Naše médiá vyhlásili konrétne a nanajvýš osobne R. Ficovi vojnu až na smrť, a sú vlastne domácou avangardou celoeurópskeho tlaku na nášho národného lídra (budúcnosť ešte dá za pravdu mojim slovám), akurát s tým rozdielom, že v Štrasburgu mu europarlamentári netykajú a vyčítajú jeho „nesprávne chovanie“ o čosi menej výstredne. Fico mnohým v Bruseli a takmer všetkým „doma“ nevyhovuje a preto sú pre jeho odstránenie dobré všetky prostriedky a podobne, ako v prípade štátneho prevratu 19-22. februára 2014 v Kyjeve, sa na ústavnosť či právoplatnosť tohto slovenského Majdanu v európskych a západných (presne, ako vtedy v našich) médiách ohľady brať nebudú. Je vysoko pravdepodobné, že tieto akcie budú prebiehať nezávisle na akejkoľvek medzinárodnej konjunktúre, bude to „trvalý jav“ slovenského verejného života.

Časový rámec mi žiaľbohu nedovoľuje do detailov prežúvať už stokrát novinármi prežuté a opakovať všeobecne známe veci, obmedzím sa z ergonomických dôvodov len na poukázanie na zvláštnosti behaviorálneho charakteru čelných politikov Slovenska, pretože v skutočnosti treba pre pochopenie situácie v spoločnosti rozumieť pomerom síl v klanovo-lobbystickom prostredí vysokých financií a vysokej politiky. Zo súčasného stavu totiž najviac profitujú práve najväčší úžerníci, finančníci a špičkoví politici, ktorí sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky. Matovič a celá jeho čvarga sú len osoby 7-8 úrovne. Užitoční idioti, šak, strýko Lenin?

Od volieb sa systematicky množia celé reťazce vopred dômyselne naplánovaných provokácií a udalostí, ktoré vо výsledku majú privodiť podobnú emočnú energetizáciu spoločnosti, aká bola v Kyjeve pred Majdanom. „Prezliekací týždeň“ v Banskej Bystrici, Bratislava Pride, vyčíňanie umelcov-avangardistov Lorenca a spol, ktorých kryje priamo Žitňanská. Košické štrajky (Aj Ty, Raši? – pýta sa asi R. Fico… pozn.) pre parkovné v centre mesta. Hliadky ĽSNS vo vlakoch.

Avšak vyhliadky na to, že by sa náš inak vcelku energetický a iniciatívny „intelektuálny priestor“ – vrátane a predovšetkým v rámci internetového segmentu – mohol stať predmetom oficiálnej diskusie, tobôž medializácie – sú dnes naivné. Pretože médiá majú úplne inú úlohu a poslanie, vonkoncom nie sú nezávislé, tobôž slovenské ani demokratické. Pretože namiesto toho, aby aspoň jeden program rozprával o histórii krajiny, desať iných nám mozgovú masáž telenovelami striedajú „svižnou exkluzívnou reportážou“ nejakého debila spred „Bonaparta“, poskytujúc hlasnú trúbu akémusi prolhanému Odkundesovičovi, s ktorým nikto z nás husi nepásol, a nechápem, prečo by som mal na jeho povel privodiť pád vlády, možnú revolúciu, skĺzavanie krajiny do občianskej vojny  a jej obsadenie intervenčnými vojskami NATO (v rámci členov NATO môžu jej vojská zasahovať bez obalov, nie ako v zástupnej vojne na UKR). A to všetko kvôli tomu, že nejaký Bašternák vraj dal čosi komusi alebo dostal (sám netuším, v čom je tam zápletka…?) do ruky??? Keď kukajú zlodejom na ruky, prečo ten dvojitý meter vo výbere „zloduchov“ (čo Gorila? Čo Bubeníková, Mikloš a celé FNM?), prečo tie červené kartičky ako na zavolanie z amerického veľvyslanectva sťaby skopírované z anti-zemanovských protestov?  Nepochybujem, že minimálne polovica všetkých zúčastnených o tom nemôže nevedieť, ale sú tak zaslepení „nenávisťou“ voči konkrétne Ficovi, že to vnímajú ako dobrú asistenciu. Každý z nich vidí, ako z neho facebook, médiá, rádiá a čoskoro možno už i „svetová verejnosť“ budú robiť hrdinu, cíti sa byť účastným niečoho veľkého. A páči sa mu, že sa môže vykričať (čoskoro možno aj trošku fanúšičkovsky vyblázniť…) úplne beztrestne! Šíri sa pocit, že je tu revolúcia a je to cool.

