Ak poprosíte účtovníka dať komentár k plánom rozvoja pozemných komponentov strategických jadrových síl (SJS) Ruska, on vám jednoznačne odpovie, že vedenie štátu mrhá peniaze národa. Naozaj, načo súčasne vyrábať šachtové, pohyblivé pozemné, železničné komplexy, a navyše ešte ťažké a obľahčené varianty? Určite privedie ako príklad americkú hospodárnosť, lebo Američania sú so svojimi Minutemanmi-3 spokojní už 30 rokov a nechcú ich meniť. Koľko takých „všeznalých a autoritatívnych“ účtovníkov to bude tvrdiť? Veľa, a treba priznať, že majú pravdu. Ale iba ako účtovníci.

Naozaj, na prvý pohľad je to logické tvrdenie. Každá medzikontinentálna balistická raketa (MBR) nesie do blízkeho kozmu „hrom z jasného neba“ (alebo niekoľko, ak nesie viac samostatných hlavíc), ktoré musia padnúť na hlavy nepriateľa čo najpresnejšie. Pritom sú podstatné rôzne parametre: koľko „hromov z jasného neba“ a akých a zmestí do hlavice (váha hlavice), ako ďaleko ich možno odpáliť (dolet), ako presne dokážu trafiť (KVO – kruhový vertikálny odklon).

S doletom už dávno nie sú problémy. KVO omnoho viac závisí od technologického rozvoja štátu, a nie od konštrukcie rakety. Je snáď tak zložité vymyslieť jednu raketu, ktorá by posielala hosťom potrebné množstvo „jadrovej výslužky“?

Nie, nie je to zložité. Nebolo by to zložité, keby sme hrali raketovo-jadrový ping-pong s rovnakými štartovacími pozíciami pre obe strany. Bohužiaľ, sú ešte faktory ako geografia, keď pred americkými MBR je iba jedna úloha – preletieť cez Severný pól. Pritom tá americká raketa musí štartovať predtým, ako americkými sliediacimi systémami tie zistené ruské rakety padnú na blahodarnú púštnu americkú pôdu v štátoch Montana, Wyoming alebo Severná Dakota (kde sa nachádzajú na bojových postaveniach Minutemany, približne 150 v každom štáte).

Táto úloha sa za posledných 30 rokov nezmenila. Načo sú Američanom nové rakety?

Úplne inak je to pre Rusko. Po prvé, má omnoho širšie územie. Rusko je zo všetkých strán obkľúčené územiami, z ktorých sa im môže na hlavu zosypať problém formou jadrovej hlavice, a pravdepodobne formou mnohých stoviek jadrových hlavíc a rakiet. USA s týmto nemajú taký problém, lebo Rusko má jadrové hlavice iba v Rusku, na rozdiel od NATO.

Hliadkové trasy ruských a …. čínskych atómových ponoriek s balistickými raketami sú viac-menej známe, a alebo sú totožné so smermi letu ruských MBR cez Severný pól, alebo hliadkujú v Tichom oceáne. Pričom v takej vzdialenosti, ktorá dovoľuje mať dostatočnú časovú rezervu aj na zničenie rakiet protivníka aj na odvetu.

Navyše sa za posledné roky vytvorila americká PRO (správne skoro vytvorila), ktorá sa nachádza pozdĺž hraníc Ruska. S touto hrozbou treba niečo robiť.

Z predošlého vývoja vyplývajú dva závery. Po prvé – ruské pozície MBR musia byť pripravené k tomu, že na nich bude vedený preventívny neočakávaný útok. Po druhé – spektrum vzdialeností, na ktorých sa nachádzajú potenciálne ciele ruských rakiet, je omnoho širšie, ako potrebujú americké rakety. Vytvoriť jednu univerzálnu raketu, ktorá by mala široké operačné možnosti, a pritom by musela efektívne spĺňať rôznorodé potreby – to je úloha pre spisovateľov science-fiction, alebo pre účtovníkov-ekonómov, pre ktorých je podstatné hlavne veľa nemíňať, a kašlú na jadrový „hrom z neba“, ktorý im môže padnúť na hlavu v Rusku.

