Na pravoslávnych ikonách je Ježiš Kristus často zobrazovaný ako korunovaný cisár, sediaci na tróne a držiaci v rukách Bibliu, na roztvore ktorej sa dajú zreteľne čítať staroslovanské slovné spojenia. Prečo pravoslávni ikonopisci vytrvalo zobrazovali Ježiša Krista ako korunovaného cisára, držiaceho slovanskú Bibliu? Prečo toľká námaha a práca na zobrazenie „a priori“ nezmyselnej historicko-chronologickej kombinácie? Čo ak to, čo zobrazovali pravoslávni ikonopisci, je pravda?

„Ikony sa nemaľujú, ale píšu. Ikony sa nepozorujú, ale čítajú…“      ruské príslovie

Ako sme písali v štvordielnej štúdii „Cyril a Metod: medzi mýtom a skutočnosťou“, je Konštantín Filozof (Cyril), známy ako „apoštol Slovanov na úsvite ich dejín“, ktorý pre nich „preložil“ Bibliu,  s vysokou pravdepodobnosťou stotižniteľný s apologétom kresťanstva Ježišom Kristom, alias byzantským cisárom Andronikom I. Komnénom z XII. stor.n.l. Konštantínovo „mníšske meno“ Cyril znamená – CYR + ILL, t.j. „Cár-Boh“.V uhorských kronikách sa Ježiš Kristus-Cyril zachoval ako uhorský kráľ Andrej I. Biely (Katolícky).

Práve Konštantín Filozof alias byzantský cisár Andronikus alias biblický Ježiš Kristus daroval Slovanom ich SLOVO, t.j. „staroslovanskú Bibliu“, avšak nie tým – že by ju preložil z gréčtiny, ale priamo napísal v slovanskom jazyku. Pritom pojem „Biblia“ je pre označenie písomností, zanechaných samotným Ježišom Kristom – byzantským cisárom, prehnaný. Išlo predovšetkým o Žalmy, niektoré vybrané pasáže zo Starého a Nového Zákona, Pieseň piesní a to, čo poznáme ako literárne dedičstvo „cyrilometodskej misie“. Ježiš Kristus – Cyril, ktorý rozprával slovanským jazykom a pôsobil v našich krajoch, zostavil prvý slovanský právny kódex – Zakon ssudnyj ljudem... Reinterpretácia prvopočiatkov našich „veľkomoravských“, čiže „romejských“ dejín pod drobnohľadom Novej Chronológie je podaná v spomínanej štúdii o Cyrilovi a Metodovi.

Ježiš Kristus – Konštantín Filozof (Cyril) sa v novochronologicky interpretovaných dejinách dá stotožniť aj s veľkým otcom cirkvi svätým Hieronymom. História o sv. Hieronymovi a jeho spoločníčke Paule je v princípe duplikát príbehu o Cyrilovi a Metodovi, ktoré berú osnovu v pozemskom životnom príbehu Ježiša Krista a Márie Magdalény. Ďalší alegorický opis života Ježiša Krista, konkrétne – jeho vytvorenie slovanského písma, je podaný v legende o staroegyptskom bohovi menom Toth. (Tót – maďarský názov Slovákov, pozri prílohu na konci článku – pozn. aut.).

Naša krajina nielen bola „vlasťou Magdalény“ (t.j. Devy – Devín), ale aj doteraz zostáva sakrálnym regiónom z hľadiska biblickej histórie a prední vatikánski a sionistickí hierarchovia o tom dobre vedia. Napriek všetkým financiám, ktoré boli za dlhé desaťročia povrážané do biblickej archeológie v súčasnom Izraeli, kde Vám výhradne oxfordski či harvardskí historici a profesori so serióznou tvárou rozprávajú o tom, ako z vykopanej hrudy kamenia a keramiky vyvodzujú jestvovanie na danom fliačiku púšte starovekého Jericha, Beer Šeby či Jeruzalema pred neviemkoľko tisíckami rokov, nemôže sa tamojšia „biblická archeológia“ pochváliť ničím, čo by bezalternatívne svedčilo o  biblickej minulosti týchto miest.

Naša krajina aj národ má práve preto také hlboké a nadgeneračné „kresťanské povedomie“, lebo veľa z biblických a historických udalostí, súvisiacich s životom Ježiša Krista a formovaním kresťanstva bezprostredne súvisí s našim územím, na ktorom pôsobil Ježiš Kristus, Mária Magdaléna a apoštol Pavol. 

