Na obraze Johanna van Eycka „Madona kancelára Rolina“ Vám doporučujeme postrehnúť niektoré zaujímavé detaily, ktoré, súc správne vyhodnotené, poskytujú spolu so scenériou, zachytenou na plátne, bezprostredný pohľad do našej poprekrúcanej histórie.

Čo teda predstavuje tento majstrovský kúsok, pripisovaný historikmi holandskému umelcovi Johannovi van Eyckovi, jednému z priekopníkov umenia olejomaľby?  Všeobecne dostupná informácia o tomto obraze v danom momente hovorí nasledovné – na obrázku je vyobrazená Panna Mária s Jezuliatkom na kolenách, korunovaná anjelom a sediaca oproti kancelárovi Rolinovi. Predpokladá sa, že kancelár Rolin (chancelier Rolin) slúžil pri dvore burgundského vojvodu Filipa Dobrého, ktorý panoval údajne v XV.st. Na pozadí je vidieť jedinečné mesto, ktoré pretína nemenej majestátna rieka. Historici tvrdia, že sa jedná o burgundské mesto Autun, údajné Rolinovo rodisko. Veľačo z jeho početného pozemkového i nehnuteľného majetku, ktoré sa údajne nachádzajú v blízkosti burgundského mestečka, je vraj zakomponované do van Eyckovej scenérie. Do roku 1793 a jakobínskeho teroru sa obraz nachádzal v mestskom kostole v Autun, dnes je vystavený v Louvri.

Prizrite sa pozornejšie (aj s lupou, ak nevyhnutné) tomu, čo je zobrazené na pozadí. Čo vidíme? Otvára sa nám uchvacujúca panoráma na veľké a bohaté stredoveké mesto, rozložené po obidvoch stranách širokej rieky. Dominantou mesta aj obrazu je grandiózny VEŽOVÝ most, spájajúci oba brehy. Skutočnosť, že most je vežový, je nanajvýš povšimnutiahodná. Zároveň sa v istej vzdialenosti ničmenej ostro črtajú obrysy malebného ostrovčeka so zámkom. Celková scenéria obrazu je veľmi charakteristická – mesto sa akoby rozprestrelo v kotline rozliatej rieky, súc obkolesené zo všetkých strán viac-menej strmými svahmi.

Zároveň trochu vpravo od Jezuliatka, za  vrcholcom obrovskej gotickej katedrály, vidíme smerujúci strmo hore fragment mestských hradieb. V diaľave rieka zahýba v meandroch a stráca sa na horizonte, pokrytom oblakmi a obrysmi vrchov.

Napriek očakávaniam však dnešné mestečko Autun vo francúzskom Burgundsku, ktorému dnes historici umenia pripisujú tento nádherný obraz, ani pri nanajvýš ústretovom prístupe nevykazuje takmer nijaké charakteristiky, porovnateľné s reáliami van Eyckovho obrazu. V Autune niet ani majestátneho vežového mostu, ani mestských hradieb, dokonca ani širokej rieky, ktorá na van Eyckovom obraze predstavuje jeden z najdôležitejších prvkov celkovej scenérie. Ako tvrdí samotná francúzska wikipedia, preteká cez Autun malinká riečka Ternin, prítok Arroux, povodie Loiry. V Autune a jeho okolí sa do „rieky“ Ternin vlieva niekoľko vedľajších potokov. Najväčšiu architektonickú stavbu v Autune predstavuje miestny farský kostol. Pritom na van Eyckovom obraze vidíme minimálne hneď niekoľko veľkých kostolov, katedrálu a gotickú baziliku. Okrem toho, dnešný Autun má cca. 15 tisíc obyvateľov, je to aj na súčasné pomery vcelku malé mestečko. Na obraze však vidíme veľké stredoveké mesto.

Nakoniec, kancelár Rolin a Bohorodička sedia v miestnosti, ponášajúcej sa na interiér zámku alebo hradu, ktorý sa zjavne nachádzal na vyvýšenine oproti predmetnému mestu. Dvaja malí naoko gašparkovia, hľadiaci cez cimburie muriva hradnej steny, len posilňujú hypotézu, že v bezprostrednom susedstve s týmto významným stredovekým mestom sa nachádzal zámok alebo hrad, v ktorom van Eyck vytvoril svoj epochálny obraz. Ako čitateľ iste už tuší, v najbližšom okolí súčasného Autun sme nenašli žiadny hrad alebo zámok, ktorý by mohol v sebe vmestnať dvoranu podobných rozmerov, ako je sála na van Eyckovom plátne.

Isteže, s istou dávkou hypotetickosti by sa dalo predpokladať, že Autun následne po svojom nevídanom stredovekom rozkvete náhle a nevysvetliteľne degradoval a premenil sa na úbohé provinčné mestečko. Ak však o nekompatibilnosti dnešného Autunu s reáliami, škrupulózne zachytenými na van Eyckovom obraze, svedčí hneď niekoľko skutočností, tak minimálne je namieste položiť si otázku: aké mesto je v skutočnosti zvečnené na van Eyckovom obraze?

Prvé, čo nás napadá, je Praha.

