rozsudok vynesie európska justícia, ktorá – keďže nemala dôkazov proti Miloševičovi – ho nechala skántriť v Haagskej väznici, zatiaľ čo H. Thaci, terorista, mafián, obchodník s drogami a orgánmi je „demokratický“ líder „slobodného Kosova“? Odvážim sa dokonca tvrdiť, že ani sám Fico nepochyboval o tom, aké rozhodnutie ESD vynesie. Aký bol teda význam podania predmetnej žaloby? Hra o čas a preformátovanie informačného poľa v Európe. Za tie dva roky sa nielenže pod vplyvom priamych dojmov z „kultúrneho obohatenia“ migrantmi na Západe kardinálne zmenil pohľad občianskej spoločnosti na migráciu, zvýšila akcieschopnosť a aktivizoval pud sebazáchovy u tamojších ľudí, ale títo ľudia priamo videli, ako si s migráciou počínajú štáty V4 a ako Fico za predsedníctva SR v EÚ aktívne tlmočil náš pohľad na vec európskym elitám. Všetci patrioti, strašiaci záplavou migrantmi ako údajným následkom nášho zapojenia sa do jadra – máte uši a mozog? Fico nikdy, ani pri rokovaní s Macronom či Merkelovou, si neodpustil, aby sa nevyslovil v otázke migrácie krajne negatívne ohľadne politiky kvót a prerozdeľovania. Samotná Merkelová v predvolebnej debate s M. Schulzom spomenula, na rozdiel od militaristického a výhražného prístupu svojho kolegu voči „nesolidárnym štátom“, že s krajinami, odmietajúcimi migrantov, je potrebné hovoriť. Hovoriť, nie ich vydierať a nanucovať im to, kvôli čomu padne akákoľvek vláda, ktorá by to schválila. GP potrebuje situáciu v Európe stabilizovať, chaos je nežiadúci. Prijatie migrantov je našimi konzervatívnymi a tradicionalistickými spoločnosťami vehementne odmietané a viedlo by k sociálnemu výbuchu, ktorý ani Fico, ani GP nepotrebujú.

Naopak KOMU NEVHOVUJE ZAČLENENIE SA SVK DO „JADRA“? ATLANTISTOM. TO NÁS RADŠEJ NECHAJÚ VYBUCHNÚŤ a premenia na bojové pole. Pre túto úlohu destabilizujú Poľsko a Ukrajinu, pre túto úlohu pracuje tandem KISKA/KOTLEBA – 2 hlavy jednej hydry, totiž ponovembrového pravicového liberál-fašizmu.
Navyše, ani Nemecko, ani Francúzsko dnes nie sú v pozícii, aby nás mohli zastrašovať či vydierať, lebo majú plno problémov vo vlastnom pitvore. Kto počúval Macrona na stretnutí s lídrami Rakúska, Slovenska a Česka v Salzburgu, si možno pamätá, ako dlho ten rečnil o pracovnej reforme vo Francúzsku. V krátkosti išlo o to, že jeho vláda chystá zmenu pracovného kódexu tak, že tradičný francúzsky „welfare“ sa stane minulosťou. Znížia sa dane a odvody v mene „podpory podnikateľského prostredia a osobnej iniciatívy“, čo však znamená, že štátny rozpočet už beztak zadĺženého Francúzska sa značne scvrkne. Na sociálne dávky a podporu v nezamestnanosti, obrovskú bublinu nekonkurencieschopného a nadmieru štedrého sociálneho systému, už nebude prostriedkov. Viete, dúfam, k čomu to vo Francúzsku privedie. Koniec tradičného „welfare“, z ktorého vo veľkom parazitujú práve imigrantské a moslimské komunity, bude začiatkom sociálnej revolúcie, kedy hladní a zúriví moslimovia budú vystrájať tak, že niekdajšie arabské povstania na predmestiach Paríža nám budú pripadať ako jahody. Potečie krv. Myslíte si snáď, že Peugeot-Citroen, Volkswagen a Kia sa len tak zoberú a vysťahujú? Normálnych tradičných krajín s inteligentným a pracovitým obyvateľstvom, funkčnou sociálnou sférou a bezpečnosťou, v Európe veľa nezostalo. Tieto fabriky sa v dohľadnej perspektíve opustiť Slovensko nechystajú. Nielenže im Slovensko ponúka jedinečnú kombináciu kvalifikovanej pracovnej sily, pracovnej disciplíny, istej úrovne kultúry a medziľudských vzťahov, nízkych výrobných a platových nákladov, ale v súčasnej situácii pre nich nie je mysliteľné vracať sa do Francúzska či relokácia do iných krajín. V tejto situácii sme to my, kto môže a musí klásť podmienky – trebárs vo veci zvýšenia platov.