Takto sa rodí revolučný dav. Ostatné je už len vecou technológií a „profesionálnych revolucionárov“, pričom práve z takýchto Matovičov-Odkundesovičov sa rodia budúci Leoni Bronštejnovia Trockí, ktorí pred revolúciou vcelku bezbiedne žili a publikovali svoje novinársko-filozofické ópusy. Skutočnosť, že tento sionista, revolucionár (ale v žiadnom prípade nie – boľševik! – to hovorím na obranu boľševikov…) a masový vrah z obdobia revolúcie neskôr skončil nie ako uznávaný revolucionár-filozof v emigrácii, ale s ľadorubnou kudlou v hlave, je výlučne Stalinova zásluha. Odvtedy morálne a intelektuálne nároky na „revolucionárov“ vďaka vyspelým technológiam poklesli, a tak Matovič ani nemusí nič publikovať ani koncipovať teoretitcko-filozofické konštrukcie o „permanentnej svetovej revolúcii“; stačí, ak iba kecá do kamery VŠETKO, čo ho napadne. Je to teda KLAUN, t.j. človek, ktorý si robí, čo chce, nemajúc poňatia o zodpovednosti

No a čo, že je Matovič s tými jeho protestami zatiaľ neúspešný? Stále je to pre stovky jeho bratislavských (t.j. poväčšine odtrhnutých od rodného kraja i reality) fanúšikov vďačná príležitosťprísť si hrdlo vykričať, dobre si vypiť a otvorene zanadávať na „hranola“, „zlodeja“ a „mafiána“. A ktorí sa s Vami budú do krvi škriepiť o tom, že Fico to predsa a priori nemôže myslieť dobre, keď je preukázateľne namočený do toho a hentoho. A že keďže najprv jeho vláda neriešila „Gorilu“, teraz nerieši Kaliňáka a vôbec – nechce nám tu v období, keď je okolitý aj bezprostredne s nami susediaci svet zmietaný vojnou a terorizmom – zaručiť elementárnu spravodlivosť a odvolať ministra vnútra SR pre akúsi chujovinu s bytovkami? Dúfam, že viete, čo znamená Ministerstvo vnútra. Komunisti v dávnom štyridsiatom šiestom nie nadarmo si v prvej povojnovej vlády zarezervovali práve Ministerstvo vnútra, lebo z pohľadu štátnej bezpečnosti je to prvoradá ustanovizeň. Kaliňák po všetky doby bol známy ako Ficov najbližší spojenec. Jeho odvolanie by znamenalo, že Anglosasi by aj tu mali svojho človeka. A čoskoro by začali to tu, to tam, buď nečakané výbuchy plynu, alebo dopravné havárie, alebo teroristické útoky, voči ktorým polícia predsa nemôže nič podniknúť, keď je to plánované aj koordinované z vysokej úrovne. Rovnako by polícia nemohla zasiahnuť proti migrantom, ako v Nemecku, kde majú strážcovia zákona plošný predpis neriešiť ich výstrelky. Naopak, nový „vhodný“ minister vnútra by ihneď odvolal slovenských vojakov z južnej maďarskej hranice (veď načo pomáhať maďarskému diktátorovi…) a otvoril naše hranice.

Preto títo Matovičovi ľudia chodia na fajnovo organizované pravidelné protesty, sledujúce otázne ciele z hľadiska demokratických procedúr a vytvárajú tak nielen v budúcnosti „mobilizovateľnú revolučnú avangardu“, ale aj nevyhnutný mediálny obraz a dôvod, aby v zahraničí označovali Slovensko ako neveľmi demokratický štát, zmáhaný vnútornými rozpormi.

