Nedeľňajšie referendum o nezávislosti Katalánska ukázalo, ako si španielska vláda predstavuje dialóg s „neposlušnou provinciou“. Nebohý pravicový diktátor generál Franco by mohol byť pyšný na súčasnú vládnucu garnitúru. Kráčala v jeho šľapajach a neštítila sa nasadzovať po zuby ozbrojených ťažkoodencov na umlčanie volania po samostatnosti. Tak ako počas jeho vladárenia (1936-1975), aj súčasní manažéri európskeho integračného projektu sa dívajú na druhú stranu, keď ozbrojenci nakomandovaní Madridom strieľajú s požehnaním Bruselu na neozbrojené civilné obyvateľstvo gumenými projektilmi. Tie zvyčajne nezabijú, zato ale dokážu ťažko – i smrteľne – poraniť.

Referendum a Operácia Anubis

Zdrvujúca bilancia prvooktóbrového plebiscitu o osamostatnení katalánskej provincie unitárneho španielskeho štátu mala podľa správy TASR deň po skončení referenda bolestivé číselné vyjadrenie: „Podľa údajov regionálnych lekárskych služieb v Katalánsku po zásahu policajných síl muselo byť lekársky ošetrených 893 ľudí. Z toho štyria boli vážne zranení, ale ich stav je stabilný.“ Skutočný počet obetí zverskosti tzv. silových zložiek štátnej moci je samozrejme vyšší. Tých takmer deväťsto zranených odzrkadľuje len počet osôb, ktoré regionálne lekárske služby nahlásili. Tisíce zranených, ktoré sa neraz i z obáv, aby nemali úradné vytriasačky a doživotné úradné záznamy, nechali ošetriť v rodinnom kruhu doma, oficiálne štatistiky nezahrnuli. Pravdepodobne ani ťažké psychické traumy žien a detí z brutality tvrdých čiernych ťažkoodencov.

Tých si španielska vláda, ktorú už žiaľ nemožno označiť inak ako za post-demokratickú, dôkladne vycvičila na potlačenie referenda. Príprava vybraných útvarov polície, civilnej gardy a vojenskej polície dostala krycie meno Operácia Anubis. Ako uvádza Wikipédia, svoju nekalú činnosť spustili už desať dní pred začiatkom referenda násilnými raziami v desiatkach lokalít katalánskych samosprávnych štruktúr. Skonfiškovali volebné lístky, techniku a pozatýkali vytipovaných katalánskych činiteľov. Svoje „manuálne zručnosti“ a „tímovú prácu“ si „zdokonaľovali“ represívnymi zákrokmi počas poslednej septembrovej dekády pri rozbíjaní katalánskych pronárodných zhromaždení a demonštrácií. Záber uverejnený na Wikipédií dokumentuje, ako sa doslovne uvádza, políciu v Barcelone počas referenda pri streľbe gumovými projektilmi. Tie sú v Katalánsku zakázané už od mája 2014 roky, ale to Madrid cynicky ignoruje.

Plazivá militarizácia polície a brutalizácia nariaďovaných, povoľovaných, tolerovaných či súdne nestíhaných zásahov proti civilnému obyvateľstvu prebieha v Katalánsku, po celom Španielsku, krížom-krážom po Európe a takmer vo všetkých krajinách planéty minimálne od septembra 2001, keď tzv. svetové spoločenstvo vyhlásilo vojnu svetovému terorizmu. Dovtedajšiemu rozsahu občianskych práv a slobôd začal zvoniť umieráčik a Západ sa odvtedy prepadáva do temných hlbín post-demokratickej civilizačnej éry.

Je pozoruhodné, že ani priebeh operácie Anubis, konfiškácia volebných lístkov, urien a výpočtovej techniky, ba ani obsadzovanie školských a iných budov, dostatočne neodstrašilo občanov, aby prichádzali odovzdávať svoje hlasy. Volebná účasť dosiahla i za takýchto ťažkých podmienok obdivuhodných 42,34 percent. Vyše dva milióny Kataláncov odpovedalo „Áno“ na otázku vytlačenú na volebnom lístku: „Chcete, aby sa Katalánsko stalo nezávislým štátom v podobe republiky?“ Katalánsky parlament odhlasoval nedávno zákon, ktorým zrušil povinnú minimálnu účasť voličov na oprávnenie výsledkov plebiscitu.

Generálny štrajk

Španielska vláda však referendum zaradila na čiernu listinu. Postavila ho mimo zákon, rušila jeho prípravu, prekážala pri jeho výkone a vopred označila jeho výsledky za neplatné. Argumentovala nutnosťou podniknúť všetko na udržanie celistvosti štátu a opakovane deklarovala pripravenosť pokračovať v dialógu s provinčnou vládou sedem a polmiliónového Katalánska. Ochota sedieť za rokovacím stolom s vedením provincie ubitej na politickej úrovni čiernymi obuškami, vyznieva po nedeľňajšom referende ako fraška. Handlovanie sa bude smieť týkať všeličoho, možno i vyberania daní v bohatom Katalánsku a kozmetických úprav prerozdeľovacích mechanizmov v štáte, avšak osamostatnenie katalánskeho národa ostane tabu.

Príznačný vývoj prebiehal deň po referende za kulisami, keď ústredná vláda v Madride a mimovládne nátlakové skupiny štiepili jednotu katalánskych odborových zväzov pri organizovaní generálneho štrajku. Hnev národa na beztrestnosť policajného násilia však natoľko zmohutnel a rozhorčil i početný segment odporcov osamostatnenia, že odbory sa postavili za vstup do generálneho štrajku. Ten ochromil 3. októbra život v Katalánsku. Tlačová agentúra TASR ho opisuje takto: „Dva dni po referende o nezávislosti sa dnes v Katalánsku koná generálny štrajk. Jeho cieľom je poukázať na právo Kataláncov na sebaurčenie a odsúdiť brutalitu španielskej polície voči voličom, ktorí sa zúčastnili na plebiscite označenom vládou v Madride za protizákonný. Do štrajku sa zapojí aj prístav v Barcelone, štátne univerzity i zamestnanci sektoru dopravy. Zavretá pre návštevníkov bude katedrála Sagrada Família, Múzeum súčasného umenia i barcelonská opera. K protestnému hnutiu sa pridal aj futbalový klub FC Barcelona, kde dnes odvolali tréningy profesionálov i dorastu.“

Vládnuca garnitúra v Madride využije pravdepodobne generálny štrajk na odskúšanie si najnovších metód neutralizácie a marenia tohto klasického druhu legálneho masového prejavu odporu. Do hry vstúpia, ako to tradične býva, vyškolené bandy dobre platených štrajkokazov a provokatérov. Povolenie k zásahom dostanú aj útvary vycvičené na operáciu Anubis. Pokiaľ nevypuknú násilné zrážky, vychvália Madrid s Bruselom a im poplatné médiá hlavného prúdu tieto ozbrojené represívne zložky ako anjelov strážnych. Keby náhodou (či „náhodou“) začala tiecť krv, horeli by autá a rinčalo by sklo rozbíjaných výkladov, mohli by opäť predvádzať svoje „majstrovstvo“ v bití hlava-nehlava a pokračovať tak v šírení hrôzy a strachu. O to režimu predovšetkým ide. O zlomenie vôle odporovať. O „výchovu“ obyvateľstva k tomu, aby poslušne klonilo hlavy, nič nežiadalo a na nič sa nepýtalo.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Zopár slov o autorovi...