Rovnako, ako Magdalénu nazývali Devou, volali naši predkovia Ježiša Krista – DIVOM. Práve z pojmu „DIV“ bolo neskôr odvodené latinské aj západoeurópske slovo „DIUS“.

A teraz studená sprcha pre všetkých „Vedátorov“ – duplikátom Krista v údajne pred-kresťanskej slovanskej mytológii je Svätý Vít, resp. Svante-VID. „VID“ je to isté, čo „DIV“. Naviac, snáď si nemyslíte, že by bola kresťanská katedrála na Pražskom hrade zasvätená nejakému slovanskému božstvu, ktorý nemá s kresťanstvom nič spoločné? Takto bol zobrazované „pohanské božstvo“ Sv. Vít v stredoveku. Vidíme, že Vít drží žezlo (atribút cisárskej moci) a pero, resp. Bibliu.

Naviac, „pohanskí Slovania“ zobrazovali Svätého Víta, ako aj boha „Triglava“ častokrát s tromi tvárami, pozerajúcimi v rôznych smeroch. No na Slovensku, napríklad v obci Rákoš na Gemeri, sa, chvalabohu, zachovali kostolíky, kde je Kristus zobrazovaný takto:

S takýmito zobrazeniami tváre Spasiteľa intenzívne bojovala oficiálna cirkev, preto je zázrak, že na Slovensku sa zachovalo mnoho podobných stedovekých unikátov. SLOVENSKO A ČECHY S ICH HISTORICKÝM FONDOM SÚ SKUTOČNÝM POKLADOM PRE VÝSKUMNÍKOV HISTÓRIE A KRESŤANSTVA.

Toto je skutočná biblická pravda. Dnešní autori globálnej politiky sú preukázateľne ľudia s mystickým a biblickým psycho-sociálnym jadrom. Dá sa im čeliť len tak, že sa bude rozprávať PRAVDA, o všetkom a na všetkých úrovniach. Pretože práve LOŽ, počnúc nesprávnou kanonizovanou Vatikánom chronológiou ľudských dejín v XVII. stor.n.l., sa dnes stáva inštrumentom globálnej politiky na všetkých úrovniach. Pápež nie nadarmo debatuje v rozhovore s iránskym vrcholovým duchovným o príchode nového Mahdího-Mesiáša, pretože podmienky na to sú zrelé, ako v období Krista.

Ako sme už naznačili, Ježiš Kristus – Cyril sa v dejinách odrazil aj ako Hieronymus. T.j. Boh Amon. V proroctve Izaiáša, považovanom niektorými za 13 evanjelium kvôli tomu, že obsahuje „anachronickú“ predzvesť Kristovho narodenia, sa Spasiteľ označuje menom „Emmanuel“, t.j. „Ammon“ + „El“ (Amon + Boh). Ale „Amon“, „Amen“ môže značiť taktiež JEDINÝ (Mono) a PRAVDA (Amen).

Detail:

„Amanteni“ – t.j. vyznávači kultu boha Ammona

SLOVO, ktoré Kristus hlásal, a ktoré pre súčasníkov zhmotnil v SLOVANSKEJ BIBLII v podobe Konštantína Filozofa, je totiž založené na PRAVDE.

Táto pravda je jednoduchá – ži podľa SVEDOMIA. Práve svedomie Ti nepovoľuje robiť iným tak, ako nechceš, aby iní robili Tebe. Svedomie, t.j. schopnosť oddeľovať dobré od zlého (príbeh Adama a Evy – ako ústredná a svetodejinná ukážka reálneho vzťahu GP k „svedomiu“ ako životnému leitmotívu…), nás vedie k tomu, aby sme na svete vytvárali kráľovstvo Božie a zanechali za sebou niečo viac, než len pomlčku medzi dvomi dátumami a fúru nevybavených účtov, prekliatí potomkov a nárekov okradnutých veriteľov. Adam a Eva, v skutočnosti, neurobili nič zlé. Príbeh Adama a Evy ukazuje, v skutočnosti, REÁLNY VZŤAH AUTOROV GP KU KRESŤANSTVU. T.j. ľuďom, ktorí sa v živote riadia svedomím a pravdou, t.j. odlišujú dobré od zlého. Toto je zakotvené hneď na začiatku knihy „Genezis“, ktorej dnešné znenie (ako aj náplň dnešného sionizovaného kresťanstva) sa kardinálne líši od toho, čo naši predkovia o kresťanstve vedeli a AKO HO PREŽÍVALI.