Aj sa to deje – viď štrajk vo Volkswagene, ktorý Fico podporil. Na rozdiel od liberálov. Európania na naše podmienky pristúpia, ak sa ukážeme ako schopní vyjednávači. Lebo ešte Ostab Bender hovoril – „Korejko je inteligentný človek a chápe, že časť je menej, než celok. A aby neprišiel o celé peniaze, dá mi túto časť…“

V Nemecku je situácia nemenej dramatická. Podobne ako Francúzsko, bude si musieť svoju suverenitu ešte len vybojovať. Dnes je Nemecko ako štát (t.j. komplex inštitútov a moci) pozbavené suverénnej politickej vôle (vrátane práva na sebaurčenie) a nie je – v pravom zmysle slova – úplne štátoprávne legitímne. Nemôže realizovať nezávislú zahraničnú politiku v súlade so svojimi národnými záujmami, nemá vlastnú menu, jeho zákonodarstvo podlieha legislatívnym normám EÚ. Frau kancelárka spolu so spolkovou vládou nemôžu efektívne obraňovať národné nemecké záujmy (k čomu apelujú zaslúžení veteráni nemeckej politiky), pretože podliehajú vonkajšiemu riadeniu. Viď známy Kanzlerakt. Toto riadenie má štruktúrny charakter, pretože spočíva v kontrole štátnych štruktúr, procesu výberu kádrov, hlavných politických strán (CDU, SPD, liberáli), a taktiež na prítomnosti v krajine okupačnej armády NATO o sile 50 tis. ľudí. Toto riadenie sa uskutočňuje vcelku legálne skrz nadnárodné štruktúry EÚ, NATO, ECB, a najdôležitejšiu úlohu v kontrole riadiacich štruktúr donedávna zohrávala Británia a USA, čo aj potvrdili Snowdenove leaky. Všetko to môžeme zaradiť do línie oficiálnej, viditeľnej politiky „nových atlantických elít“, ktoré boli západnými spojencami v Nemecku formované počas celého povojnového obdobia a obzvlášť po roku 1991. Ich pákou v médiách sú – Frankfurter Allgemeine Zeitung, Zeit, Bild, Spiegel; atlantisti taktiež kontrolujú nezanedbateľnú časť nemeckého biznisu. Pod nátlakom EÚ tieto „nové atlantické elity“ presadzovali projekt TTIP a sú advokátmi „tvrdej línie“ voči Rusku a „nesolidárnym“ členským štátom EÚ. Ich kandidátom v posledných nemeckých voľbách bol bezprincípny kryptonacista M. Schulz. Okrem toho je Nemecko tiež objektom neštruktúrneho riadenia, ktoré sa realizuje na úrovni politiky zatvorených spoločností tzv. „starými kontinentálnymi elitami“. Posledné taktiež majú svoje médiá, napr. Sueddeutsche Zeitung, Tagesspiegel, Handelsblatt, Welt, kontrolujú športový biznis a futbalové kluby, čiastočne justíciu. Taktiež ovládajú väčšiu časť nemeckého priemyslu, reálneho sektoru a bánk. Ich politické krídlo, okrem istého zázemia v CDU (bavorská odnož kresťanských demokratov CSU, ktorej predseda H. Seehofer pozval V. Orbána ako čestného hosťa na minuloročný Parteitag – pozn.), tvorí taktiež „Alternative fuer Deutschland“ (AfD) a „zelení“.

Ich funkcia je „mierniť“, vytvárať predovšetkým názorovú (sotva mocenskú) protiváhu mainstreamovej politike. Ich mediálnou oporou je predovšetkým ne-mainstreamový časopis „Compact“ na čele so šéfredaktorom Juergenom Elsaesserom, ktorý veľmi efektívne bojuje v informačnej vojne a otvára Overtonove okná možností v celej škále aktuálnych tém súčasnosti.

