V ukrajinskej politike je nový symbol slobody a spravodlivosti. Po návrate do vlasti, Savčenko prestala byť obyčajným vojakom – teraz je z nej Jeanne d’Arc (Johanka z Arku), ktorá vyhrala nad miliónovými mongolsko-moskovskými hordami. Nie je už podstatné, že bola oslobodená iba vďaka dobrej vôli takzvaného agresora (čo už dovoľuje spochybniť mýtus o zlom Putinovi, požierajúcom deti ukrajinskej revolúcie). Zabudlo sa už aj na to, že boj Savčenko prebiehal iba ako divné hladovanie, po ktorom Nadežda získala ženskejšiu, zaoblenejšiu formu tela. To už nikoho nezaujíma. Podstatné je už iba to, že v nadpisoch ukrajinských médií sa stala hrdinom, ktorému predpovedajú veľkú politickú budúcnosť.

Účelnosť výmeny Savčenko sa posudzuje ruskými expertmi doteraz. Väčšina podporuje rozhodnutie Kremľa. Vysvetľujú to tak, že týmto spôsobom  sme odobrali kyjevským propagandistom tromfy, a v blízkej budúcnosti o Savčenko všetci zabudnú rovnako, ako sa to stalo s takzvanými obeťami Majdanu, alebo ešte živými „hrdinami ATO“ (antiteroristickej operácie), ktorým doteraz nevedia pozbierať peniaze na protézy.

Na prvý pohľad, slobodnú a živú ukrajinskú navádzačku paľby Porošenko nepotrebuje. Veď svetovej verejnosti Savčenko predstavili ako obeť „krvavého režimu“. Dokonca smrť Savčenko (kvôli hladovke alebo akejkoľvek inej príčine) sa zdá viac výhodným výsledkom pre potreby a ciele Porošenka.

No Savčenko vrátili. Prečo? Aby ukázali ukrajinskému národu ešte jedno pochybné víťazstvo? Sotva. Príklad Džamaly, na ktorú zabudli týždeň po jej triumfe na Eurovízii, hovorí o tom, že to nemôže byť hlavný dôvod pre návrat Savčenko. Hoci aj preto, že akékoľvek „víťazstvo“ je tovar, ktorý sa rýchlo kazí, a je ho málo, aby odviedol pozornosť od ekonomického úpadku a biedy. Možno na krátku dobu, čo opäť potvrdzuje neúčelnosť návratu navádzačky delostreleckej paľby Savčenko

Existuje teda iná príčina oslobodenia Savčenko? Porošenko nie je idiot, aby stratil taký tromf kvôli krátkodobému víťazstvu. Nadeždu potrebuje kvôli globálnym cieľom. Všimnite si, koľko publikácií sa objavilo na tému, že včerajší väzeň sa môže stať konkurentom nie iba pre Júliu Timošenko, lídra „Baťkivščina“, ale aj súperom samého prezidenta.  Savčenko uvádzajú ako nezávislého bojovníka za blahobyt jednoduchého ukrajinského národa. Človeka mimo politiky, ktorý už počas prvých pracovných dní v Parlamente stavia do pozoru poslancov, nazýva ich lenivcami a žiada od nich, aby sa za svoje hriechy pred Ukrajincami modlili o odpustenie.

Tento spôsob zaúčinkoval pri „Majdane 2014“, keď Janukoviča vinili v korupcii tí, ktorí sa postavili do pozície „hovorcov vôle národa“. Ukrajincov oklamali vtedy, posadili do prezidentského kresla oligarcha; klamú aj teraz, presvedčujúc ich, že Savčenko je jedna z nich.

Prečo sa to robí? Netreba byť jasnovidcom, aby sa dalo pochopiť: v podmienkach masovej biedy, nekončiacej vojny na Juho-Východe, ekonomického kolapsu a žiadnej perspektívy na vstup do EU Ukrajinci sú stále viac rozčarovaní zo súčasnej vládnucej moci. O chvíľu prestanú veriť, že všetky pohromy sú iba kvôli nekonečným vpádom ruských vojsk. Už nepomôžu ani pochybné víťazstvá na konkurzoch piesní. Na Ukrajine dozrievajú hladové vzbury obyvateľov miest a čakajú ju povstania bataliónov, ktoré ostali bez jedla. Vzbury, ktoré, na rozdiel od zaplatenej revolúcie v 2014, budú skutočné.

Porošenko všetko toto chápe, lebo sám prišiel k moci iba vďaka umelo vyvolanej nespokojnosti. Súčasný prezident Ukrajiny všetkými možnými spôsobmi nafukuje mediálny fenomén Savčenko, lebo vidí, že vo veľmi blízkej budúcnosti národ znovu bude potrebovať alternatívu „súčasnej zločineckej vlády“. Preto Porošenko presadzuje politický projekt „Savčenko“, rovnako ako bývalý prezident Janukovič počas svojho obdobia sponzoroval radikálnu stranu „Sloboda“ na čele s Tjahnibokom.

Z navádzačky delostreleckej paľby robia  národného hrdinu, aby ju v správny čas presadili ako hlavného kandidáta, ktorý vymení prezidenta. Prezidenta, ktorý rozčaroval Ukrajincov. Nadežda Savčenko nemôže byť a priori čestná a nezávislá, lebo ona je prominent Petra Porošenka, domáce zvieratko, ktoré bude poslúchať. Jej impulzívnosť a nepokora – to je iba časť imidžu. Sama Savčenko nikdy nebola a nebude samostatnou figúrou v ukrajinskej politike. Hoci len preto, že nemá svoju vlastnú čokoládovú miliardu alebo vlastné batalióny, ktoré treba z niečoho platiť.                                                                                           V prípade nového majdanu žena v obraze mučeníka a obete agresora, ktorá zároveň bojuje so zlodejmi štátneho rozpočtu, môže za sebou viesť masy, a iba preto ju Porošenko stavia do pozície „matky Ukrajiny“.

Myslíte si, že na slobodnú a nedotknutú Savčenko rýchlo zabudnú? To je mylná predstava politológov, ktorí podceňujú ukrajinského prezidenta. My ešte mnohokrát budeme počuť o tejto pseudohrdinke, nezávislosť ktorej je rovnaká fikcia, ako aj jej hladovka vo väzení.

Zdroj: http://politrussia.com/world/zachem-ukrainskomu-prezidentu-625/