Obávam sa, že pomaly budú kabaretní umelci bez práce, lebo politici a mainstreamové médiá nás bezplatne zásobujú politickou satirou. Najnovší prípad je taký, že: CDU/CSU chce nasadiť nemeckých vojakov vo vnútrozemí republiky – a Bild nazáklade toho fantazíruje o spáčoch – Putinových vojskách, „sabotéroch, provokatéroch a teroristoch, ktorí čakajú len na bojový rozkaz“.
Únia chce v budúcnosti nasadiť aj vo vnútri krajiny ozbrojené sily (Bundeswehr). „Musíme čeliť prichádzajúcim novým výzvam aj vo vnútri krajiny“, povedal hovorca obrannej politiky únie Henning Otte denníku Bild. „Nasadenie armády vo vnútrozemí nemôže byť viac tabu.“
Vojaci mohli byť doteraz nasadení v krajine len pri katastrofách, čo považuje Otte za nesprávne. „Pravidlá, ktoré platili na začiatku vzniku Spolkovej republiky, sú už zastarané“, povedal. „Aby sme zaistili bezpečnosť, musí byť znovu odsúhlasené nové rozdelenie úloh medzi armádu, vojenskú políciu a spravodajské služby.
Detaily nových pravidiel pre bezpečnosť a nasadenie armády by mala prepracovať komisia. „ Táto úloha musí byť v r. 2017 hlavnou témou koaličných rozhovorov,“ pokračoval Otte. „Nemôžeme si dovoliť koexistenciu štruktúr. Na prvom mieste musí byť bezpečnosť obyvateľov“.
Ústava predpisuje nasadenie armády predovšetkým k obrane vonkajších hraníc Nemecka. Nasadenie vo vnútri krajiny je podľa čl. 87a ústavy (GG) prípustné len „k pomoci pri prírodných katastrofách, alebo pri obzvlášť ťažkých nešťastiach, alebo k odvráteniu hroziaceho nebezpečenstva, alebo pri voľnom demokratickom poriadku federácie alebo krajiny, keď….nestačia policajné sily ani spolková polícia“.
Prvé hlasy k oslabeniu právnych predpisov sa ozývali už dávnejšie. Kľúčovým slovom je tzv. Crowd and Riot Control (CRC). To je anglické označenie pre monitorovanie a kontrolu davu. Ako CRC-sily môžu byť nasadení policajti alebo armáda. K vybaveniu týchto síl patrí ochranný štít, ochranná helma, chrániče tela, obušky, slzný plyn, vodné delá a gumové projektily.
Tímy vojakov sú vyškolené v týchto jednotkách so špecializáciou CRC (NonLethalWeapons-Trupp, na hasenie požiarov a záchranárske vojsko).
S ministerstvom USA pre vnútornú bezpečnosť bola dohodnutá vzájomná „vedecká a technologická spolupráca“ už pred niekoľkými rokmi. Predmetmi zmlúv sú metódy k „detekcii ohrozenia bezpečnosti civilov“. „Ochrana pred kritickými infraštruktúrami a kľúčovými zdrojmi“, tak ako aj „reakcie na krízové situácie, riadenie a ohraničovanie škôd pri dôležitých udalostiach“. Podobné zmluvy platia aj medzi Francúzskom a Izraelom.
K CDU/CSU-útoku prispel denník Bild so svojim scenárom ohrozenia. Denník píše: „Nočná mora každej vlády: tajné bojové jednotky iného národa na nepriateľskom území sú ako piliere v Putinovej tajnej vojne. Sabotéri, provokatéri, teroristi, ktorí iba čakajú na povel. Vodca Kremľa Vladimír Putin (63) vybudoval v Nemecku a iných krajinách tajné bojové komando!”
A opäť: „Vodca Kremľa a ex-šéf tajných služieb Putin má priamy prístup k sieti západných bojových skupín. Podľa toho majú byť „školy bojových umení“, v ktorých sa systematicky trénuje ruská bojová technika“ základom tajnej armády. „Systema“ znamená vzdelávanie ruských špeciálnych a tajných síl vo výcviku „v bojových umeniach, narábaní s nožmi a v zabíjaní“. Z „bojových“ škôl sa má rozvinúť v zahraničí skutočná sieť. Očividne sa jedná pritom o verných sluhov Ruska.