Ak by ten jadrový „hrom z neba“ padol iba na hlavy tých účtovníkov, čert ich ber. Treba však ochrániť minimálne 150-200 miliónov ľudí, ktorí zdôverili ruskému vedeniu svoje bezpečie, a medzi nimi je iba málo tých „všeznajúcich účtovníkov“.

Teraz sa pokúsme vyriešiť tento problém spolu, či sa nám to podarí.

V časoch ZSSR mali vývojári rakiet podobnú úlohu. Protivník mohol napadnúť neočakávane, a raketové vojská museli byť pripravené. V Európe boli v bojových pozíciách balistické rakety stredného doletu Pershing II, darčeky od ktorých mohli veľmi presne (KVO – kruhový vertikálny odklon 30m) priletieť už za 7 minút od štartu na trase Berlín – Moskva. Na obvode hraníc ZSSR boli rozmiestňované okrídlené rakety NATO, zistenie a zachytenie ktorých bol veľký problém.

Riešenie problému sa javilo v dvoch rovinách: vytvoriť také odpaľovacie zariadenia, ktoré by nemohli „prebiť“ ľahké jadrové bojové hlavice, ak by aj padli veľmi blízko, alebo bolo treba vytvoriť mobilné odpaľovacie zariadenia. Pre ťažké rakety so štartovacou masou viac ako 200 ton, také ako R-36 „Vojvoda“ boli vytvorené extrémne odolné odpaľovacie zariadenia s rôznorodými systémami ochrany, a samotné rakety mohli štartovať dokonca vnútri jadrového hríbu.

Takýmto spôsobom tie najväčšie a najťažšie rakety ZSSR boli dobre chránené a mohli naniesť odvetný útok aj v prípade, že systémy sliedenia za štartom nepriateľských rakiet by zlyhali (pri nepriateľskom útoku, počas útoku a aj po útoku).

To bolo veľmi vhodné včera aj dnes, keď sa systém sliedenia za štartom nepriateľských rakiet iba obnovuje (pozn. prekl. Počas Jelcinovho obdobia boli ruské raketovo jadrové sily nedofinancované, rozvoj nových systémom bol skrátený, technika hrdzavela. Putin začal obnovu raketových vojsk). Protivník nemohol rátať s tým, že preventívny jadrový útok bude úspešný napriek degenerácii ruských jadrovo raketových síl.

Mobilné MBR „Topol-M“ museli hliadkovať na vzdialenosti desiatok kilometrov od svojich bázových pozícií, a tak vyžadovali pri možnom americkom útoku omnoho väčšie územné pokrytie americkým jadrovým výbuchom (lebo trafiť jedno silo stačí jedna raketa a trafiť mobilné zariadenie treba viac rakiet kvôli neznámej pozícii mobilného zariadenia) – teda vznikla potreba mnohokrát zvýšiť množstvo útočných rakiet, alebo potrebovali od Američanov principiálne nové systémy sliedenia za mobilnými jadrovými raketami.

Najviac nepríjemným prekvapením na konci obdobia ZSSR – USA sa stal železničný komplex RT-23 UTTX „Molodec“. Sliediť za jeho presunmi s cieľom priameho zásahu pri preventívnom americkom útoku bolo prakticky nemožné, čo urobilo zo samotnej myšlienky preventívneho úderu nezmyselnú úlohu. Iba ak by bola vytvorený naozaj funkčný systém protiraketovej obrany s vysokou účinnosťou.

Ohľadom doletu rakiet. MBR sú skonštruované tak, že majú nielen ohraničenie maximálneho doletu, ale aj minimálneho doletu.

Nie, samozrejme je možné každú raketu smerovať po trajektórii, na ktorej padne prakticky na miesto svojho štartu, no jej trajektória bude taká, že stratí praktický zmysel, plus je to zbytočná rozkoš.

Na konci obdobia ZSSR bola vytvorená nová verzia rakety RSD-10 „Pionier-3“ s raketou 15G57. Ale neprešla do sériovej výroby kvôli podpísaniu dohody o zákaze rakiet malého a stredného doletu. Mimochodom, pracovné časti rakety boli v mnohom unifikované s raketou „Topoľ“ (zapamätajte si túto podrobnosť).