Takých ľudí nepresvedčíš tým, že im povieš, že nevyšetrovanie Gorily bolo podmienkou jej publikácie, ktorá bezpodmienečne zaručovala víťazstvo SMERU roku 2012. Že medzi Ficom a pôvodcami „Gorily“ bola a funguje tichá dohoda o celej veci. Že ak by ju neuzatvoril, nevyhral by tak ľahko a oni by mu kládli cez svojich nastrčených politikov polená do kolies počas celého vládneho obdobia. Pristúpením na tento deal u Fica prevážil pocit zodpovednosti nad pocitom vlastných ambícií. Pretože v dlhodobej perspektíve bolo predvídateľné, že neriešenie kauzy „Gorila“ môže SMERU a Ficovi priniesť rovnako veľa starostí, ako stranám, ktoré na rozdiel od Smeru boli do Gorily namočené. A Fico, na rozdiel od politikov, je štátnik,  pre ktorého skutočne štátne záujmy sú viac, než osobné. Štátnik, na rozdiel od kariérneho politika, skutočne ašpiruje po moci, aby mohol vládnuť, nech už by sa na tento post cítil byť povolaný z akýchkoľvek dôvodov. Chce ROZHODOVAŤ a RIEŠIŤ VECI, chce veci hýbať a tvoriť, nie kritizovať. Fico CHCEL pohodlne a suverénne vládnuť. Nech aj za cenu reputačných strát z „neriešenia“ celej záležitosti. Ubezpečujem Vás, že ak by Fico vtedy pôvodcom Gorily odmietol tento deal, a následne sa dostal do potenciálne koaličnej vlády, snažiac sa exponovať Gorilu a „riešiť korupciu“, sotva by bol niečo vyriešil. Pretože korupcia je imanentným štrukturálnym prvkom post-novembrovej ekonomiky aj politiky.

Tento Ficov mind-set je pre dnešných liberálov a demokratov, všetkých bratislavských slniečkárov, ako aj oligarchov rovnako nepochopiteľný, pretože každý z nich funguje v rámci svojej konkrétnej tlupo-elitárnej paradigmy. Takých ľudí nepresvedčíš, že Fico častokrát nemá z čoho vyčarovať všetkými bolestne očakávаné Scooby-Doo po rokoch divokej privatizácie Mikloša a Dzurindu. Že štyri roky jeho „stabilného“ vládnutia bolo výmennou mincou pre skutočných „patriarchov“, „krstných otcov“ Slovenska. Ktorí každému presne rozdelia jeho úlohy a kompetencie. A ktorí si potrebovali „vyčistiť“ bitevné pole od mladoreformátorovských dzurindovských šašov, pretože tušili, k čomu sa schyľuje. To práve oni teraz sú pôvodcami sprisahania dokonca aj patriotických (značná časť SMER-u, ktorej vadí, že súc pri moci, Fico neumožňuje rozkrádať štát ako onehdá, alebo tí, ktorí jednoducho „majú radi kľud“ a nechcú sa hádať s Európou ani Západom – doba je zlá a časy neisté, a za dobré služby môžeš získať bruselskú rentu, ktovie…) elít proti Ficovi, ktoré o svete uvažujú asi tak – keďže sa schyľuje ku konečnému obrovskému rozpredaju SVK, budem blázon, ak sa ho nezúčastním!  No a čo, že tento „výpredaj Slovenska“ ohlásili nadnárodné elity, a že Fico je jediným, kto sa tomu vo vrcholovej politike bráni! Naše post-novembrové elity radšej pôjdu so silným, než so svojim, pretože – a to predovšetkým – neveria vo vlastné sily. Slovensko teraz čelí najväčšej existenčnej kríze v svojich krátkych dejinách, a hlavný problém elít aj obyvateľstva je nedôvera vo vlastné sily. Tento problém je hlboko psychologický a zreteľne sa prejavil pri „skúškach cnosti národa“ – referende o rodine, prezidentských aj parlamentných voľbách. Skutočnosť, že Matovičovi anarchisti v nej získali tak veľa hlasov, je oveľa znepokojujúcejšia, než rovnaký počet hlasov pre Kotlebovcov. Hoci koniec-koncov slúžia dvom hlavám jednej kolektívnej hydry, ktorá sa volá anglo-sionizmus. Ktorí, a to teraz vidíme, spustili na Slovensku širokospektrálnu ofenzívu.

