Panamské dokumenty: US – Thintanky a Georg Soros za rešeršou – sieť ICIJ
Aktuálne zverejnené Panamské dokumenty vyvolali okamžite skutočný boj médií. Škandál sa zdá byť perfektný: 2,6 terabajtov dát tajných informácií o daňových únikoch a pranie peňazí! Obrovské bahno, z ktorého spoločne ťažia politici, miliardári, prominenti a podvodníci. A škandál pokračuje ešte ďalej. Pretože za odhaleniami masmédií stojí organizácia, ktorá presne určuje, čo bude zverejnené a čo nie.
Britský Guardian priniesol prvú obrovskú historku o „Panamskom úniku“. Mnoho ďalších systémových médií ho nasledovalo so svojimi vlastnými rozsiahlymi správami. Všade okolo vrie škandál. Škandál, ktorý usilovne vrie a v tajnosti pokračuje. Lebo verejnosť sa môže ako vždy dozvedieť len to, čo pasuje do schémy. A preto sú rozhodujúce informácie znova a znova zametené pod koberec.
Na prvý pohľad znie samozrejme všetko ako veľké senzačné odhalenie: v rámci jednej mediálnej kooperácie boli vo veľkom štýle odhalení finanční manipulátori. Preto pomohla právnická kancelária Mossacka Fonseca svojim klientom, uchovať v tajnosti v schránkových firmách pred finančnými úradmi a inými kompetentnými úradmi miliardové sumy.
Šéf kancelárie vysvetľuje: „Boli sme hacknutí.“ Hovorí zo svojho pohľadu o vlámaní. S praním peňazí a daňovými únikmi nemá jeho firma podľa jeho slov nič spoločné. Ide ževraj o vytváranie firiem a ich predaj bankám, právnikom, alebo finančným poradcom. Netreba pritom prísť do obchodného vzťahu s konečným zákazníkom. Teraz je tam v podstate celkovo 2,6 terabajtov dát, pôvodne prísne dôverných, ktoré siahajú naspäť až do 1970-tych rokov.
Ako sa uvádza, jedná sa o nespočetné e-maily, kópie pasov, výbery z kont a ďalšie informácie o 214 000 spoločností. Neznámi informátori „prihrali“ už v auguste 2015 tieto brizantné materiály pôvodne Süddeutschen Zeitung a spoločnosti s názvom International Consortium For Investigative Journalists (ICIJ) – Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov (ICIJ). NSA – odhaliteľ Snowden označil prípad na sociálnej sieti Twitteri ako „najväčší únik v dejinách žurnalistiky“. Nemecko-taliansky žurnalista Georg Mascolo, prehovoril o úniku dát ako o naozaj „ výbušnej trhavine“. A predsa fakt úniku dát v podstate neprekvapil.
Za zmienku stojí predovšetkým to, že iba jedno z Mainstreamových médií vlastní prístup ku kompletným materiálom. Pre zvyšok sveta platí ochrana dát. Len relatívne málo vyvolených predstaviteľov kvalitných médií pozná kompletný materiál, ktorý sa rozvinul do obrovského škandálu. Kritických pozorovateľov hneď napadlo, že medzi doteraz publikovanými informáciami neboli zmienené žiadne západné koncerny a miliardári. Podstatne viac sa materiál koncentruje predovšetkým na Rusko a hlavu štátu Vladimír Putina.
Určite aj tam možno počítať s veľkou korupciou. Hovorí sa o dvoch miliardách dolárov, ktoré Putinovi dôverní priatelia vložili do bezpečia prostredníctvom Panama-Connection cez schránkové firmy. Napriek tomu meno Vladimíra Putina sa nevyskytuje nikde v dokumentoch Guardianu. I tak kolujú správy tvrdiace niečo iné. A pri zisťovaní informácií a mien postupujú západné médiá aj tak systematicky ďalej. Tak ako Süddeutsche Zeitung vysvetľuje, hľadanie sa koncentruje predovšetkým na také firmy, ktoré sú podozrivé z odmietania US-sankcií. Podľa doteraz potvrdených informácií Guardianu stojí na tejto listine Rusko, Severná Kórea, Zimbabwe a Sýria.