Pričom pre USA problém s raketami stredného doletu neexistuje. USA sa teritoriálne nachádzajú na území, kde nemajú potenciálne hrozby na hraniciach (Kuba už dávno nie je hrozba). Svoje Pershing II počas studenej vojny vytvorili ako presné zbrane určené na zničenie štábov a riadiacich centier na území ZSSR. Pre iné krajiny na túto úlohu stačia aj lacnejšie okrídlené rakety, lebo čakať možný odvetný útok od nich na územie USA je zbytočné. (pozn. prekl.: nerozumiem poslednej vete J).

Takže vidíme, že nie iba vedenie ZSSR, ale aj vedenie Ruska je „márnotratné“, míňajú veľa zdrojov. Stále sa vyrábali principiálne rôzne rakety, lebo museli plniť rôzne ciele a odpovedať na rôzne hrozby. Vytvoriť jednu univerzálnu raketu nebolo možné.

Ubehlo 25 rokov

Čas plynie, a množstvo úloh stojacich pred ruskými SJS ni je menej. Skôr naopak, so vznikom elementov americkej PRO problémov je viac. Pritom peňazí a zdrojov na zbrojenie v porovnaní so ZSSR má Rusko menej. Celkovo je divné, počuť z úst komentátorov-účtovníkov obvinenia v márnotratnosti smerované na vládu. Presne naopak, vláda robí všetko pre to, aby s minimálnymi možnými nákladmi riešila maximálne množstvo úloh. V prvom rade to vidieť na príklade vývoja, výroby a rozmiestnenia nových strategických rakiet.

Prvý vážny moment. Všetky vyvíjané rakety s štartom z pevných šácht sú prispôsobené pre umiestnenie v starých sovietskych štartovacích šachtách. To dovoľuje veľmi znížiť náklady.

RS-24 „Jars“, ktorý je modernizáciou „Topoľa“ zamieňa v šachtách ťažšie rakety UR-N UTTX.

Nová raketa RS- „Sarmat“, ktorá je vyvíjaná, aby vymenila R-36M2 „Vojvoda“, je fakticky veľmi modernizovaným „Vojvodom“. Ak máme súdiť z útržkovitých informácií, bude to úplne nová raketa R-36 zložená kompletne v Rusku vyrobených komponentov. Samozrejme modernizovaná. Koľko rokov ubehlo? Pritom všetky možnosti, vložené do rakety ešte v časoch ZSSR budú na „Sarmate“ realizované: orbitálne hlavice (R-36 orb.), manévrujúce hlavice (R-39M3 „Ikar“) atď.

Novšie mobilné komplexy RS-24 „Jars“ vymenia staršie mobilné „Topoly“, čo dovolilo ušetriť aj na infraštruktúre, aj na vývoji. Ako výsledok „Topoľ“ nesie niekoľko bojových častí v hlavici, čo zväčšuje jeho možnosti.

Teda s cieľom šetrenia nový železničný komplex bude vytvorený na základe RS-24 „Jars“ (“Barguzin“)

(pozn. prekl.: raketa v kontajneri, ktorý je na železničnom šasi ako bežný vagón, a stále migruje v sieti železníc, čo ho činí nezachytiteľným. Predpokladá sa, že tieto kontajnery sú už aj na území Európy. Lodný kontajner – na lodiach ako bežné 12 metrové prepravné lodné kontajnery v lodnej verzii s jadrovou raketou vnútri, aj sa hovorí že sú dávno zaparkované v prístavoch po celom svete)

Mimochodom, „Jars“ je omnoho ľahší a kratší ako RT-23 UTTX „Molodec“. Rozmerovo sa vmestí do obyčajného vagóna. (autor článku dal akademickú otázku, či ho do samostatného vagóna už dostali. Prekladateľ čítal iné články, že dostali, že už je dávno aj tá lodná verzia kontajneru.) No ak by aj nevtlačili „Jars“ do jedného železničného vagóna, je to príklad márnotratného míňania rozpočtu (?) (pozdrav účtovníkom) – nie, je to príklad kvalitatívneho zvýšenia obranyschopnosti Ruska!