Otváranie pamätníkov holokaustu, spojené s renováciou množstva synagóg, skupovanie nehnuteľností spolu so zavádzaním a všemožnou mediálnou pozornosťou k „treťoríšskym praktikám“ Kotlebovcov nás majú naladiť na správnu „predvojenskú“ nôtu. Odkazy a priame anonsovanie belošského holokaustu v podobe plagátov, povyvešiavaných na bratislavských zastávkach na peniaze dedka Sorosa, je len ďalším z článkov v tejto dlhodobej reťaze udalostí.

Teraz je úlohou Fica nanajvýš vydržať do jesenných volieb v USA a najbližšie dva roky. Ak sa mu to podarí uhrať a informačné pole sa dovtedy ozdraví natoľko, že Slováci budú chápať celý globálno-historický význam svojho územia ako aj naliehavú potrebu čo najkonsolidovanejšie stáť za svojim národným lídrom – R. Ficom (uvedomujúc si vysokú pravdepodobnosť eskalácie vojenského konfliktu), budeme prítomní pri veľkej hre o budúcnosť. Predsedníctvo v EÚ nám ponúka možnosť prichádzať s originálnymi riešeniami, prejaviť sa ako generátor ideí, pretože práve ideu dnes Európa potrebuje. Ak chcú dnes Slováci prežiť, musia vo svojom vlastnom záujme „riešiť“ a „tvoriť“ globálnu politiku – načo sme si ináč odchovali zo svojich daní toľko politológov a medzinárodno-bezpečnostných expertov? Snáď nie na to, aby ako Rasťo Káčer (pozdravujem celý pro-NATO think-tank EAC) vyvešiavali dúhové vlajky na budove Slovenského veľvyslanectva (!!!)???

Predovšetkým, treba solidifikovať verejnú predstavu o tom, že štát – to je jediná záruka bezpečnej existencie každého z nás. Treba vysvetliť dôležitosť a existenciálnu nevyhnutnosť jestvovania (nech aj skorumpovaných – odpúšťajme si) štátnych inštitúcií, treba neustále prizvukovať, akí sme voči všetkým tolerantní. A predovšetkým treba zdôrazňovať, že práve existencia štátnosti je poslednou bariérou nás ako spoločenstva občanov pred vonkajším svetom plnom násilia, utrpenia, hladu a biedy. A že už len z tohto titulu sa môžeme považovať za relatívne šťastných. Že v prípade podkopania a zrútenia štátu si môžeme byť istí len jedným – že si totiž odvtedy už nikdy ničím nebudeme istí.

Pre Slovákov najťažšie stráviteľný a prijateľný argument však znie nasledovne – okrem R. Fica dnes v politike niet človeka, čo by sa mu vedel vyrovnať v sile a popularite, a na rozdiel od svojich predchodcov Fico dokázateľne stojí v kľúčových otázkach súčasnosti na strane Slovákov, Slovanstva, Pravdy a Kresťanstva. V kľúčových otázkach nikdy nezapredal svedomie.

Ako jediný popri SNS kritizoval nemilosrdnú agresiu NATO proti Srbsku roku 1999.

Nikdy o Ukrajine nepovedal, že by schvaľoval tamojšie počínanie.

Nikdy nezlorečil na Rusko. Nikdy neschvaľoval militarizáciu a vojnu na Donbase.

Vždy hovoril pravdu o Druhej svetovej vojne. Nikdy nehanobil sovietske pamätníky.

Nehanobí socializmus, nehanobí naše dejiny, neočkuje nám vírus „previnenia za to a hento“, komplex „historickej menejcennosti“, vyzýva k aktívnemu štúdiu dejín a modernému slovenskému vlastenectvu.

Nepoklonkuje pred Bruselom.

Snaži sa tvoriť a zachraňovať pracovné miesta.