Kandidátom „kontinentálov“ na post kancelára vo voľbách bola A. Merkelová. Podľa titulovaného ruského ekonóma M. Chazina tieto „staré elity“ v princípe súhlasia s realizáciou myšlienky euroázijskej integrácie v budúcnosti. Na dôvažok doplníme, že A. Merkelová bola spočiatku človekom kompromisu a lavírovala medzi obidvoma elitárskymi tábormi. Sotva ju bolo možné v roku 2008 upodozrievať z bezpodmienečnej pro-atlantickej orientácie, keďže práve jej vláda adresovala oficiálnu žiadosť USA vrátiť nemecké zlato, ktoré bolo na konci vojny pohlavármi „Tretej ríše“ odovzdané Američanom a poslúžilo neskôr garanciou realizácie „Marshallovho plánu“. Zatiaľ čo „atlantické elity“ sú silou zotrvačnosti vo vleku politiky nadnárodných organizácií a podporujú pre Nemecko zhubný kurz sankčnej a konfrontačnej politiky voči Rusku, „staré kontinentálne elity“, ktoré v oveľa väčšej miere zohľadňujú národné záujmy krajiny a demonštrujú pripravenosť s Ruskom spolupracovať, vstupujú s „atlantistami“ do boja o moc. Viď, napríklad, posledné stretnutie Putina a Nazarbajeva s Východným výborom nemeckého priemyslu: http://kremlin.ru/events/president/news/55824/videos

Práve „kontinentáli“ stoja za projektom viacrýchlostnej Európy a jej nového „jadra“, zatiaľ čo Fico a Zeman plnia v istom zmysle funkciu sprostredkovateľa medzi týmito „starými elitami“ a Ruskom. Navyše, Fico a Zeman zrejme hrajú hrajú v tandeme pre dosiahnutie podobných cieľov v budúcnosti, a preto je dokonca dichotomia súčasného Česka a  Slovenska (ako krajín s pôvodnou a európskou menou – pozn.) na osoh v zmysle strategického plánovania a flexibility.

O všetkých týchto aspektoch súčasnej politiky v Európe už bolo popísané množstvo materiálov a blogov (predovšetkým na vodaksb.eu – pozn.), aj sám Fico viackrát varoval, že v roku 2018 sa začne veľká dračka o zdroje, a že kto „nepôjde na výlet, nenazbiera huby“.

Isteže, „jadro“ bude obnášať isté obmedzenia a náklady, ale neušlo sa nám týchto „obmedzení“ už dosť v minulosti, pričom tak, že sme jednostranne obetovali svoje aktíva a nedostávali žiadnu adekvátnu protislužbu? Teraz je to aspoň „niečo za niečo“, tak čo sa všetci opičíte? Konkrétne ide o Európsky pilier sociálnych práv, ako protislužbu za zavedenie jednotnej finančnej a daňovej politiky, ako garanciu toho, že nové právomoci nebudú zneužité proti nám. Viete, aké sú dane na Západe? Naši zbohatlíci by sa zbláznili, a aj preto ich predĺžené ruky v politike (SAS) všemožne sabotujú európsku politiku Fica v otázke „jadra“.

„Chceme byť dôveryhodnými partnermi SILNÝCH, nie vynútenými spojencami tých SLABÝCH“

R. Fico

Nuž, kto dnes SLABNE? Slabnú atlantisti, ktorí sa zo všetkých síl snažia rozbiť jednotu V4, destabilizovať Ukrajinu a Poľsko a vyvolať v Európe vojnu. Silnejú naopak kontinentáli. Pričom nielen kontinentáli. Silnie Rusko, silnie Východ – všetko rôznovektorové možnosti dosahovania našich globálno-politických cieľov. Globálnych, a nie vymedzene (a obmedzene…) národných. Est-ce entendu? Už teraz Slovensko reprezentuje v niektorých otázkach celú V4.