Svedomie nás vedie k tomu, aby sme sa učili. Učiť sa však chceme PRAVDE a nie PSEUDOVEDOMOSTIAM. Lebo jedine cez PRAVDU môžeme pochopiť svet a prísť na to, ako ho vylepšiť.

Keď sa naučíme, chceme niečo tvoriť, a nie pracovať na otrokára. Ak nám to nie je dopriate, nie sme šťastní.

Ak nechceme byť otrokmi v globálnom otrokárskom systéme, MUSÍME sa otrokárovi postaviť.

Tentokrát to budeme musieť spraviť sami, a na celej čiare. Je naivné a krátkozraké spoliehať na to, že „veľký brat“ to za nás vyrieši. Nevyrieši ani nebude chcieť. Prečo by aj mal, keď naše „elity“ starostlivo ničia a opľúvajú všetko, čo nás kedysi spájalo a robilo silnými?

Musíme predovšetkým CHCIEŤ, a až potom – VEDIEŤ, ako s bojovať s GP.

Bojovať s ním sa dá len SLOVOM, PRAVDOU A POZNANÍM.

Nielen že nám je dopriate rozlišovať medzi dobrým a zlým, ale je nám daná aj SLOBODNÁ VOĽBA. V dnešnej dobe je to predovšetkým vôľa neprijímať LOŽ, ktorá môže všetkých nás priviesť do záhuby, a hľadať PRAVDU.  Poslaním človeka v živote je čo najširšie realizovať svoj genetický potenciál na blaho seba a okolitého – živého aj neživého – sveta. Človek je od narodenia slobodný a nemôže byť nikoho otrokom.

N-I-K-O-H-O otrokom!!! Len otrokom vlastného SVEDOMIA.

JEŽIŠ KRISTUS NIKDY NEBOL OTROKOM ALLAHA, ALE BOL TO „ČLOVEK“, „syn človeka“! Bol to byzantský cisár, a nie otrok.

„цлавак“ (clavak) je lužickosrbské pomenovanie „Slovákov“. „Clavak“ znamená aj človek…

Byť človekom a antropomorfnou bytosťou nie je to isté. Koncepcia verejnej bezpečnosti uvádza štyri stupne ľudskej psychiky – animálnu (inštinkt hlavný faktor života), zombie-biorobotickú a ľudskú. Byť „človekom“ ( ~ Kristom/kresťanom) znamená riadiť sa v živote PRAVDOU a SVEDOMÍM, učiť sa a tvoriť – pretože to je záruka skutočnej slobody od „duchovného Babylonu“ a záruka bezpodmienečnej lásky k všetkým blížnym, k celému svetu aj k Matičke-Zemi.

Túto našu vnútornú duševnú silu, ktorá jestvuje častokrát aj „napriek“ existujúcemu tlaku fašistickej spoločnosti, pociťovali slovenskí vojaci, keď prechádzali cez frontovú čiaru na východnej fronte, keď sa nepodvoľovali maďarizačnému útlaku, keď skrývali u seba partizánov SNP, keď navzdory chorému dogmatizmu chradnúcej neskorosocialistickej elity počúvali Karla Kryla. Práve toto „kresťanské povedomie“ nedovoľuje R. Ficovi bezvýhradne prijímať a na Slovensku presadzovať samovražednú politiku eurokratov, ktorí sú z väčšej časti atlantistickí agenti-provokatéri, aktívne pracujúci na zničenie Európy.  Práve toto vnútorné svedomie neumožňuje Ficovi zlorečiť na Rusko, núti ho namiesto sprostých uvítacích rečí migrantom povedať – „Sme krajina, ktorá predsa má nejaké korene. Tie korene sú kresťanské a islam sem jednoducho nepatrí“. Práve toto svedomie a zodpovednosť štátnika ho v kritickej chvíli prinútili vysloviť obavu z vojny, ktorá hrozí na 70 percent. Núti ho odmietať satanistický a jezuitský charakter dnešnej politkorektnej politickej rétoriky. V tomto zmysle je Fico oveľa kresťanskejší a vlasteneckejší, než Danko, ktorý povedal, že „za komunizmu sme sa naučili nenávidieť štát“ a ktorého podľa najnovších správ budú reklamovať ako vhodného Ficovho náhradníka.