Sem-tam, ale aj otvorí nové cestné spojenie alebo sociálnu, kultúrnu či inú inštitúciu.

Nikdy nehovorí anglicky, ale štátnym jazykom krajiny, ktorú reprezentuje.

Napriek všetkým provokáciám sa mu podarilo nadviazať úplne nadštandardné vzťahy s Maďarskom, Českom, Poľskom, Bruselom, Vatikánom a Ruskom.

Je premiérom krajiny, predsedajúcej v EÚ.

Podľa situácie na Slovensku celý svet usudzuje o situácii v EÚ.

Fico je prirodzený líder. Nechcem vyznieť tvrdo, ale v súčasnej situácii nemám čas to vysvetľovať v rukavičkách našej priteplenej inteligenicii – čím skôr si to Slováci  a predovšetkým slovenská elita uvedomí, že najlepšie šance na prežitie budú mať len v spolupráci a pri plnej možnej podpore Fica, a nie proti nemu, tým lepšie pre všetkých. Len aby nenastala znovu situácia, že kým sa uvedomíme, bude neskoro. VŠETCI OSTATNÍ POLITICI – tak či onak – slúžia komukoľvek, len nie Slovensku. Jediný (seriózny – pozn. aut.) politik, ktorý slúži dnes Slovensku, je Robert Fico. TO JE SKUTOČNÝ, ARCIPÔVODNÝ HLAVNÝ DÔVOD, PREČO SA VOČI NEMU VEDIE VOJNA NA VŠETKÝCH FRONTOCH.

Naša štátna pokladnica nie je bezodná. V istom zmysle sa dá povedať, že Slovensko, ako aj nástupnícke štáty RVHP nateraz definitívne „prejedli“ a rozpredali socialistické dedičstvo, a vo svetle nedávnych správ sa naše elity očividne chystajú pristúpiť k poslednému rozpredaju pôdy, vody a zamoreniu celej spišskej oblasti stavbou vrtov, čím potenciálne zamoria oblasť, kde  pramení Váh a východoslovenské rieky. V katastrofálnom scenári to znamená zamorenie celej vodnej sústavy Slovenska, čo môže, paradoxne – neočakávane, potvrdiť platnosť čudného paškvilu britskej „žltej tlače“ o našom vodstve. Akého ? Čo ak to nebola prognóza, ale varovanie?

Po všetkých tých špinavých teroristických provokáciách po celom svete západným tajným štruktúram, stojacim v pozadí dokonca „renomovaných medzinárodných firiem“ už kľudne pripíšem čokoľvek, každopádne by som sa mal na pozore. Je príznačné, že cestu tomuto scenáru dlaždí práve slovenské súdnictvo, v ktorom prebieha, ako sa mi zdá, naslovovzatá neo-fašistická čistka pod Kiskovým vedením, ktorá má vytvoriť vhodné podmienky pre neskoršie „poľné a revolučné tribunály“ a neprekážať nadnárodným koncernom v realizácií ich globálnych cieľov.

Theresa Mayová tu tiež nebola len tak. Vo svetle odhalení, ktorí už dlhšie kolujú po slovenskom internete, posledná „Tereza“ z rodu Habsburgovcov tu napáchala nepomerne viac škôd, než osohu. Ono tie „korunovačné slávnosti“ v Blave tiež neorganizujú furt len tak pre zábavu. Je to dôležitý rituál, súčasť egregoriálnej matrice, ktorú sa nám Západ usilovne snaží naočkovať. Tento rituál, predovšetkým, znamená ochotu Bratislavy (a všetkých úradníkov v nej) byť spravovanými a ovládanými tak, ako to bolo za čias „osvietenej cisárky“.

To ani nehovorím o slovenských hradoch, z ktorých drvivá väčšina akousi čudnou súhrou nešťastných náhod, a čo je hlavné – akosi nebadane, buď „vyhoreli“ alebo boli „opustené a obhlodané jazykom času“. Netreba byť Einsteinom, aby si človek uvedomil, že väčšina našich hradov s ich hrubiznými stenami a prefíkaným opevňovacím systémom bola elementárne „vyhodená do vzduchu“ počas „protihabsburgských“ povstaní, ktoré vonkoncom neboli „nelegitímne“. A že je to dnes neveľmi „riešená“ otázka dejín, má na svedomí práve historicko-chronologická axióma, v rámci ktorej fungujeme a ktorej udomácnenie u nás berie počiatky práve v období panovania Márie Terézie.