Okrem toho, podľa samotných Ficových slov, predpokladá „jadro“ zbližovanie sociálnych štandardov. Tak chcete žiť lepšie či nie? Máme šancu urobiť „kvalitatívny skok“ v sociálnej politike. Pritom prakticky väčšinu otázok zvyšovania sociálneho štandardu a blahobytu Fico vyjednáva prednostne s Nemcami a Francúzmi, a až potom na tripartitách a pod. Pre Slovensko častokrát zahraničná (a vo Ficovom prevedení dokonca globálna – pozn.) politika predurčuje vektor politiky vnútornej. Pozrite si videozáznam tlačovky Fica, Sobotky, Kerna a Macrona po salzburgských rokovaniach a zistíte, že Fico je nútený za možnosť zvyšovania nášho blahobytu bojovať s európskymi lídrami, to ich sa pýta, či by nám ľúbezne nedovolili zvyšovať platy, progresívne zdaňovať korporácie, zakotviť právo na min. mzdu do Ústavy či prerozdeľovať zdroje v prospech verejnosti. Práve to je ukazovateľ nedostatočnej v porovnaní s Francúzskom a Nemeckom suverenity Slovenska, avšak tento po dzurindovcoch zdedený stav Fico svojou politikou postupne napravuje. Veď kto pustil na Slovensko nákupné reťazce a ruinoval našich malovýrobcov? Dzurindovci. Fico naopak intenzívne lobuje za poľnohospodárov, za obnovenie našej domácej potravinárskej výroby, t.j. kontrolu nad potravinovou bezpečnosťou.

V prípade sporných otázok sa Fico suverénne a sebavedomo zhovára so západoeurópskymi náprotivkami. A pre nás potešujúcou správou je to, že aj napriek nevídanej opozícii, úradníckej sabotáži a záškodníctvu predovšetkým z radov jeho koaličných partnerov sa Ficovi darí dosahovať reálne pozitívne výsledky a postupne vracať Slovensku suverenitu, ktorú stratilo za šafárenia pravicových vlád. Tu je krátky zoznam toho, čo sa mu podarilo dosiahnuť za dobu poslednej koaličnej vlády:

- vrátil Slovensku Gabčíkovo

- vlaky pre študentov a dôchodcov zadarmo

- zvyšuje platy učiteľom (s ktorými, ako by povedal don Corleone, „…nie je reč“)

- máme najnižšiu historickú mieru nezamestnanosti a najvyššiu mieru zamestnanosti

- nech by ktokoľvek čokoľvek hovoril – nemáme ani nebudeme mať v krajine migrantov

- užívame si snáď najväčšiu slobodu slova v Európe, miera slobody a konceptuálnych myšlienkových impulzov, ktorá panuje v československom internete, je na Západe nepredstaviteľná

- predložil sa návrh exekučnej amnestie, ktorá bude realizovaná, ak vláda ustojí útok zo strany SNS a patriotov (predstavujem si, aký šok to našim vysmiatym „úžerníkom v politike“ spôsobilo – pozn.)

- 4. sociálny balík, odprezentovaný na poslednom zjazde strany v Nitre

- Slovensko úspešne predsedalo EÚ a bude predsedať VZ OSN, stávame sa rešpektovaným a vyhľadávaným medzinárodným partnerom a platformou dialógu celoeurópskeho a globálneho významu.

A práve v tejto situácii, kedy sa pred Slovenskom a Českom otvárajú veľké možnosti sebarealizácie a znovunadobudnutia stratenej suverenity, keď reálne rastie historické sebavedomie a ideologicko-konceptuálna gramotnosť medzi zmýšľajúcimi ľuďmi, sa patrioti snažia povaliť vládu a vyvolať na Slovensku Majdan! Ba čo viac, oni sa opovažujú po týchto podrazáckych augustových (stokrát mal Pjakin pravdu o auguste ako dobe najväčších vnútropolitických podrazov za čias dovoleniek! – pozn.) výčinoch, po nimi vyprovokovanom mini-prevrate hneď nato bezostyšne a farizejsky nám kázať o láske k Vlasti a hodnotám,  politicky inštrumentalizujúc sviatky SNP a obzvlášť Dňa Ústavy! Najprv JED, potom MED – to je také ich… Danko, ktorý takmer povalil vládu, nám tu bude rečniť a prednášať polhodiny sťa nejaká morálna autorita! Veď si ten prejav ešte rozoberieme, je to skutočná perla!