A skutočne, kamenný vežový most na obraze predstavuje Karlov most (druhá veža na malostranskom brehu je zakrytá stĺpom, rieka je Matička Vltava, ostrovček so zámkom je známy pražský Žofín, kde sa uskutočňujú bály, plesy a snáď aj nejaké tie eliťácke stužkové. Na ľavej strane obrazu je Staré mesto, vyčnievajúci nad ním zelený lesnatý vrch pravdepodobne predstavuje dnešné Vinohrady, na pravej strane obrazu je pražská Malá strana s obrovskou katedrálou sv. Mikuláša. Posledná je dnes známa svojou architektúrou v štýle baroko/rokoko, ale vtip je v tom, že podľa historických prameňov bol predmetný katedrálny kostol v XVIII.st. prebudovaný. Pravdepodobne, jeho analóg na van Eyckovom obraze je jedinečné v svojej triede vyobrazenie katedrály v časoch, keď ešte bola GOTICKOU. Aj mestské hradby v Prahe na Malej Strane rovnako strmo stúpajú na vrch Petřín, ako je vidieť na obraze.

Isteže, môžu nám spravodlivo namietnuť, že van Eyck žil v Holandsku (Holland), v meste Brugge, pochádzal z farnosti Maaseyck, ktorá bola pripísaná arcibiskupstvu mesta Liege. Môžu nám namietnuť, že van Eyck dlhú dobu strávil pri dvore burgundského vojvodu. A vôbec, Liege je predsa vo Valónsku, a Valónsko je v Belgicku, či nie? A Johann van Eyck bol predsa flámsky maliar!

Nuž, nebudeme sa hádať s kritikmi. Naopak, ako ukážeme nižšie, horeuvedené „námietky“ pravdepodobne neobsahujú žiadne protirečenie. Pretože ak máme vychádzať z toho, že obraz „flámsky“ maliar namaľoval v Prahe, tak si stačí porovnať historické a geografické konotácie, uvádzané tradičnými historikmi vo vzťahu k Autun-u a van Eyckovi, s tými geografickými reáliami, ktoré vykazujú Čechy a ich najbližšie okolie.

Pre podobné dôvodenie si dovolíme použiť niektoré metódy analýzy starých textov a historických prameňov, sformulované plejádou súčasných ruských historikov, predovšetkým autorským kolektívom „Novej Chronológie“ A.T. Fomenkom a G.V. Nosovským. Naše dôvodenie v prospech „pražskej“ verzie pôvodu van Eyckovo obrazu bude dvojúrovňové – lingvistické a chronologické.

V tejto prvej časti si posvietime na lingvistický aspekt problému. Predovšetkým je potrebné stanoviť, že väčšina záverov a dedukcií, bazírujúcich na lingvistických stotožneniach, nemá absolútnu dôkazovú silu vo veci historickej argumentácie. Ničmenej však tieto postranné indície môžu byť pre skúmavého badateľa užitočné. Skúsime jednoducho vysvetliť našu metodológiu:

- pred vynájdením a všeobecným rozšírením papiera a kníhtlače sa stredoveké kroniky písali prevažne na pergamente. Pre jeho drahotu a veľké výrobné náklady boli nanášané naň texty podľa možnosti maximálne zhusťované, čo objasňuje taktiež aj absenciu symbolov pre samohlásky vo väčšine „starovekých“ jazykov. V lepšom prípade slová oddeľovali bodkou, v horšom naopak badateľ väčšinou čelí dlhočiznému neprerývajúcemu sa reťazcu početných „možných/potenciálnych“ slovných kombinácií z tzv. „spoluhláskových kostier“. Pritom v historickej minulosti sa písalo zľava doprava aj naopak, alebo pomocou tzv. „bustrofedon-u“ jeden riadok zľava doprava, ďalší sprava doľava (napr. etruské nápisy). Mnohé spoluhlásky sa navzájom striedajú, napr. B-P, G-K…, spodobujú, doplňujú. Všetko záviselo od toho, v akom jazyku rozprával a písal kronikár, biograf alebo redaktor starých textov, aké nárečie mu bolo vlastné.

Nuž, skúsme napredovať po jednotlivým bodom, riadiac sa spomínanou logikou. Tvrdí sa, že van Eyck žil v Holandsku. Ale Holandsko, alebo Holland, pravdepodobne znamená jednoducho Holy Land, t.j. „Svätá Zem“, „božia Zem“.  Čechy sa predtým nazývali Bohemia, čo je s najväčšou pravdepodobnosťou odvodené od toho istého koreňa, ako aj poňatie „božia Zem“, čiže „Boh“. Nech by tradiční etymológovia tvrdili ohľadne pôvodu pojmu Bohemia od akýchsi dávno vyhynutých keltských  Bójov čokoľvek…

Ďalej, van Eyck údajne žil v meste Brugge (Brugge značí „most“). Ale to je predsa v priamom súzvuku, ak nie priamo totožné názvu Praha (Praga).