Práve toto naše vnútorné duševné svedomie, vnímajúce Vlasť v jej prirodzenej – ženskej podobe – nám väčšinovo nedovoľuje správať sa k nej tak, ako sa k nej správajú inonárodní developeri či domáci Judáši bez cti a svedomia. A istota, že „švárny slovenský šuhaj“, ktorý si pocestoval cudzinou a napracoval sa v zahraničí, s behom rokov nevyhnutne zatúži vrátiť sa a žiť v neopísateľne krásnej krajine medzi Tatrami a Dunajom, je zárukou toho, že nemenne bude existovať spoločensko-historická entita s názvom „slovenský národ“. Ktorý má rád husárske kúsky odvahy, sily a chrabrosti, rád sa „odviaže“, ale prechovávu obrovskú úctu k rodičom, k piete, k rodine a tradíciám, a s vekom sa vždy premení na patriarchálneho „Slováčiska“.

Musíme si však uvedomovať a neustále pripomínať túto našu silu, rovnako ako skutočnosť, že nič a nikdy nie je dané naveky, a že za svoje práva treba neustále bojovať, inak Vám ich skôr či neskôr odcudzia. Nie je však boj ako boj. Dnes ide predovšetkým o to, aby sa slovenská spoločnosť konsolidovala, prekonala polarizáciu na základe ustanovenia – prostredníctvom širokej, mierumilovnej a demokratickej celospoločenskej diskusie – jednotných, nadčasových a spoločných ideových osnov, na ktorých chceme budovať a zušľachťovať našu štátnosť, ktoré chceme implementovať do procesu formovania našej politickej budúcnosti. Slováci musia získať reálne vedomosti o okolitom svete, musia sa vedieť pozrieť pravde do očí, a predovšetkým sa musí skonsolidovať kádrová základňa tých, ktorí stoja za jedinou reálnou pro-národnou, vlasteneckou a silnou politickou osobnosťou v slovenskej politike – a tou je bezvýhradne Fico. V istom zmysle sa dá povedať, že ako osvietená občianska spoločnosť – jediný pilier, zdroj a základňa politickej moci Roberta Fica – musíme konať v presnom protiklade k tomu, k čomu nás vyzývajú médiá, opozícia a zahraničie. Prečo ste uverili, že nič nezmôžete? Prečo ste uverili, že nič neznamenáte? Prečo ste stratili dôveru v kresťanské cnosti a zmierili sa s „nadvládou Satana“? Prečo si myslíte, že nemá zmysel rozhodovať, keď o Vás rozhodli iní?  Práve teraz je taká dračka o Slovensko, pretože posledné neuveriteľne stúpa v cene! Fico nám reálnymi činmi, nielen slovami, prinavrátil časť suverenity, a to znamená – robí nás silnejšími a vplyvnejšími. Práve preto stúpame v cene. Lokajov, poskokov a zradcov si nikdy nik nevážil ani vážiť nebude. Nedovoľte, aby za Vás rozhodovali iní, nedovoľte, aby Vám nanucovali ich zvrátené hodnoty, ich slovník, neponižujte sa, nikoho o nič neproste a nikdy pred nikým nepoklonkujte! Chráňte seba, svoju rodinu, milujte svoju Vlasť, domáhajte sa reálneho spolupodieľania na vytváraní politickej agendy – buďte OBČANMI a ČLOVEKMI a všetko sa nám podarí!