No a nakoniec RS-26 „Rubež“. Komplex, charakteristiky ktorého sú doteraz utajené. Hoci tajomstvo, ak sa človek snaží získať viac informácií zo zdrojov, sa stáva verejným tajomstvom.

Zvučí to pekne, ale je to hlúposť (reakcia na informáciu z videa). Ruský generál nemá potuchy (ale možno pravdu povedať nemôže) o tom, že nijaké nové materiály neznížia hmotnosť rakety o tretinu.

Ak je to tak jednoduché, znížiť hmotnosť, tak čo bráni vývojárom urobiť nový „Jars“ z týchto nových ľahkých materiálov, ktorý namiesto bojových hlavíc o váhe 2 tony zoberie naraz 5 ton hlavíc? Veď to by vyriešilo odrazu mnoho problémov..

Okrem toho aj ozvučené váhovo-technické charakteristiky hovoria o tom, že asi majú Američania pravdu, že pid názvom MBR RS-26 „Rubež“ Rusko vytvorilo raketu stredného doletu, ktorá môže zasiahnuť objekty protivníka na vzdialenosť od 2000 km. Američanom v druhej polovici roku 2016 samozrejme ukážu verziu rakety s ľahkou hlavicou, ktorá doletí tých 7000 km. To v súčasnosti nie je problém.

4 Bojové časti v hlavici po 150 kT – plný analóg bojovej hlavice „Jarsu“. Pravdepodobne, v jednom z variant RS-26 bude mať jednu takúto hlavicu. Pritom je raketa maximálne unifikovaná s RS-24 „Jars“, čo jej dovoľuje pri menšej štartovacej hmotnosti a s tým istým motorom urobiť jej štart omnoho rýchlejší. Nakoľko som pochopil z Masmédií, raketa je schopná letieť po veľmi ploskej trajektórii (ako aj „Iskander-M“), a tak preletieť vzdialenosť 2000 km za pár minút.

Predpokladám, že pri ozvučení videa sa vedome preriekli, lebo oznámili čas nabrania plnej bojovej rýchlosti rakety 5 minút. Ale „Jars“ naberá rýchlosť iba 3 minúty. A ak urýchliť bojové hlavice na rýchlosť 7-8 km/s (ako má „Jars“, alebo aj viac), to by súhlasilo s ozvučenými vo videu charakteristikami o dvojnásobnom prekročení rýchlosti, pri ktorej americké PRO dokáže ruské rakety zachytiť a zlikvidovať (napr. Patrioty sú schopné útočiť na cieľ letiaci rýchlosťou do 3,5 km/s). Aj pri ozvučenej ploskej letovej trajektórii tých 2000 km rakety a jej bojové hlavice preletia skutočne za 5-6 minút.

Je možné, že raketa tak bola od začiatku naplánovaná (pozn. prekl.: určite každá raketa bola nie možno ale určite naplánovaná) – ako odľahčená univerzálna mobilná BR: MBR s ľahkou bojovou hlavicou, a ak so stredným doletom tak s ťažkou hlavicou.

Ešte jedným nepriamym potvrdením sa javí fakt, že masovo-technické charakteristiky šasi na RS-26 „Rubež“ prakticky úplne zodpovedajú charakteristikám šasi na raketu RSD-10. Celé to riešenie je originálne, a pritom nenákladné – formálne sa Američania nemajú na čo sťažovať, a pre Číňanov a obyvateľov Eurázie to je nečakané nepríjemné prekvapenie. Preto Číňania ťažko strávili fakt prezbrojenia irkutskej divízie týmito raketami ďalekého (stredného) doletu. Oni všetko pochopili správne.

Avšak musíte pochopiť, že to nie je v prvom rade zbraň proti Číne, ale proti systému PRO, ktorý sa nachádza na ruských hraniciach.

Ako to vypadá v praxi?

Skúsme si predstaviť scenár možnej jadrovej vojny (nedaj Boh) USA proti Ruska.  Za PRO Ruska sme hrali minule, a teraz spolu porozmýšľajme, čo budú robiť SJS RF v prípade „hodiny X“.

Ako prvé musia o nepriateľskom útoku informovať družice Jediného kozmického systému (plná funkčnosť je naplánovaná v roku 2018, reálne až 2020). Z tohto momentu má vedenie Ruska 30 minút.