Maliar sa mal narodiť v biskupstve Liege (Liege). V tejto súvislosti je povšimnutiahodné, že medzi „Země koruny české“ dlhú  dobu patrila oblasť Lužice, ktorá zhodou okolnosti bola spravovaná (v cirkevných záležitostiach) vlastným lužickým biskupom. Dnešné Lužice patria Nemecku pod názvom Lausitz, ale historická oblasť Lužíc objímala omnoho obšírnejšie územie, kde sa dá identifikovať dosť miest, v názve ktorých je prítomný koreň moos alebo maas., ako napr. Moosburg, Moosberg a i. A maliar van Eyck sa narodil v Maas-Eycku. Mimochodom, maas alebo moos či Moor v nemčine znamená mach, resp. v širšom zmysle – bažinu, bažinatú, vodnatú oblasť. Lužice, rozprestierajúce sa na území bývalej NDR, je rovinatou oblasťou s prevažne pieskovitou pôdou a borovicovými porastmi, popretínanou sieťou riek a jazier. Navyše koreň slova Lužice – luža – v ruštine znamená „mláka“. Konotácie vcelku jasné.

Pokiaľ ide o to, že sa maliar údajne mal nachádzať a tvoriť pri dvore burgundského vojvodu, povieme nasledovné: Burgundsko (Burgundy), v princípe, znamená jednoducho „krajina miest/hradov“. Pri všetkej úcte k historickej francúzskej provincii, tamojší počet zámkov a hradov sa nedá ani zďaleka porovanť s Českom a Slovenskom, kde počítame hrady a hradné ruiny na tisíce.

Pre skutočnosť, že biskupstvo Liege sa nachádza v Belgicku, máme nasledovné vysvetlenie – „Belgicko“ v skutočnosti znamená „Bielu krajinu“. Po celej Európe sú roztrúsené toponymá s koreňom „biely“ – Belehrad, Bielsko-Biala, Bielorusko atď. V latinčine „biely“ znie ako „alba“ (opačná spoluhlásková kostra slova „BieLy“), čo vidíme na príklade Albánska, Albionu, Albi, Labe. Na fragmente mapy A. Ortelia „Tartaria Magna“ vidíme, že „Belgicko“ sa nachádza na ďalekom Severe Sibíre. Zrejme to znamená, že historický pojem „Belgia“ bol v menšej miere zemepisný, než zmyslový („Biela krajina“), nemal presnú geografickú lokalizáciu a mohol „vandrovať“ po mape v súlade s aktuálnymi predstavami súčasníkov. Konkrétne na Orteliovej mape výraz „Deserta Belgian“ znamená jednoducho „Biela púšť“, čo sa dokonale hodí pre charakteristiku severosibírskej tundry.

Nakoniec, povedzme si niekoľko slov o samotnom kancelárovi Rolinovi. Nehľadiac na to, že na webe je o ňom napísaný celý príbeh, sotva tam nájdete linky na prvozdroje. Hovorí sa akurát, že v mestečku Autun existuje múzeum, nosiace jeho meno, a kde sa údajne nachádza svedectvo o jeho rodokmeni. Čiže jediný spôsob overiť si pravdepodobnosť príbehu „francúzskeho“ Rolin-a je ísť do Burgundska, navštíviť spomínané múzeum a samostatne ohodnotiť vierohodnosť potenciálnych dokumentov. Mimochodom, zatiaľ čo po francúzsky pojem Rolin  neznamená zhola nič, v Čechách je oddávna rozšírené priezvisko Rolínek – nepatrná variácia slova „roľník“. A hoci v budúcnosti nevylučujem návštevu burgundského Autun-u, ničmenej si dovolím zapochybovať o podmienkach a okolnostiach vytvorenia van Eyckovho obrazu, tak ako nám ho líči tradičná história.

Kvalita plátna a jeho vitalita, expresívnosť svedčia o tom, že ho maliar tvoril v náture. Ak bol obraz vyhotovený „skutočným“ van Eyckom v Prahe, zobrazoval krajinu a ľudí, spojených práve s českými, čiže aj našimi dejinami. Ktovie, aká urodzená osoba poslúžila originálom pre Bohorodičku? Isteže, v danom prípade sa môže jednať o alegóriu, ničmenej však horeuvedené fakty svedčia o tom, že významný a nanajvýš žijúci v našich končinách kult Panny Márie nevznikol na prázdnom mieste. Veď v stredoveku ju volali Regina et Patrona Hungariae. Uhorské kráľovstvo nazývali Regnum Marianum.

Svätoštefanská legenda, mimochodom, hovorí, že prvý uhorský kráľ Štefan Svätý venoval svoju korunu do dedičstva práve Panne Márii. Každopádne, sotva je zmysluplné odvodzovať etymológiu pojmu „Bohemia“ od akýchsi dávno vymretých Bójov (Boii), keď vysvetlenie je predsa očividné a jednoznačné – Bohemia = Božia Zem.

V druhej, chronologickej časti nášho výskumu sa pokúsime odpovedať na otázku, kedy bol obraz vytvorený, ako sa mohol z Prahy dostať do Burgundska a prečo bolo potrebné vymýšľať pre tento „pražský“ obraz  jeho „burgundsko-holandskú“ cover story.