Ja sám som nikdy žurnalistiku neštudoval, a to, čo robím teraz, som nútený robiť práve preto, lebo nik iný z „profesionálnych“ novinárov to nespraví, to viem isto. Nemôžem si dovoliť podriadiť sa fašistom v oblekoch, ktorí chcú zničiť krajinu, ktorú som si zamiloval! Môj starý otec necúvol, keď sa naň roku 1942 na Severnom Kaukaze rútila lavína nemeckých tankov, vydržal a bojoval, keď mu pred očami za 10 minút zničili celú jednu jerevanskú divíziu. Ako môžem ja, jeho vnuk, cúvnuť pred dnešnou našou bratislavskou a bruselskou fašizoidnou zbesnelou svoločou? Nebudem sa na seba môcť pozrieť do zrkadla a nebudem hodný svetlej pamiatky starého otca, ktorý bol oveľa odvážnejší, než ja, ak neurobím všetko, čo je v mojich silách, aby som zabránil fašistickému puču na SVK aspoň tým, že informujem svojich súkmeňovcov o reálnych nebezpečenstvách, ktoré im bezprostredne hrozia. Informovaný znamená pripravený, informovaný znamená – vyzbrojený. Zatiaľ čo v konvenčnej vojne vyhráva ten, kto má lepšie zbrane a vie ich lepšie používať, v informačnej vojne, ktorá sa odohráva teraz a predstavuje posledné štádium „predvojnovej epochy“,vyhrá ten, kto disponuje silnejšou informáciou a vie ňou lepšie narábať. Nuž, ja a mne podobní, ktorí nezištne a zadarmo píšeme vo voľnom čase alternatívne informačné materiály, majúce za účel prebiť sa z informačného embarga, ktoré na nás v najpálčivejších otázkach dneška uvalili nadnárodné mediálne korporácie a ich  цепные псы z domácej mediálnej kuchyne, my máme oproti obrovskému finančnému a kádrovému aparátu „mainstreamu“ len jedinú zbraň – PRAVDU. Je to však veľmi účinná, veľmi vražedná zbraň, a v správnych rukách môže hory presúvať. Vlastenci pred fašistami neutekajú, neschovávajú sa pred nimi – vlastenci s nimi bojujú! A ja som sa zaprisahal, po tom, ako pred mojimi očami Západ zničil moju milovanú Ukrajinu a banderovská svoloč vypálila Dom odborov v Odesse,  že urobím všetko, čo odo mňa závisí, len aby ФАШИЗМ НЕ ПРОШЕЛ!  A viem isto, že neprejde! Pretože fašizmus a nacizmus sú v svojej podstate „protikresťanské“ (odopierajú „menejcenným národom“ práva tých „Bohom vyvolených“ v zmysle „upgrade-ovanej“ filozofie Starého Zákona; filozofia Ježiša Krista všetkých ľudí poníma ako synov Božích), zatiaľ čo Slovensko je krajina, ktorej ľud na genetickej úrovni cíti neoblomné väzby na to, čo je skutočným pokladom a najväčším civilizačným „aktívom“ slovenského národa – kresťanský svetonázor a láska k blížnemu. Nech mi je v tomto Boh sudca! A že Pánboh, skutočný Boh ako najvyšší všeorganizujúci princíp, stelesnený v ľudskej podobizni Ježiša Krista, nie snáď ten pomstychtivý a krvilačný starozákonný Jahve, vynesie spravodlivý súd a spraví so zradcami a priamymi protislovenskými elementmi v Deň posledného súdu (ak sa nám to nepodarí skôr v pozemskom živote) krátke právo – o tom ako kresťan (to znamená – Slovan) absolútne nepochybujem! Ono ten Pánboh všetko vidí, len nežaluje. Necháva si to pre seba. Preto zaklínam mojich slovenských súkmeňovcov pred podľahnutím akýmkoľvek presvedčivým výzvam „vziať spravodlivosť do vlastných rúk“, pretože každým takým krokom, rozhodnutím či iniciatívou aktívne podkopávame štátnosť ako takú a vystavujeme, konieckoncov, nebezpečenstvu vlastnú existenciu. Na vojne, a tá práve prebieha všade naokolo, sú šance na prežitie úmerné organizovanosti bojujúceho celku. Musíme preto všetci byť elementárne politickí gramotní, už len preto, aby nás noví revolucionári nezlanárili na deštrukčné aktivity a aby sme stáli za Ficom práve teraz, keď GP oficiálne vyslovil „pokarhanie“ krajinám V4 v článku Financial Times. A obzvlášť po varovaní toho mrzkého kryptofašistu a amerického agenta Martina Schulza.

Musíme pochopiť, že teraz nemôžeme, jednoducho NEMÔŽEME dovoliť Západu nás zlomiť, ako onehdá v Mníchove. Lebo tentokrát už tu nebude relatívne „znesiteľný“ protektorát Boehmen und Maehren a vcelku prosperujúce vojnové Slovensko, ale niečo oveľa, oveľa horšie.

Ak si necháme po sebe skákať, zadupú a zašliapu nás do zemského prachu. Je načase pochopiť, že ak chceme prežiť, MUSÍME SA BRÁNIŤ. Iba vtedy