Ako už bolo povedané, pri odhaľovaní miliardárov zo západnej sféry sa držia odkrytia v úzadí, v každom prípade od medzinárodných bankových inštitúcií a ich pobočiek. Nemecké bankové spoločnosti sú ale naopak dokonca vymenované. V jednej správe od Tagesschau bolo v „Panama Papers“ vypísaných 1000 Nemcov, tiež len elitní prominenti. Ale hlavný bod úrazu leží na Rusku a miestnej korupcii.
Spravodajstvo predhadzuje médiám tiež bývalého britského veľvyslanca Uzbekistanu, ktorým bol Craig Murray. A Murray teraz nie je bezpodmienečne posadnutý horlivosťou zobrať pod svoju ochranu Rusko. Zameriava však kritický pohľad na žurnalistické konzílium ICIJ a predovšetkým na jeho peňažných darcov. Na základe toho by mohlo byť potom veľmi rýchlo jasné, odkiaľ vlastne fúka vietor a ktoré informácie tento vietor potom vynáša von – a ktoré nie.
V roku 1977 je k životu privolaná ICIJ, ktorá ako dieťa „Center for Public Interity“ (CPI), bola znova založená okolo roku 1989 ako všeobecne prospešná organizácia. Založil ju novinár Charles Lewis a je financovaná obrovskou finančnou sieťou, s názvom Who’s Who, alebo po nemecky Denkfabriken und Philanthropent. Pod ňou sa ukrývajú mená – okrem mnohých ďalších – Carnegie Corporation of New York, Atlantic Philanthropies of the World, Stanley Foundation, W. K. Kellogg Foundation, Rockefeller Foundation, Ford Foundation a taktiež Open Society Foundations multimilliardára Georgea Sorosa.
Zoznam ešte ďalej pokračuje. Kritickí novinári vytýkajú jasné súvislosti s CPI. Nerozoznali v tom nič iné, ako stranícku hlásnu trúbu mocných kruhov. To tvrdia dokonca aj niektorí mainstreamoví novinári. Tak kritizuje napr. Jeniffer Rubin z Washington Post skutočnosť, že CPI prijíma finančnú pomoc od Georgea Sorosa. Vidí ho ako ženúci motor v pozadí za kampaňou proti bratom-miliardárom Charlesom a Davidom H. Kochovými.
Na všetkých stránkach sa perie špinavé prádlo, predovšetkým by ale korupcia západnej finančnej elity mohla byť v budúcnosti popri všeobecných správach o Panamskom škandále zamietnutá pod koberec. „Už teraz je jasné, že odhalenia sú dôkladne prefiltrované“, hovorí Craig Murray: „Nemožno očakávať, že je “západný kapitalizmus vážne ohrozený“. Aj Guardian prekukol, že veľká časť “prihraného” materiálu zostáva ďalej v súkromných rukách.
Celkovo zhodnotilo 400 novinárov z viac ako 80 krajín, ktoré o IJIC informovali, okolo 11,5 miliónov dát. Ale všetci spoločne nasledovali západné agendy, poznamenáva Murray. Neuvádza sa ale, ako slúžia západní miliardári a koncerny kanclérovi Mossackovi Fonsecovi, hoci sú jeho najvýznamnejšími zákazníkmi. Pravdepodobne začiatkom mája je naplánované zverejnenie úplného zoznamu. Takže môžeme s napätím čakať.
Ako zdôrazňuje Murrqy: „Kto vynesie ako prvý Panamské dokumenty na svetlo, chce pravdepodobne naozaj systém odmaskovať. Systém, v ktorom sú super bohatí ľudia schopní naďalej držať v tajnosti svoje gigantické skrýše peňazí. Táto osoba alebo skupina urobila ale strašnú chybu. Zverili sa západným masmédiám.“
Andreas von Rétyi, autor knihy: George Soros – Multimiliardář, jeho globalistická síť a konec světa jak ho známe
Zdroj