Samozrejme, môžeme mnoho krát rozprávať rozprávku, ako pomocníci prezidenta RF ho začínajú budiť zo spánku a čakať jeho príkaz. Takto seriózne systémy nefungujú. Systém musí zareagovať v súlade s prijatými dávno pred „hodinou X“ algoritmami, ktoré v prípade zistenia tejto hrozby – masového útoku protivníka na územie RF prijímajú vopred prijaté spôsoby odpovede.

Na zistenie trajektórií pohybu nepriateľských rakiet a prijatie odpovede môžeme dať 5 minút. Za túto dobu SJS RF sa privedú do bojového stavu, mobilné rakety zdvihnú hlavu k nebu, železničné vagóny zhodia svoju kamufláž a pripravia sa k letu, TU-160 a TU-95 dostanú príkaz na vzlet. OTR (operatívno-taktické rakety) „Iskander-M“ v Kaliningrade a na Kryme sa ticho a nenápadne zmenia na „Iskander“ s rohmi v očakávaní ďalších rozkazov z centra.

Celkovo, začína sa obyčajný pracovný deň, ako na cvičeniach, ale s jedným rozdielom – že to nie je cvičný poplach.

Veľmi vážny moment ktorý bol ozvučený vo videu. Všetky riadené bojové časti hlavíc sa môžu riadiť počas celej doby letu. Samozrejme nie úplne počas celej doby letu, ale väčšinu letu.

Je zjavné, že takáto možnosť dovoľuje vedeniu OS RF zaútočiť raketami RS-26 „Rubež“ s riadenými bojovými časťami po pozemským aj morským cieľom PRO USA.

Zdravíme Rumunsko, Poľsko aj všetkých tých, kto rozprával svojim občanom rozprávky o tom, že rozmiestnené u nich časti americkej PRO im prinesú bezpečie. No hej, samozrejme. Ale opak je pravdou.

Štarty „Iskanderov-M“ možno aj pár minút pozdržať, lebo z Kaliningradu do Varšavy je to pár minút. Ale v smere morských síl v Severnom Atlantiku a Tichom oceáne „darčeky“ musia letieť okamžite. Lebo musia letieť dlho, a v prípade odvolania úderu sa dá príkaz „ukončiť útok“, a „hrom z neba“ bez výbuchu „utopia“  v hlbokej oceánskej vode.

Čas letu na vzdialenosť 5000 km pre raketu RS-26 je približne 15 minút.   

Ak príkaz „ukončiť útok“ nebol vydaný, tak už o 20 minút od štartu amerických darčekov z akvatórie a Svetového oceána, alebo z troch vyššie nazvaných štátov, to z prvého a najpodstatnejšieho rozmiestnenia PRO na báze „Aegis“ neostal kameň na kameni.  (pozn. prekl. ja nemôžem za to, že autor niekedy tak nezrozumiteľne píše).

Na rozdiel od rozmiestnenej PRO na území Ruska.

Americkí námorníci pred smrťou uvidia na zlomok sekundy to, čo videli obyvatelia Hirošimy a Nagasaki. Krátkozrakí nováčikovia v NATO, ktorí nemali dostatok rozumu a neodmietli „láskavú ponuku staršieho brata USA“, dostanú na svoje územie niekoľko jadrových hríbov.

Takýmto spôsobom, rozmiestnená k ruským hraniciam hlavná časť PRO sa zničí predtým, ako vyštartujú ruské MBR z morských alebo pozemných báz. Vďaka raketám RS-26 majú SJS RF na to dosť času.

Sila americkej PRO rozmiestnenej na ruských hraniciach sa tak mení na ich slabinu (pozn. prekl.: lebo Iskandery a RS-26 ich zničia pred odvetným útokom ruskými balistickými raketami. Lebo útok zo strany NATO sa bude viesť balistickými raketami, tie sa zistia, najprv Rusi zničia americké PRO a až potom poletia ťažké rakety).

No a potom budú štartovať „odvetné darčeky“, ktoré USA už nebudú mať ako zničiť ….

Game Over.

Zdroj: http://politrussia.com/world/kak-unichtozhit-amerikanskuyu-672/