V Nemecku identifikovali minulý rok tajné služby asi 300 mužov, ktorí sú vraj zapojení do štruktúr „Systema“-. Niektorí z nich boli špeciálne vyškolení v Moskve, medzi nimi vojaci, policajti, ale aj zamestnanci justície a príslušníci v službách nemeckej polície a elitnej armády špeciálnych jednotiek.
K tejto tajnej operácii patrí podľa novín Bild aj „Reichsbürger-Bewegung, Pegida&Co, Podpora pravicovo- a ľavicovo zameraných populistov, hnutie Querfront-Bewegung, ako aj nasadenie „cielenej kampane dezinformácií medzi Nemeckom a Ruskom“.
Focus pribehol hneď na pomoc kolegom zo Springeru: „Vladimír Putin má západ na muške: tam zjavne spravuje malé, efektívne bojové jednotky. Táto sieť mužov je zameraná na krízové situácie a vyvolávanie nepokojov a neistôt s cieľom oslabiť iné štáty a ich spoločnosti“, napísal včera On-line výstup z magazínu. Správa o „Akcii Systema“ vychádza z knihy Putinova tajná vojna od autora Borisa Reitschustera, z Putinovej biografie a bývalého vodcu Moskovských kancelárií .
Z tejto veľmi priehľadnej propagandy je jasné, prečo chce CDU/CSU naozaj nasadiť v Nemecku armádu. „V krajine to vrie. Vzniklo veľa hnevu a rozhorčenia. Pocit spravodlivosti je hlboko porazený“, varoval SPD-politik Frank-Walter Steinmeier už v júni 2009 v Süddeutsche Zeitung.
Už predtým mala Gesine Schwan (SPD) „explozívnu náladu“ a tehdajší DGB-šéf Michael Hommer prorokoval „sociálne nepokoje. Medzitým zomrelý profesor sociológie Ulrich Beck z Mníchovskej Univerzity Ludwiga-Maximiliana videl prichádzať do ulíc násilie, „keď mantinely, ktoré mali zmierňovať sociálne nerovnosti v Nemecku, prestali fungovať. Predpokladajme, že máme päť miliónov nezamestnaných, preto môžu vzniknúť silné konflikty aj vo vnútri spoločnosti, než aké sme doteraz predpokladali“.
Výkriky za spravodlivosť je počuť odvšadiaľ. Wilhelm Heitmeyer, výskumník konfliktov na univerzite v Bielfelde, sa snaží už desaťročia vytvoriť obraz o citovom rozpoložení Nemcov.
Vo svojej dlhodobej štúdii, vykonanej v r.2002 Deutsche Zustände /Nemecké pomery/, prišiel k nasledujúcej medzi-správe: Čím ďalej, tým viac Nemcov má pocit nespravodlivého zaobchádzania. Každý druhý Nemec si myslí, že dostáva menej, ako je jeho právny nárok. Dve tretiny si myslia, že chudobní sú stále chudobnejší a bohatí stále bohatší. „Ľudia považujú rozvoj v našej spoločnosti za nespravodlivý, majú pocit, že žijú v čím ďalej nespravodlivejšej zemi.
Heitmeyer alarmuje hlavne preto, lebo v doterajšom prieskume, ktorý prevádza pravidelne už od roku 1964, považovala polovica Nemcov svoj štát za spravodlivý. „Až po prelome tisícročia bolo Nemecko stále viac hodnotené ako nespravodlivejšie“.
A pocity väčšiny nie sú žiadne hlúpe predsudky proti tým tam hore, ako píše Süddeutsche Zeitung: „Predseda senátu jedného veľkého koncernu, ktorý zarábal 30-násobne viac ako jeho zamestnanec, o 30 rokov neskôr mal 350-násobok“. Viac ako 60% celkového bohatstva sa tak akumuluje u 10% najbohatších obyvateľov.
Tieto čísla sú podporené aj medzinárodnými štúdiami: Keď EÚ zisťovala, ako sú na tom sociálne ostatné okolité štáty, skončilo Nemecko na 19.mieste, za Bulharskom a Poľskom. V štúdii OECD z roku 2008 dosiahlo Nemecko zvláštny predikát: Nikde nenarástla sociálna nespravodlivosť od r.1995 do 2005 tak veľmi, ako v Nemecku.
Peter Orzechowski