Slovensko a Maďarsko sú teraz v istom zmysle obkolesené krajinami, ktoré:

a) sú politicky a ekonomicky pro-bruselsky, resp. pro-atlanticky naladené

b) nám chcú podsunúť migrantov

c) majú na svojom území vojská NATO.

Čím slabšie bude Slovensko vnútropoliticky, tým silnejšie nás budú „ďobať“ zvonku – toť základné pravidlo globálnej politiky.

Tých bruselských tajtrlíkov a priehľadnosť ich anti-európskej a nehumánnej politiky, úprimne povedané, nechcem ani nebudem riešiť. Úroveň zmýšľania, morálky a hlavne inteligencie tých buzerantov je skutočnosť, že sú úprimne presvedčení, že ak za zrádzanie a priame existenčné ohrozenie záujmov národov kontinentálnej Európy si vyslúžia svoje judášske groše, budú si ich môcť užiť v nejakých „chránených“ zónach a la Monte-Carlo či pod. V najhoršom prípade v Amerike. Keď vyprovokujú vojnu všetkých proti všetkým, dotkne sa ich rovnako, ako ostatných. A ktovie, či nezamieria na ešafot ako prví…

Pápež nám už prorokuje skazu, čítaj viac tu: Naopak Hollywood tuto:

Ako sme vysvetlili v sérii článkov o „Cyrilovi a Metodovi“ ( je „veľkomoravské knieža Rastislav“ pravdepodobne našim lokálnym odrazením historického Apoštola Pavla, volaného aj „Saul z Tarzu“ (Rastislav (RST+SLV) = Saul z Tarzu (SVL+TRS)). Ak platí táto naša hypotéza, potom má Apoštol Pavol – Saul a jeho potomkovia vzťah k našim krajinám. Postranným dôkazom môžu slúžiť toponymá Súľov, Sklabiňa. Šavol môže znamenať aj SLAV. Vo filme Saul ztelesňuje maďarského Žida, ktorý kolaboroval s nacistami a donášal na svojich, a ktorý neskôr nájde svojho syna mŕtveho. V aplikácii na terajšiu situáciu to môže znamenať, že sa jedná o odkaz východoeurópskym elitám, že ich „kolaborovanie“ s „Ríšou DOBRA“ a „správnou stranou histórie“ si vyžiada svoju daň na budúcnosti ich vlastných detí, ich vlastného národa, ktorý bude zničený skrz mladú generáciu (syna Saula). Nevidíme momentálne snáď presne to v podobe voličskej základne Matoviča a Kotlebu?

Je príznačné, že všetky tieto odkazy sionistov, ako aj priame aktivity vatikánskeho kléru, bezodvratne vedú dnešné západné kresťanstvo k nevyhnutnému krachu a hlboko ho kompromitujú.

Nechajúc stranou viaceré nesporne „proti-kresťanské“ pápežove výroky, upriamime pozornosť radšej na slová francúzskeho cirkevníka, ktorý kázal na pohrebnej omši na počesť mučednícky zomrelého francúzskeho farára z rodného mesta F. Hollanda Rouenu. Francúzsky biskup povedal doslova, že v týchto zlých časoch treba dúfať v Krista, „…ktorý sa obetoval preto, aby sme mohli žiť v blahobyte“. 

Kristus určite nezomrel za to, aby sme mohli žiť v blahobyte!!! Zomrel pre oveľa vyššie, božské, kresťanské ciele a jeho cena sa nedá vyčísliť akýmsi blahobytom. V skutočnosti, drahí priatelia, je daná veta skalopevným potvrdením sionistickej infiltrácie katolíctva, pretože to nielen nezodpovedá kresťanstvu, ale navyše priamo ohrozuje jeho nositeľov vo Francúzsku. Táto udalosť bola pochopiteľne náležite medializovaná, a mnohí mladí francúzski Arabi s nevyrovnanou psychikou si pri týchto slovách povedali, že nie je hriech bojovať s kresťanmi, keď poslední vidia v ich Bohovi garanciu ich blahobytu, ktorý si ich kolonizátori zabezpečovali v arabských krajinách tvrdým vykorisťovaním a nedávno uvrhli celý Blízky Východ do špirály vojen!  Asi takto prebieha uvažovanie u drvivej väčšiny moslimských chlapcov vo Francúzsku a spomínaný biskup je buď šialenec, ktorý sa vzoprel duchu učenia svojej cirkvi, alebo vykonáva z poverenia vrchnosti tej istej cirkvi pre Francúzsko a cirkev samovražedný príkaz, plne si vedomý možných následkov. A tie sa už dostavujú. Fotky viacerých demolovaných gotických kostolov, ktoré v rámci agendy týchto novotrockistov vo Francúzsku momentálne ničia s hrozivým tempom, ukazujú, do akej miery sú francúzske municipality podriadené globálnemu biznisu, a zároveň aké hrozné rozmery nadobúda laicita tamojšieho obyvateľstva. Nenechajme sa však „západoeurópskou“ arénou tejto nanovo zinscenovanej „Svätej vojny“ popliesť, nebezpečenstvo islamizácie a pohltenia migrantmi hrozí aj nám.

Ba čo viac, niekedy mám z konania našich politikov dojem, že si o problémy priam koledujú. Ako inak sa dá vyhodnotiť výzva RTVS, aby sa 11. septembra odvysielal taliansko-poľský film o porážke Turkov pri Viedni??

To je veľmi ohavná, veľmi priamočiara a neogabaná provokácia a jediné, v čo dúfam, je že sa daný film nebude premietať. Najväčší nápor migrantov do Európy ešte len treba očakávať a Slovensko si vyhliadky na budúcnosť ani skóre v očiach medzinárodného islamizmu týmto činom rozhodne nezvýši. Naopak, priláka to k nám zbytočnú pozornosť. Chceme tu mať teroristické útoky?

Zaujímalo by ma, či na to autori tejto petície mysleli, resp. či si uvedomovali zodpovednosť, ktorú tým preberajú oni personálne a RTVS za priame bezpečnostné ohrozenie Slovenskej republiky?

A to ešte nevieme, čo je to za film, ale staré príslovie nie nadarmo hovorí – „Zákerný ako jezuita“. Na príklade priam okatej servilnosti našich vrcholových aj vládnych politikov voči pápežovi Františkovi – jezuitovi – je vidieť, že všetci z nich túto od začiatku protislovenskú vatikánsku iniciatívu (a že práve vatikánsky pohľad na dejiny je týmto filmom vštepovaný, snáď nebudeme pochybovať) zožerú aj s navijákom, obaľujúc to rečami o patriotizme a vernosti kresťanstvu…. Preboha, ľudia, spamätajte sa! Veď celá táto iniciatíva Magnificat je tradičným uplatňovaním axiómy „Rozdeľuj a panuj!“. Má za účelom poštvať proti sebe národy Východnej Európy a Európanov v širšom zmysle, s našími novými moslimskými príšelcami. To je predsa jasné ako …!  Skutočnosť, že má byť odvysielaný 11. septembra, zrejme tiež nikoho z nich nijako neskľučuje, neznekľudňuje ani netrápi.

Poviem to krátko a jednoducho – v strednej Európe sa chystá vyvolanie širokospektrálneho chaosu, ktorý by mal prerásť do ukrajinského scenára. Bude súvisieť s množstvom obetí na životoch a širokou terorizáciou obyvateľstva. V perspektíve sa počíta s rozpadom štátnych a národných štruktúr a pravdepodobne, genocídou bieleho obyvateľstva.

Ako „bezpečnostný a historický analytik mimo službu“ nemôžem, žiaľbohu, zo súčasného stavu vyvodiť nič iné. Všetko k tomu smeruje.

První část: